Význam slova "pomer" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pomer -u m.

1. vzťah, postoj k ľuďom a veciam: dobrý, kladný, priamy, kritický, príbuzenský, priateľský p., p. k ľuďom, k práci, p. učiteľa k žiakovi

2. množstvo, hodnota niečoho určená vo vzťahu k inému množstvu, hodnote; relácia, proporcia: p. dvoch čísel, p. podobnosti;
vzájomný, zmenený p. síl;
byť v (ne)priamom p-e;
byť zastúpený v (ne)rovnakom p-e;
šport. p. gólov skóre

3. odb. zákonom normovaný, spoločensky záväzný vzťah: pracovný, učebný, právny, služobný, vlastnícky, manželský p.

4. (mimomanželský) intímny ľúbostný vzťah: mať p. s niekým;

pomerať -ia dok. postupne odmerať, zmerať (význ. 1): p. budovu;

nedok. pomeriavať -a

// pomerať sa porovnať svoje sily v súperení s niekým: ešte sa p-me!

pomeriť dok. zmieriť (význ. 1), udobriť: pri poháriku ich p-l;
vypiť si na p-enie

// pomeriť sa: p-l sa s ním až po rokoch

pomerne

I. prísl. v pomere k niekomu, niečomu, relatívne: straty sa hradili p. podľa výšky príjmu

II. čast. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery, dosť: p. zachovaný hrad, je to p. ďaleko

pomerný príd.

1. majúci vzhľadom na okolnosti istý stupeň vlastnosti, relatívny: p. pokoj, blahobyt, p-á samostatnosť

2. jestvujúci v príslušnom pomere, proporcionálny: p-é zastúpenie (vo výbore, v parlamente), p. podiel (na majetku);
mat. p-é číslo

pomerový príd.: elektrotech. p. prístroj;

pomery -ov m. pomn. celková situácia, súhrn životných a iných podmienok, stav, okolnosti, postavenie: spoločenské, hospodárske, politické, rodinné p.;
výrobné, klimatické p.;
p. v obci

● žiť nad p. neprimerane k možnostiam