Význam slova "vĺň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 835 výsledkov (7 strán)
-
vlna1 -y vĺn ž.
1. oblúkovitý útvar vznikajúci pohybom vodnej hladiny: morské v-y, v-y narážajú na breh;
2. čo tvarom pripomína vodnú vlnu: v-y na vlasoch, v-y pohoria
3. fyz. (periodický) pohyb vznikajúci v prostredí al. v elektromagnetickom poli: zvukové v-y, tlaková v., dlhé, stredné, (veľmi) krátke v-y, seizmické v-y
4. čo vzniká náhle a šíri sa v nárazoch: v. štrajkov, v. horúčav;
v. radosti;
nová v. šírenie sa niečoho nového5. opakujúca sa činnosť, akcia ap.: prvá, druhá v. privatizácie;
vlna2 -y ž.
1. srsť niekt. zvierat použ. ako text. surovina: ovčia, angorská v.
2. vlákno, priadza z nej; tkanina z tohto vlákna: klbko v-y, pliesť (šál, sveter) z v-y;
hovor. čistá v. čisto vlnená látka3. materiál pripomínajúci vlnu: drevitá, sklená v.;
-
vlnár -a m. pracovník vo vlnárstve;
-
vlnárka -y -rok ž.;
-
vlnársky príd.: v. priemysel
-
vlnárstvo -a s. produkcia a spracúvanie vlny;
-
vlnenie -ia s. fyz. pravidelný kmitavý pohyb vznikajúci v súvislom prostredí (z miesta rozruchu): pozdĺžne, priečne v.;
elektromagnetické v. -
vlnený príd. zhotovený z vlny: v-á látka, v-é rukavice
-
vlniačik -a m. zdrob.
-
vlniak -a m. väčšia vlnená šatka: zakrútiť sa do v-a;
-
vlnisto prísl.
-
vlniť nedok. formovať do vĺn: v. plech
// vlniť sa
1. dvíhať sa a klesať v podobe vĺn, tvoriť vlny: more, obilie sa v-í
2. mať podobu vĺn, byť zvlnený: vlasy sa v-ia, v diaľke sa v-í pohorie
-
vlnito prísl.: v. poprehýbaný;
-
vlnitosť -i ž.
-
vlnitý príd. kt. má podobu vĺn, zvlnený: v-é vlasy vlnisté;
v. plech, v. terén; -
vlnivo prísl.
-
vlnka1 -y -niek ž. zdrob. k 1, 2
vlnka2 -y ž. zdrob. expr.
-
vlnobitie -ia s. prudký, nárazový pohyb (vodných) vĺn: morská búrka s v-ím
-
vlnovito, vlnovite prísl.
-
vlnovka -y -viek ž.
1. krivka tvoriaca pravidelné oblúky (napodobňujúce sínusoidu): keramika ozdobená v-mi, robiť v-y (pri lyžovaní)
2. otáčavá konštrukcia so sedadlami upravená na vlnivý pohyb (v zábavnom parku ap.);
-
vlnovkový príd.
-
vlnový1 príd. k 3: v-á dĺžka;
vlnový2 príd.: v-é ovce;
-
aktív -u m.
1. prac. schôdzka členov al. funkcionárov organizácie
2. súbor aktivistov
-
akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);
-
aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.
-
archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.;
štátny a.; -
bezšvíkový, bezšvový príd. nemajúci švík, šev: b-é pančuchy;
tech. b-é rúry -
datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);
-
detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;
-
diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;
-
fixatív -u m. ustaľovač (farby, kresby ap.)
-
genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);
-
háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e
-
imperatív -u m.
1. gram. rozkazovací spôsob
2. kniž. príkaz, požiadavka: kategorický i.;
-
indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;
-
infinitív -u m. gram. neurčitok;
-
kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;
-
koložvársky príd. ku Koložvár (maď. názov mesta Kluž): k-a kapusta jedlo z kapusty, mäsa a ryže
-
komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)
-
kultúrno-výchovný príd. týkajúci sa kultúry a výchovy: k-á práca
-
lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela
-
masív -u m. mohutný zemský útvar; mohutný celok niečoho: horský, sopečný m., kontúry m-u;
m. domov -
motív -u m.
1. podnet na vedomé konanie: m. činu;
v jeho postoji prevažujú osobné m-y2. najjednoduchší tematický prvok umel. diela: baladický, ľúbostný m. románu;
pieseň na ľudové m-y; -
návšteva -y -tev ž.
1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla
3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;
-
návštevníčka -y -čok ž.
-
návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla; -
návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín
-
návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;
-
negatív -u m. predmet s obráteným pomerom vypuklín: n. reliéfu;
fot., film. obraz, na kt. rozdelenie svetla a tieňa, resp. (doplnkových) farieb je opačné ako v skutočnosti, op. pozitív: vyvolať n.; -
nešvár -u m. publ. neporiadok, neprístojnosť; zlozvyk: bojovať s n-om, s n-mi
-
nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);
-
normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma
-
objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu
-
nedok. oprávňovať
-
pansláv -a mn. -i m. panslavista; z hľadiska vládnucich vrstiev v Uhorsku v 19. – 20. stor. každý uvedomelý Slovák, Slovan;
-
páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo
● chodiť ako p. pyšne;
-
páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia; -
pozitív -u m.
1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív -
prezervatív -u m. muž. antikoncepčný prostriedok
-
primitív -a m.
1. primitívny (význ. 1) človek: umenie p-ov
2. pejor. nekultúrny človek: správať sa ako p.;
v hudbe je p. -
recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu
-
rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e -
s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca
-
nedok. sproduktívňovať
-
statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja
-
superlatív -u m. lingv. 3. st. pri príd. a prísl. utvorený zo základu predponou naj- a príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. najvyšší, najmúdrejšie);
-
šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y
-
švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody -
nedok. švácať -a
// švacnúť sa
1. š. sa o skalu
2. š. sa do postele;
-
nedok. švácať sa
-
švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča
-
švédčina -y ž. švédsky jazyk
-
švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
š-a oceľ;
š-a misa obložená;švédsky prísl.: hovoriť (po) š.
-
švíček -čka m. zdrob. expr.
-
švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.; -
švíkový príd.;
-
technicko-výrobný príd. výrobný z hľadiska techniky: t-é normy
-
teleobjektív -u m. fyz. objektív na fotografovanie vzdialených al. neprístupných predmetov
-
úväzok -zku m. prac. povinnosti, záväzok: pracovať na plný, polovičný ú.
-
v1 [i vé] neskl.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou;
V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5v2, vo predl.
A. s L vyj.
1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
pohyb vo voľnej prírode;
mať slzy v očiach;
obraz v ráme;
ostalo mu to v pamäti2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale
3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente
4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku
5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
v plnom rozsahu6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa
7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske
8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe
B. s A vyj.
1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto
2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
poet. poberať sa v šíru diaľ3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď
4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo
C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)
-
v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...
-
v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov;
postupovať v d. zákonnosti -
v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé
-
v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;
-
v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania
-
v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík
-
v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;
-
v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení;
v r. daných možností -
v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania
-
v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami
-
v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami
-
v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia
-
v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami
-
v úlohe predl. s G vyj. funkciu, zaradenie: vystupoval v ú-e hostiteľa ako hostiteľ
-
v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu
-
v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;
-
v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí
-
v zhode s predl. s I kniž. vyj. spôsobový význ., podľa: zvýšiť výrobu v z-e s potrebami
-
v znamení predl. s G kniž. vyj. spôsob: zhromaždenie sa nieslo v z. podpory národných záujmov
-
v. r. skr. vlastnou rukou
-
v. v. skr. (najmä v min.) vo výslužbe
-
vábec -bca m. poľov. prostriedok na vábenie zveri, vábnička
-
opak. vábievať -a
-
vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel; -
vábivo prísl.: v. vyzerať;
-
vábivosť -i ž.
-
vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
v-á žena; -
vábne prísl.;
-
vábnička -y -čiek ž. vábec