Synonymá slova "vľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

vlače p. zvlače

zvlače pomn. saniam podobný prostriedok určený najmä na zvážanie dreva • vlače • vlačuhy • zvlačuhy • nár. krnáky

nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupy • expr.: vláčiť • teperiť • terigať • redigať • redikať • trepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvora • expr.: zvláčať • zvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlne • roznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštu • vynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalu • kraj. nanášať

p. aj niesť

ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povraz • poťahovať • mykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

p. aj šticovať

2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, čln • šúchať • poťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohu • zastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúz • hovor. expr.: vláčiť • zametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške) • expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlas • vyberať • trhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť

vláčiť 1. p. vliecť 1, 2 2. p. vodiť 1

vliecť 1. šúchajúc po zemi premiestňovať • ťahať • vláčiť: vliekol, ťahal, vláčil kabát po zemi • prevláčať • prevlačovať (z miesta na miesto)

2. expr. s námahou niesť • expr.: teperiť • trepať • pratať • terigať • štverať: vliekol, štveral hrubé knihy na piate poschodie; teperil kufor • hovor. expr. repetiť (niečo) • nár. teružiť • nár. expr. redigať: repetil skriňu na chrbte • expr. vláčiť (často vliecť): vláčila ťažké nákupy • expr.: molestovať sa • ťahať sa • naťahovať sa • hovor. expr.: mordovať sa • repetiť sa • namáhať sa (s námahou vliecť niečo ťažké): ťahať sa s nákupom; mordoval sa s vrecami hore schodmi

vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami • sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po meste • expr. vláčiť

2. sprostredkúvať vstup • privádzať • pozývať • uvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky

3. porov. viesť

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

vláčiť sa 1. p. vliecť sa 1, 2 2. p. túlať sa 1 3. p. chodiť 1, 4

vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť sa • ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemi • prevláčať sa • prevlačovať sa (z miesta na miesto)

2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sa • teperiť sa • terigať sa • trepať sa • štverať sa • redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavený • expr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť sa • tiahnuť sa • liezť • šúchať sa • plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláči • expr.: trmácať sa • ťarbať sa • šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmi • hovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cesty • nár. gáňať sa • nár. expr.: čriepňať sa • smoliť sa • targať sa • šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

3. p. plynúť 2

mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie

poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebký • mäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovo • vláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožka • ohybný • formovateľný • tvárny • tvárlivý • plastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povaha • povoľný: povoľné materinské srdce • slabý • ovplyvniteľný • ústupčivý • ústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný

pružný 1. ktorý má schopnosť po ohnutí, stlačení a pod. vrátiť sa do pôvodnej polohy (o predmete, materiáloch; op. nepružný) • elastický: šaty z pružnej, elastickej látky; pružné, elastické nite • ohybný • hybký: ohybné, hybké prútie • odb. flexibilný: flexibilný materiál • zried. zhýbavý; húževnatý (pevný a pritom pružný): húževnaté drevo

2. dobre, ľahko sa pohybujúci (o človeku); vyznačujúci sa pružnosťou, dobrou ohybnosťou (o ľudskom tele, orgánoch a ich činnosti; op. nepružný) • ohybný (op. neohybný) • hybký: pružné, ohybné telo športovca; pružná, hybká postava, chôdza • zried. zhýbavý (Ondrejov) • elastický: elastické pohyby • odb. flexibilný: flexibilné svalstvo • strunistý (pružný ako struna): strunistý človek, driek, krok • pren. expr.: gumený • gumový (ako z gumy): gumené, gumové telo gymnastky • svižný • svižký • ľahký (pružne a rýchlo sa pohybujúci): svižný, svižký chlapec; svižný, ľahký krok • vláčny • napnutý (o pokožke)

3. pružne reagujúci, ľahko sa prispôsobujúci novým podmienkam, okolnostiam (o človeku a jeho činnosti; op. nepružný) • odb. flexibilný: pružný systém, flexibilný typ človeka • prispôsobivý: prispôsobivé myslenie (op. skostnatené, konzervatívne) • pohotový (vhodne a rýchlo reagujúci): pohotový organizátor, pohotové riešenie situácie • plynulý: plynulá výroba • operatívny (založený na pružnom riadení): operatívna práca, operatívny zásah

vláčny 1. poddávajúci sa fyzickému tlaku • poddajný: vláčne, poddajné cesto; vláčna, poddajná hlina • mäkký: mäkká kožušina • tvárny (schopný prijať tvar): tvárny materiál • formovateľný (schopný formovania): formovateľná hmota • ťahavý: ťahavé cesto

2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, ohybnosti: vláčne pohyby • plynulý: plynulý krok • pružný: pružné pohyby • ohybný (dajúci sa ľahko ohýbať): ohybné telo

vlačuhy p. zvlače

moc¹ 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách

nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstva • hegemónia: hegemónia hlavného mesta • vláda: vláda hŕstky mocných • kniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu

sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje sily • energia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energiou • činorodosť: byť plný sily, činorodosti • elán: nadobudnúť znova životný elán • vláda (telesná sila): telo leží bez vlády • kniž. potencia: tvorivá potencia umelca

2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, lásky • intenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiarenia • moc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírody • veľkosť: veľkosť citu • hĺbka: hĺbka žiaľu

4. p. zamestnanec

vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládu • kabinet: britský kabinet

2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätopluka • moc: ujať sa moci, uchopiť moc • panstvo: panstvo Turkov na Slovensku • nadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády

3. p. sila 1

pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?

2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch

p. aj honorácia

3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať

p. aj zamestnávateľ

4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko

5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh

panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)

vladár 1. p. panovník 2. p. pán 1

panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislava • kraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriť • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý čas • expr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokov • kniž. zastar. vládať

2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuť • byť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplína • jestvovať • existovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situácia • prevládať • prevažovať • dominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy

vladáriť p. vládnuť 1

vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

4. p. vlastniť

stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosť • mať dosť • postačovať • postačiť • dostačiť • dostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačuje • vystačiť • vystačovať: múka do nového nevystačí • vyjsť: s peniazmi ešte vyjdem • dochádzať • dochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačí • vystačiť: vystačím držať krok s vami • vládať • stihnúť • môcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom čase • vedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliť • arch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúť • stíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhali • mať čas • mať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadok • zastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť

vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť

vládať¹ mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiť • môcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačí • dokázať • postačiť • vystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnými • zastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvo • arch. dolieť • ľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiť • zastar. vládať sa (Tajovský)

vládať² 1. p. vládnuť 1 2. p. vlastniť

vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitál • zastar. vládnuť • kniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami

vládca 1. p. panovník 2. p. pán 1

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať • existovať • vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby • žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ • kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia • rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny • byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko • trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá • panovať • vládnuť • kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sa • zdržovať sa • kniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa • nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty • expr.: trčať • tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána • figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať • stáť • kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2

ministerský súvisiaci s ministrom, s ministrami: zastávať ministerský úrad • vládny (súvisiaci s vládou ako zborom ministrov): je potrebné obsadiť ministerské, vládne kreslá • zastar. ministeriálny

mocenský majúci moc; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc: viesť rokovanie z mocenskej pozície; uplatňovať mocenskú politiku voči iným štátom • vplyvný (opierajúci sa o vplyv): získať mocenské, vplyvné postavenie • diktátorský (opierajúci sa o neobmedzenú moc): uplatňovať diktátorské metódy • vládychtivý • vládybažný • mocichtivý (usilujúci sa o moc, o vládu): presadzovať vládychtivé, vládybažné, mocichtivé záujmy politických strán • svetovládny (usilujúci sa ovládnuť svet): svetovládne plány • veľmocenský • imperiálny: mocenská, veľmocenská, imperiálna politika štátov • vládny (majúci vládu): pracovať v mocenských, vládnych orgánoch

vládny vzťahujúci sa na vládu • ministerský: vládny, ministerský úradník • kabinetný

vládybažný p. vládychtivý

vládychtivý túžiaci, dychtiaci po vláde • vládybažný: vládychtivý, vládybažný politik • mocichtivý: mocichtivé plány

staršina hist. hlava kmeňa al. rodu • náčelník • hist. vladyka

vladyka 1. p. panovník 2. p. staršina

vlaha voda obsiahnutá najmä v pôde: polia majú málo vlahy; zadržiavať vlahu v pôde • vlhko (voda prenikajúca niečím): odolávať vlhku • vlhčina: stena nasiaknutá vlhčinou • vlhkosť: guma neprepúšťa vlhkosť • mokro • mokrota • mokrosť: cítiť tu mokro, mokrotu • poľnohosp. závlaha: odstraňovať z lúk zbytočnú závlahu

mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká voda • vlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom byte • vlažný (pokrytý vlahou): vlažné pery • zmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabát • spotený • upotený (mokrý od potu): spotené, upotené telo • zarosený • orosený • zrosený • zried.: rosavý • rosnatý • rosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohár • namoknutý • zamokrený • mokrastý • mokravý • vlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväz • premočený • premoknutý • rozmočený • prepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené tepláky • pocikaný • ocikaný • popišaný • opišaný • expr. došvordaný (Šikula) • hrub.: pošťaný • ošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienka • expr.: mokručký • mokrunký • mokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vlásky • expr. primokrý (príliš mokrý)

2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivý • vlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseň • sychravý (mokrý a chladný): sychravá zima • vlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od mora • sparný (mokrý a horúci): sparné letné noci • expr.: uplakaný • usmoklený • zried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok

teplý¹ 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduch • hrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušina • preteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeň • vlažný • hovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná voda • vlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánok • rozohriaty • horúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deň • zried.: teplastý • teplistý (Zúbek, Rysuľa) • expr.: teplučký • teplušký • teplunký • teplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameň • varený: varená strava (op. studená)

porov. aj horúci

2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny

vlahý mierne vlhký a teplý • vlažný: vlahý, vlažný letný večer • lahodný • príjemný: lahodný, príjemný vetrík

vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterák • zvlhnutý • navlhnutý • zavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté seno • navlhčený: navlhčený uterák • vlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduch • zamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúka • mokrastý • zried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka) • namoknutý: namoknuté šaty • zamoknutý: zamoknuté obilie • vlahý • vlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetrík • ovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvár • rosnatý • zarosený • zrosený • orosený • rosný • rosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listy • spotený • zapotený • prepotený • upotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasy • stuchnutý • potuchnutý • zatuchnutý • nár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka) • odb. humídny: humídna hlina

vlajka p. zástava

zástava kus látky so záväznou kombináciou farieb a vzorov používaný ako symbol istého spoločenstva: štátna, klubová zástava • vlajka (zástava obyč. pripevnená na žrď tak, že ju možno vyťahovať a sťahovať): vztýčiť vlajku • štandarda (menšia vystužená zástava): štandarda prezidenta republiky • hovor. pejor. fangľa

vlajkonosič p. zástavník 1

zástavník 1. nosič zástavy: na čele sprievodu kráčali zástavníci • vlajkonosič

2. p. stúpenec

vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlak • transport (vlak naložený niečím): vojenský transport • rýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinu • hovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus) • subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)

nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domu • privábiť • zvábiť • zlákať • zviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmy • navnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanie • expr.: nabastviť • napačmať • napašmať • rozpašmať • hovor.: namaškrtiť • nalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavu • hovor.: nalapať • nachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľuby • vlákať • vovábiť • zried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytu • kniž. prilúdiť • zried. navábiť

vlákať p. nalákať

vláknina p. vlákno

vlákno dlhý nitkovitý útvar na výrobu priadze, papiera a pod.: rastlinné vlákna, syntetické vlákno • vláknina (vláknitá hmota): textilná vláknina

vlámačka p. vlámanie

vlámanie násilné vniknutie do uzavretého priestoru s úmyslom kradnúť: počet vlámaní vzrastá • hovor. vlámačka

vlámať sa p. vniknúť 1

vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1

vlaňajší týkajúci sa vlaňajška • lanský: vlaňajšia, lanská zima bola veľmi tuhá • minuloročný: minuloročné hospodárske výsledky • nár. laňajší

chlp 1. pevný tenký útvar vyrastajúci z pokožky al. kože: chlpy na tvári, na nohách • fúz • expr. bajúz (chlp na hornej pere muža): vytrhnúť si fúz; mačací bajúz • srsť (porast chlpov na tele zvieracích cicavcov): pes má riedku srsť, riedke chlpy • vlas: nájsť vlas v polievke • ochlpenie (chlpový porast)

2. p. zväzok 1

srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť • vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna • štetina • zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutina • hovor.: škuta • škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlas • hromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchu • expr.: kožušina • kožušinka: veverička má krásnu kožušinku

kométa nebeské teleso s plynným chvostom • zastar. vlasatica

vlasatica p. kométa

vlasatý ktorý má husté vlasy; husto pokrytý vlasmi • hrivnatý: vlasaté, hrivnaté chlapčisko; vlasatá hlava • zried. hrivatý • šticatý • zried. šticavý • expr. čuprinatý (ktorý má chumáč vlasov nad čelom): hrivaté, šticaté, čuprinaté decko

parochňa umelé vlasy: nosiť parochňu • zastar. vlásenka (Záborský)

vlásenka 1. p. vlásnička 2. p. parochňa

vlásnička ohnutý drôtik na upevnenie (ženského) účesu • vlásenka: upevniť si vlasy vlásničkami, vlásenkami

parochniar kto zhotovuje parochne • zastar. vlásenkár

vlásenkár p. parochniar

vlásie p. srsť

rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrka • trubica: sklená trubica, anat. sluchová trubica • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube • trúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papiera • odb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľadu • odb.: vlásočnica • kapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita)

vlásočnica odb. 1. cieva s najmenším priemerom • kapilára

2. p. rúrka

pero 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela; nástroj na písanie al. kreslenie • brko (veľké vtáčie pero, obyč. na krídlach; v minulosti nástroj na písanie): husacie pero, brko; písať perom, brkom

2. pružná časť, súčiastka istého mechanizmu zmierňujúca otrasy al. tlmiaca nárazy • pružina: oceľové pero, oceľová pružina • struna: z kresiel trčia struny • zastaráv.: spruha • spružina: spruha, spružina zámky • zastar.: vzpruha (Jégé) • vzpružina (J. Horák); vlások (pero v hodinách)

pružina pružná časť mechanizmu zmierňujúca otrasy al. tlmiaca nárazy • pero: oceľová pružina, oceľové pero • struna: struny v sedadlách • zastaráv.: spruha • spružina: spruha, spružina zámky • zastar.: vzpruha (Jégé) • vzpružina (J. Horák) • vlások (pružina v hodinách)

vlások p. pero 2, pružina

domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo

2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi

vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi

2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie

vlastenec kto cíti al. prejavuje lásku k vlasti, k národu: nadšený vlastenec • národovec (bojovník za národné práva): národovec telom i dušou • kniž.: patriot • rodoľub • rodomil: slovenský rodoľub, rodomil

národný 1. týkajúci sa národa ako historicky vzniknutého spoločenstva ľudí al. pocitu príslušnosti k tomuto spoločenstvu: národný jazyk, národná kultúra • nacionálny: národný, nacionálny útlak; pestovať národné, nacionálne povedomie • vlastenecký • kniž. patriotický • zastar. národovecký (týkajúci sa pocitu príslušnosti k národu, obyč. pri jeho obrane): národné, vlastenecké hnutie; vlastenecký, patriotický zápal • národniarsky (ktorý sa týka obrany národných záujmov): národniarska politika • etnický: etnická skupina

2. p. našský

vlastenecký prejavujúci vlastenectvo • kniž. patriotický: vlastenecký, patriotický čin • nacionalistický (v kladnom chápaní) • národovecký (bojujúci za národné práva) • zastaráv. roduverný (oddaný svojej vlasti) • zastar. rodoľubý • zastar. zried. rodoľubný • zastar.: rodoľubský • rodomilský

vlastenectvo láska k vlasti, k národu: úprimné vlastenectvo, prejav vlastenectva • národovectvo • kniž.: patriotizmus • rodoľubstvo • rodomilstvo • zastar. rodoľubie (Škultéty)

vlastizrada zločin proti bezpečnosti štátu al. proti jeho ústavnej forme • velezrada: dopustiť sa vlastizrady, velezrady

vlastizradca kto sa dopustil vlastizrady • velezradca: potrestať vlastizradcu, velezradcu

nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou • záverom • na záver • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci • zastar.: vposled • pokonne • nár. poostatku

2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli? • konečne • koniec koncov • koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu • naveľa • ostatne • vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol

skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • fakticky • naozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené náklady • ozajstne • hovor.: ozajsky • naozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekať • opravdivo • zastar.: opravdovo • opravdove: vyzerá celkom opravdivo • v skutočnosti • reálne • objektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

porov. aj skutočný 1

2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutku • ozaj • naozaj • veru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíja • v skutočnosti • popravde • vlastne • podľa pravdy • popravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačí • isto • iste • istotne • zaiste • zaručene • nepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravda • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či príde • hovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2

takrečeno 1. uvádza spresňujúci al. alternatívny výraz; inými slovami povedané • takpovediac: výsluch bol prvou, takrečeno, takpovediac spravodajskou etapou; druhé stretnutie je takrečeno, takpovediac zrežírované • vlastne • respektíve • teda: dotkol sa podstaty, vlastne, respektíve jadra problému; vnikol do jadra bytosti, teda do každej jej bunky • fraz. ako sa vraví

2. p. takmer

totiž pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie • totižto: je totiž, totižto sám na všetko • vlastne: poznáme sa, sme vlastne krajania • aspoň: aspoň čo sa mňa týka, je to pravda • čiže • hovor. ako: on, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará

už 1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-už • práve • priam • hovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samo • nakoniec • naostatok • napokon • veru • vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3

vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkove • celkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovo • vo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdu • súhrnne • úhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru

2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináč • inak • zastar.: ináče • ináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivá • vlastne • v podstate • hovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek

3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1

vlastne 1. uvádza opravný výraz • totiž • totižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviem • respektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • veru • naozaj • skutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieť • v skutočnosti • vskutku • dohromady • dokopy • dovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel • už: sám už nevie, čo má urobiť • ináč • inak • vcelku • v podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovuje • takrečeno • pravdupovediac • podľa pravdy • popravde • popravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na to • nakoniec • naostatok • napokon • fakticky • kniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiť • zastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál

pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička

p. aj žena 1

2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)

3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

4. p. manželka 5. p. šľachtičná

vlastníčka p. pani 3

vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právo • majiteľský • zastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťah • držiteľský

majetok súhrn všetkých vecí, ktoré niekomu patria • vlastníctvo: je to súkromný majetok, súkromné vlastníctvo • bohatstvo (najmä veľký majetok, často iron.) • kniž. imanie: prísť o svoje bohatstvo, imanie • kapitál (veľký majetok v peniazoch) • panstvo (feudálny majetok) • svoje (vlastný majetok): pracuje na svojom • pejor. mamona • zried. manie

vlastníctvo p. majetok

majiteľ kto niečo vlastní • vlastník • zastar. majetník: majiteľ, vlastník domu • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu

p. aj vlastník

vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania

mať² 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný dom • disponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmi • požívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu

2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnček • uschovávať • prechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici

3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať

vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný brat • pokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuzní • svoj: svojho syna nepoznal

3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbu • vlastnoručný: vlastnoručný výrobok • autorský: autorský portrét

4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problému • pravý • naozajstný • ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde inde • imanentný

pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór • originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby • prvotný • prvý • kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny • prapôvodný • kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk • najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie • domáci • domorodý • odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky • írečitý • rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúci • predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie • bývalý • minulý • starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ • zvyčajný • zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo • domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou • samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo • neprevzatý • neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl • neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova • svojrázny • svojský • osobitý • hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely

pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1