Význam slova "mí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

móda -y ž.

1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y;
m. sa mení

2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a;
byť v m-e, prísť do m-y;
držať krok s m-ou;

módne prísl.;

módnosť -i ž.

módny príd.: m. tovar, m-a línia;
m-e šaty moderné;
m. umelec obľúbený;

môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie

3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará

5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád

● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie

II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;

mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora

móres -u m. hovor.

1. dobré spôsoby, slušné správanie: vedieť, čo je m., nemať (ani trocha) m-u

2. obyč. mn. spôsob správania vôbec, obyčaj: čo sú to za m-y? panské m-y

● naučiť niekoho m., m-om pokarhať;
mať čudné m-y nevedieť sa správať

mostík, môstik -a m.

1. zdrob. k most: m. cez potok

2. niečo podobné malému mostu: kapitánsky m.;
lyžiarsky m.;
odrazový m. i fraz. východisko, začiatok;
lek. náhrada časti chrupu;

mostíkový, môstikový príd.

môžbyť hovor.

I. vetná prísl. je možné, možno: m., že príde

II. čast. možno, pravdepodobne, asi, azda: m. máš pravdu

mŕštiť -i nedok. mraštiť, vraštiť, krčiť: m. tvár;
m. čelom

// mŕštiť sa: m. sa od hnusu

mŕtva ž. nebohá

● o m-ch (sa má hovoriť) len dobre;
bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života;
expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk

mŕtvica -e -vic ž. porážka (význ. 2): mozgová m.;
ranila ho m.

mŕtvina -y -vin ž. vrstva neúrodnej pôdy

mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť;
všade bolo m.;

mŕtvola -y -vol ž. mŕtve (ľudské) telo: previezť m-u;
bledý ako m.

● expr.: ísť cez m-y konať bezohľadne;
→ živá m.;
iba cez moju m-u nedopustím, aby sa to stalo;
kopať do m-y ponižovať, znevažovať už porazeného;

mŕtvolka -y -liek ž.

1. zdrob. k mŕtvola

2. expr. niečo podobné mŕtvole

mŕtvolne prísl.: m. bledý;

mŕtvolný príd.: m. zápach, jed;
m-á bledosť podobná mŕtvole;

mŕtvosť -i ž.

II. mŕtvy m. zomretý človek, nebohý: spomienka na m-ch;

mŕtvota -y ž. kniž. mŕtvosť

mŕtvy

I. príd.

1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa;
ostať na mieste m.;
m-e zviera zhynuté;
m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa

2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky;
m-a planéta vyhasnutá;

3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma;
m-a pôda mŕtvina

● byť pre niekoho m. byť zavrhnutý;
pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo;
uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať;
robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo;

mú cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva krava

múčka -y -čok ž.

1. prášková hmota podobná múke: zemiaková, rybacia m., kŕmna m.;
Thomasova m. umelé hnojivo

2. zdrob. expr. k múka

múčnatka -y -tiek ž. huba cudzopasiaca na listoch rastlín; choroba spôsobená touto hubou

múčnatý príd.

1. pripomínajúci múku: m-é ovocie

2. obsahujúci múku: m-é zrno

múčnik -a m. jedlo z múky: po obede podávať m.

múdrieť -ie -ejú nedok. stávať sa múdrejším, múdrym: rokmi m-l

múdro prísl.: m. odpovedať;

múdrosť -i ž.

1. vlastnosť múdreho: m. rodičov;
→ zuby m-i

2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.;
iron. nechaj si svoje m-i!

● expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený

múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach;
op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba;
m-a rada, reč, m. postoj

● m. ako Šalamún veľmi;
nie som z toho m. nerozumiem tomu;
m-ejší ustúpi;
ráno je m-ejšie ako večer;

múkový, múčny príd.: m-é, m-ne vrece;
m-ne jedlo z múky;

múmia -ie ž. mŕtvola konzervovaná obyč. balzamom: egyptská m.

● chodí, sedí ap. ako m. meravo, bez slova

múr -u/-a m.

1. zvislá (plošná) časť stavby: vysoký m., nosné, oporné m-y;
oprieť sa o m.;

2. murovaná ohrada, hradba: kaštieľ obohnaný m-om

● ísť → hlavou proti m-u;
(pri)tisnúť, (pri)tlačiť niekoho k m-u (u)robiť nátlak na niekoho;
medzi štyrmi m-mi v uzavretosti;
postaviť k m-u odstreliť;
čínsky m. spiatočnícka uzavretosť;
→ hlavou m. neprerazíš;
expr. → tĺcť si hlavu o m.;

múranica -e -níc ž. murovaný dom, murovanica

múrik -a m.

1. zdrob. k múr: tehlový m.;
záhradný m.

2. podstienok, podstienka

müsli [-sl-] neskl. s. ovsené vločky s kúskami sušeného ovocia, orieškov, čokolády ap.

mútiť -i nedok.

1. robiť mútnym, kaliť: silný prúd m-i vodu

2. expr. mýliť, miasť, pliesť: hnev mu m-i rozum

3. tlčením spracúvať na maslo: m. smotanu

4. takto vyrábať: m. maslo

● m. vodu a) zakrývať nedostatky b) robiť rozruch

// mútiť sa

1. kaliť sa: rieka sa m-i

2. expr. stávať sa nejasný, spletený, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu m-ia

mútňava -y ž. expr. niečo veľmi mútne: m. vôd

mútne prísl.

mútny príd. kalný, zakalený: m. potok;
m-e oči

● → loviť v m-om, v m-ych vodách;

múza -y múz ž.

1. M-y v gréc. mytológii bohyne a ochrankyne umenia

2. kniž. umenie: adept m-y, holdovať m-e;
ľahká m. opereta, populárna hudba ap.

3. kniž. inšpirácia; nadanie: hudobná, básnická m.

● expr. m. ho kopla dostal umel. nápad;

múzejníctvo -a s. organizovanie a správa múzeí;

múzejník -a mn. -ci m. odborník v múzejníctve

múzejný príd.: m-á budova, m. exponát;

múzeum -ea D a L -eu s. inštitúcia, ústav na zhromažďovanie a vystavovanie zbierok predmetov z istého okruhu: historické, národopisné m.;

múzický príd. k 2: m-é umenia hudba, spev, tanec, divadlo, umenie slova;
Vysoká škola m-ch umení (v Bratislave)

mýliť -i -ľ! nedok.

1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní);
m-i ho výpoveď svedka

2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie

// mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l;
m. sa vo výpočtoch

// mýliť si omylom si zamieňať, pliesť si: m. si ľudí

mýlka -y -lok ž. omyl, chyba: bola to osudná, nepríjemná m.

myóm -u m. lek. nezhubný nádor

mýtickosť -i ž.

mýtický príd.: m. svet, hrdina;

mýtizovať nedok. utvárať mýtus okolo niečoho: m. hrdinu v románe, m-nie dejín

mýtny príd.: m. poplatok

mýto -a mýt s.

1. poplatok za používanie ciest a mostov: vyberať, platiť m.

2. miesto, kde sa vyberá tento poplatok;

mýtus -tu m.

1. tradíciou prenášaná predstava ľudí o vzniku sveta, o prír. javoch, bohoch, hrdinoch ap., báj: pohanské, africké mýty

2. expr. výmysel podávaný ako pravda: mýty o neomylnosti niekoho;
osobnosť opradená m-om;

n. m. skr. nad morom

na mäkko → namäkko;

načmárať -a dok. expr. nedbanlivo napísať, načarbať, naškriabať: n. podpis, úlohu

orámčekovať dok. dať do rámčeka: o. oznam (v novinách)

pel-mel, pêle-mêle [pel mel] (franc.)

I. neskl. s. zmes, miešanina

II. prísl. zmotane

plus-mínus [-zm-] čast. vyj. prípustný rozdiel, možnú odchýlku, s toleranciou...: cesta lietadlom trvá tri hodiny, p. desať minút

počmárať -a dok. expr. počarbať: p-ný papier

podistým čast. zaiste, isto, dozaista; asi: priateľ p. príde;
p. bude pršať

pokým spoj. podraď. kým: počkaj, p. to dokončím;
p. je vidno, nechce ísť spať

pošmátrať -a dok. expr. trocha, chvíľu šmátrať: p-l si po vreckách

pošmúrno, pošmúrne prísl. i vetná prísl.: vyznieť p.;
v izbe bolo p.;

pošmúrnosť -i ž.

pošmúrny príd. pochmúrny (význ. 1, 2): p-e počasie;
p-a nálada;

pošmýkať sa -a dok. chvíľu sa šmýkať: p. sa na ľade

predovšetkým čast. v prvom rade, najmä, hlavne: vyžaduje p. disciplínu;
oznámte to p. rodine

predpoludním prísl. v čase medzi ránom a poludním, predobedom

predtým prísl. pred daným časom, skôr, skorej, op. potom: to som nikdy p. nevidel;
vedel o tom už p.

prím -u m. hud. prvé husle: hrať p. i fraz. byť prvým, viesť

prisám, prisámbohu, prisámvačku

I. čast. expr. dotvrdzuje platnosť výroku, bohupris(ah)ám: máš pravdu, Jano, p.;
p. nepôjdem tam

II. cit. vyj. silné vzrušenie, silnú citovú reakciu: no, p., ale sme sa dostali!

prižmúriť -i dok. trocha zatvoriť, privrieť: p. oči i fraz. úmyselne nezbadať niečo, prepáčiť;

problém -u m.

1. závažná, zložitá otázka, kt. treba riešiť: vedecký, ekonomický p.;
p. výživy ľudstva;
hovor. to nie je p.

2. hovor. ťažkosť (význ. 2): s tebou sú vždy p-y

prosím čast.

1. používa sa ako uvádzací zdvorilostný prostriedok: p., choďte tadiaľto;
nastupovať, p.;
nerozumel som, p.?

2. nadväzuje na situáciu a uvádza výraz s upozornením, výzvou ap.: a to nie je p. všetko;
ako je to p. možné? ako sa to, p. ťa, stalo? nikdy jej, p. vás, neverte;
pivo, p.! – zvolal hosť

3. vyj. úctivý súhlas, prihlásenie sa ap. (v dialógu): neprišli by ste zajtra? – p.! otec! p.!

rám -u m.

1. ozdobná a ochranná obruba obrazu, zrkadla ap.: drevený, pozlátený r.;
dať obraz do r-u

2. konštrukcia, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo upevňuje, napína ap.: r. dverí, okna, píly;
napnúť plátno na r.;
r. bicykla;

rómčina -y ž. rómsky jazyk; cigánčina (význ. 1)

rým -u m. zvuková zhoda v zakončení 2 al. viacerých veršov: hľadať dobrý r.;
metr. mužský, ženský r.;

sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i;
hovor. konečne s-i bez svedkov

2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident;
priblížil sa k nej samej;
názor starý ako s-o ľudstvo

● expr. s. ako prst celkom osamotený

sarkóm -u m. lek. zhubný nádor spájacieho tkaniva

nedok. šmárať -a

// šmariť sa hodiť sa, vrhnúť sa: š. sa na zem;

nedok. šmárať sa

šmátrať -a nedok. expr. hmataním hľadať (najmä potme), macať, hmatať: š. po zemi, š. v taške, š. okolo seba

šmýkačka -y -čiek ž.

1. šmýkanie, kĺzanie

2. kĺzačka (význ. 2), šmykľavka

3. konštrukcia (žliabkovitého tvaru) s hladkou plochou na spúšťanie, kĺzačka: drevená š., š. pre deti, na vrecia

šmýkadlo -a -diel s. tech. súčiastka stroja s posuvným pohybom po klzných plochách

šmýkať -a nedok. posúvať po hladkej ploche: š. lyžami, lyže po snehu;

symptóm -u m. kniž. príznak: s. choroby;

syndróm -u m. lek. súbor charakteristických príznakov choroby: abstinenčný s., s. imunitnej nedostatočnosti;

systém -u m.

1. (účelný) spôsob usporiadania nejakého celku, sústava: školský, mzdový s.;
parlamentný s.;
informačný s.;
kapitalistický, socialistický spoločenský s. polit.-ekon. formácia;
zaviesť do práce s.

2. súbor prvkov spätých istými (vymedzenými) vzťahmi, sústava: jazykový s.;
chladiaci s.;
nervový s.;

t. m. skr. tohto mesiaca

tím [t-], pôv. pís. team -u m. skupina ľudí so spoločnou úlohou, kolektív: pracovný t.;
športový t. družstvo;

trachóm -u m. lek. vírusový zápal očných spojoviek al. rohovky;

trám -u m. hrada: povalové t-y;
stav. väzný, spojný t. konštrukčné drevené časti;

tuším čast. vyj. odhad, predpoklad, asi, azda, hádam, pravdepodobne: stalo sa to t. v sobotu;
t. si sa nevyspal

ťuťmáčik -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.

ťuťmáčka -y -čok ž.;

ťuťmácky príd. i prísl.;

ťuťmák -a mn. -ci m. hovor. pejor. nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek, babrák;

tým spoj. podraď.

1. → čím

2. s tým, že uvádza spôsobové vety: odišiel s t., že sa ešte vráti

velodróm -u m. naklonená cyklistická umelá dráha, klopená dráha

volfrám -u m. kovový chem. prvok, zn. W;

vyžmýkať -a dok.

1. žmýkaním zbaviť kvapaliny: v. bielizeň, v. citrón

2. žmýkaním odstrániť: v. prebytočnú vodu, v. šťavu z ovocia

3. expr. násilím získať, vymámiť: v-li z nás, od nás posledné peniaze

● expr. je ako v-ný citrón nevyzerá dobre, je vyčerpaný;

nedok. vyžmýkavať -a

zakaždým prísl. každý raz, vždy: z. slušne pozdravil;
z., keď hrmelo, sa zľakol

zámček -a, zámoček¹ -čka m. zdrob. k zámok¹

zatým prísl. zastaráv. potom (význ. 1), nato: ozval sa smiech, hneď z. plač

zažmúriť -i dok. pricloniť mihalnicami: z. oči

● nemôcť oka z. nemôcť zaspať;
z. oči nad niečím úmyselne prehliadnuť, prepáčiť;

nedok. zintímňovať

žmúračka -y -čiek ž. hovor. skrývačka (význ. 1), schovávačka: hrať sa na ž-u

opak. žmúrievať -a

žmúriť -i nedok.

1. privierať oči; pozerať cez privreté oči: ž. oči pred ostrým svetlom;
ž. do slnka

2. mať zatvorené, skryté oči pri skrývačke: jeden ž-i a ostatní sa skryjú

3. (o svetle) slabo svietiť, sliepňať: plamienok sviečky ž-i v pivnici;

žmýkací príd. určený na žmýkanie: ž. stroj, lis

žmýkačka -y -čiek ž. stroj na žmýkanie (bielizne), odstredivka: elektrická ž., práčka so ž-ou

žmýkať -a nedok.

1. stláčaním, krútením, odstreďovaním zbavovať (tkaninu) tekutiny: ž. šaty, bielizeň;

2. takto odstraňovať tekutinu z niečoho: ž. vodu z handry;