Význam slova "rãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rýchlopis -u m. stenografia;

rýchlopisný príd.

rýchlorastúci príd. kt. rýchlo rastie: r-e dreviny

rýchlorazenie -ia s. ban. rýchle prerážanie a ťažba v bani

rýchlorazič -a m. ban. baník pracujúci na rýchlorazení

rýchloschnúci príd. kt. rýchlo schne: r. lak, náter, r-e lepidlo

rýchlosť -i ž.

1. veličina charakterizujúca pohyb časovou zmenou: r. vozidla, vetra, štartovacia r., zvýšiť, znížiť r.;
fyz. dráha za jednotku času;
kozmická r.

2. rýchle tempo, chvat: s r-ou niečo urobiť, zariadiť

3. rýchlostný stupeň;
hovor. mechanizmus na zaraďovanie rýchlostných stupňov: zaradiť prvú, druhú r.;

rýchlostný príd.: r-é tabuľky, testy, r-é preteky;
r. stupeň urč. prevodový pomer, ktorým sa dosahuje potrebný záber;
r-á páka

rýchlotavba -y -vieb ž. hut. rýchla, urýchlená tavba (bez stratových časov)

rýchlovarič -a m. varič na rýchle varenie

rýchlovarný príd.: r-á kanvica elektr. spotrebič na rýchle zohrievanie vody

rýchlovlak -u m. vlak na mimoriadne rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť: japonské, francúzske r-y

rýchlovýkrm -u m. intenzívny výkrm domácich zvierat

rýchlovýťah -u m. automaticky ovládaný výťah s dopr. rýchlosťou 1,2 m/s a obsluhovaný vždy sprievodcom

rýchly príd.

1. pohybujúci sa, robiaci niečo s malou spotrebou času; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase: r. hráč, r-a loď, r. pracovník;
r-a chôdza, r. tanec, r-e dýchanie, r-a reč, r-e zmeny

2. kt. nastáva hneď, okamžitý: r. úspech, r-a pomoc;

rýdzi príd.

1. neobsahujúci nič cudzie, čistý: r. kov, r-e zlato;
r-a reč neporušená

2. naozajstný, skutočný, pravý: r-e vlastenectvo, r-a láska

3. statočný, čestný, ušľachtilý: r. človek, r-a povaha;

rýdzik -a m. huba pomarančovej farby so zelenkastými kruhmi, bot. Lactarius

rýdzo, rýdze prísl. k 1, 2: r. osobný dôvod;
r. cítiť;

rýdzosť -i ž.

rýľ -a m. ručný nástroj na rytie s plochou kovovou časťou

rýľovať nedok. rýľom obracať pôdu: r. záhradu;
ešte som ho nevidel r.

rým -u m. zvuková zhoda v zakončení 2 al. viacerých veršov: hľadať dobrý r.;
metr. mužský, ženský r.;

rýmovačka -y -čiek ž. veršovaný útvar malej umel. hodnoty: mladícke r-y

rýmovať nedok. spájať do rýmu: r. dlhú samohlásku s krátkou

// rýmovať sa tvoriť rým: druhý verš sa r-e so štvrtým

rýmový príd.

rýpadlo -a -diel s. stroj na rozpájanie, naberanie a nakladanie zeminy: lopatové, korčekové r.

rýpať -e -u -uc -uci nedok.

1. niečím zahroteným, ostrým vnikať do povrchu a tak porušovať: r. do steny, do nábytku;
diviaky r-u (zem)

2. expr. vrážať, drgať, strkať, štuchať: r. do spolužiaka lakťom

3. expr. zlomyseľne napádať, vŕtať, kritizovať: r. do všetkého;

sabotér -a m. kto robí sabotáž, sabotážnik, záškodník;

šafár -a m.

1. hosp. správca na veľkostatku

2. kto niečo spravuje, kto na niečom hospodári, gazda, hospodár, správca: dobrý, starostlivý, zlý š.;

samotár -a m. človek žijúci osamote: žiť životom s-a;
mn. N a A neživ. -e živočích žijúci osamote: diviak s.;

šamotár -a m.

1. robotník pracujúci pri výr. šamotu a výrobkov z neho

2. murár vymurúvajúci šamotom

sanitár [-n-] -a m.

1. vojak v zdrav. službe, ošetrovateľ: pomoc s-ov

2. hovor. pomocný zdrav. pracovník;

scenár -a L -i mn. -e m.

1. podrobný dej filmu, telev. hry ap. rozčlenený na obrazy, opis prostredia, osôb atď.; text, podľa kt. sa realizuje výstava, obrad, súťaž ap.: filmový, televízny s.;
s. výstavy

2. publ. rozpis jednotlivých krokov a spôsobu konania pri dosahovaní nejakého cieľa: s. ekonomickej reformy, s. získania moci, katastrofický s.

šechtár -a L -i mn. -e m. hrotok: drevený, plechový š.;
nadojiť za š. mlieka

● → gazdovať zo šafľa do š-a;

sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať

sedlár -a m. odborník zhotovujúci výrobky z hrubej kože; samostatný živnostník;

sedmoslivkár -a m. iron. schudobnený zeman: turčianski s-i;

šéfkuchár -a m. hlav., vedúci kuchár;

šéflekár -a m. hlav., vedúci lekár: š. kúpeľov;

sekretár² -a L -i mn. -e m. viacúčelový kus nábytku obyč. na uloženie vecí

sekretár¹ -a m. tajomník (význ. 1, 2): štátny s., generálny s., s. riaditeľa;

sektár -a m. príslušník sekty: fanatickí s-i;

sekundár -a m. lekár v nemocnici podriadený primárovi;

semenár -a m. pestovateľ rastlinných semien;

seminár -a L -i mn. -e m.

1. cvičenie dopĺňajúce vysokoškol. prednášky; kurz, školenie: odborný s., viesť s., referovať na s-i

2. inštitúcia vychovávajúca budúcich kat. kňazov

3. oddelenie najmä na filoz. fakultách: slovanský, filozofický s.;

šenkár -a m. hovor. zastaráv. výčapník, krčmár;

šepkár -a m. kto šepká (hercom text);

šesťkrát, šesť ráz neskl. čísl. nás. k 6: š. odpísať úlohu

signatár -a m.

1. osoba, kt. podpísala zmluvu, vyhlásenie ap.

2. dipl. zmluvná strana (v medzinár. vzťahoch);

silúr -u m. geol. útvar a obdobie prvohôr

singulár -u L -i m. gram. jednotné číslo;

sitár -a m. kto vyrába sitá;

skicár -a L -i mn. -e m. zošit na skicovanie, náčrtník

sklár -a m. kto vyrába sklo al. pracuje v sklárni;

sklenár -a m. odborník zasklievajúci obloky;

skôr

I. prísl.

1. prv (význ. 1), včaššie, op. neskôr, neskoršie: odísť, prísť, vstať s.

2. kedysi, predtým: všetko je ako s.

3. pravdepodobnejšie, ľahšie: tak sa s. získajú peniaze

● kto s. príde, ten s. melie rýchlosť sa vypláca;
s. alebo neskôr, s. či neskôr, skôr-neskôr raz (to bude) naisto;
nevie, čo s. (do ruky chytiť) má veľa roboty

II. spoj.

A. priraď. skôr – ako, než, (a) nie vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením 1. člena: s. by sme mali robiť ako čítať

B. podraď. skôr ako, skôr než uvádza časovú vetu: vyzdravel, s. ako začal užívať lieky

III. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu; väčšmi, viac, predovšetkým: ide s. o budúcnosť;
je s. mestským človekom

škrobár -a m. pracovník v škrobárstve;

nedok. skultúrňovať

skupinár -a m. vedúci prac. skupiny;

šlabikár -a L -i mn. -e m. učebnica čítania pre prvákov;

slalomár -a m. kto sa venuje slalomu;

slobodomurár -a m. stúpenec slobodomurárstva;

slovenčinár -a m. odborník v slovenčine; učiteľ al. poslucháč slovenčiny; slovakista;

slovnikár -a m. kto sa zaoberá tvorbou slovníka, lexikograf;

sľukár -a m. hovor. člen Slovenského ľudového umeleckého kolektívu;

šmelinár -a m. hovor. pejor. kto sa zaoberá šmelinou;

šmelináriť, šmelinárčiť -i nedok. hovor. pejor. zaoberať sa šmelinou: š. so šperkami, s cigaretami

snár -a L -i mn. -e m. kniha obsahujúca výklady snov

sochár -a m. umelec zhotovujúci sochy, reliéfy ap.: akademický s. titul absolventa vys. školy výtvar. umení;

šofér -a m. vodič motorového vozidla;

softvér, pôv. pís. software -u L -i mn. -y m. inform. (angl.) programové vybavenie počítača;

somár -a mn. N a A -e m. zviera s dlhými ušami, slabo vyvinutou hrivou podobné koňovi a použ. na nosenie nákladov, na jazdu al. do záprahu, zool. Asinus: híkať ako s., nosiť sa na s-ovi;

● hlúpy ako s.;
expr. robiť z komára s-a zveličovať;
keď je s-ovi dobre, ide na ľad tancovať človek si často sám spôsobí ťažkosti;

somárčina -y -čin ž. hovor. expr. nerozumný čin, hlúposť, somárstvo: vystrájať s-y, hovoriť s-y;
to je s.!

somárí príd.: s-ia koža, s-ie mláďa;

sortimentár -a m. kto sa stará o sortiment tovaru;
odb. tovaroznalec;

španielčinár -a m. odborník v špan. jazyku; učiteľ al. študent španielčiny;

špeditér -a m.

1. kto vykonáva špedíciu

2. hovor. nosič, nakladač (tovaru, nábytku ap.): pri sťahovaní nám pomohli š-i;

spojár -a m.

1. pracovník spojov (význ. 3, 4)

2. príslušník spojovacieho vojska;

športkár -a m. hovor. kto tipuje v športke

šprintér -a m. bežec, cyklista pretekajúci na krátkych tratiach;

stacionár -a L -i mn. -e m. zariadenie na denný pobyt postihnutých osôb: rehabilitačný, psychiatrický s.

starinár -a m. obchodník s opotrebovanými vecami;

štartér -a m. živ. kto dáva znamenie na štart;

štartér -a L -i mn. -y m. neživ. spúšťač: elektrický š., zapnúť š.

statkár -a m. veľkostatkár;

stavár -a m. slang. študent al. absolvent školy stav. zamerania; stavársky príd.

stavbár -a m. pracovník v stavebníctve;

štepár -a m. odborník v štepení (ovoc.) stromov;

stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.

1. k 100: s. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty

stolár -a m. odborník zhotovujúci výrobky z dreva (nábytok, dvere ap.); samostatný živnostník;

stolárčina -y ž. hovor. stolárstvo (význ. 1)

stolárčiť -rč/-i! nedok. hovor. robiť stolárske práce, byť stolárom

stopár² -a m. hovor. kto stopuje motor. vozidlo;

stopár¹ -a m.

1. kto hľadá podľa stôp, kto sleduje stopu (zveri ap.): indiánsky s.

2. mn. N a A -e poľovný pes vycvičený na sledovanie zveri;

stopér -a m. vo futbale stred. obranca;

striptér -a m. kto sa v zábavnom podniku postupne vyzlieka;

strojár -a m. pracovník v strojárstve, strojársky odborník; študent strojníckej stred. školy al. fakulty;

štukatér -a m. kto robí štukovú omietku al. výzdobu;

šťúr -a mn. N a A -y m. škorpión

nedok. stvárňovať

stvárňovateľ -a mn. -ia m. kniž. kto stvárňuje niečo, niekoho, formovateľ; tvorca: umelecký, literárny s. (našej súčasnosti);

stvárňovateľka -y -liek ž.;

stvárňovateľský príd.

štvorkár -a m. hovor. žiak majúci prospech na štvorky;

štvorstovkár -a m. pretekár v behu, jazde ap. na 400 m;

štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť

suchár -a L -i mn. -e m. neživ.

1. krajec upečeného a potom usušeného pečiva: diétne s-e

2. suchý konár al. strom;

suchár -a mn. -i m. živ. hovor. pejor. suchopárny človek bez zmyslu pre humor;

suchopár -u m.

1. pôda neplodná pre prílišné sucho: zavodňovanie s-ov

2. slnečná páľava: letný s.

3. kniž. suchopárnosť

suchotinár -a m. človek chorý na suchoty, tuberkulózu, tuberkulotik;

sukničkár -a m. hovor. pejor. muž, kt. vyhľadáva ľúbostné dobrodružstvá, záletník, frajerkár;

suvenír -u L -e mn. -y m. spomienkový, pamiatkový predmet, darček: s. z dovolenky;
predajňa s-ov

svár -u m. kniž. spor (význ. 2), hádka, zvada, škriepka; nezhoda

● → jablko s-u

svätuškár -a m. pejor. prepiato al. pokrytecky nábožný al. mravný človek, pobožnostkár: pokrytecký s.;

syrár -a m. pracovník v syrárstve;

sýrčina -y ž. sýrsky jazyk

t. r. skr. tohto roka

tajnostkár -a m. človek, kt. rád udržiava veci v tajnosti;

talár -a L -i mn. -e m. ceremoniálne rúcho sudcov, vysokoškolských al. cirk. hodnostárov ap.

taliančinár -a m. odborník v taliančine; učiteľ al. poslucháč taliančiny;