Význam slova "mí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 597 výsledkov (5 strán)
-
miagať -a nedok. expr.
1. pučiť, rozpúčať, mliaždiť: m. zemiaky
2. húžvať, krčiť: m. vreckovku
// miagať sa
1. miesiť sa, brodiť sa: m. sa v blate
2. tlačiť sa: m. sa v autobuse
-
miasť mätie mätú nedok. mýliť, pliesť, zavádzať: m. protivníka;
tvoja otázka ma m-ie;
m. hlavu niekomu zavádzať niekoho// miasť sa: m. sa v reči
-
miazga -y ž. šťava prúdiaca v rastlinných cievach;
anat. bezfarebná tkanivová tekutina, lymfa; -
miazgový príd.: anat. m-é uzliny
-
michalka -y -liek ž. hovor. podpňovka (huba)
-
miechový príd.
-
mieň -a mn. N a A -e m. sladkovodná ryba, zool. Lota
-
mieniť -i nedok.
1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietnutie) činiteľa konať dej, hodlať, chcieť, zamýšľať: (ne)m-m dlho čakať
2. kniž. myslieť si, nazdávať sa, domnievať sa: m-l, že je už neskoro
-
mienka -y -nok ž. zmýšľanie, úsudok, názor: verejná m., povedať svoju m-u
□ mať dobrú, zlú m-u o niečom dobre, zle si o niečom myslieť;
mať takú m-u, že ... nazdávať sa, že ...;
mať m-u niečo urobiť zamýšľať niečo urobiť -
mienkotvorný príd. (výrazne) pôsobiaci, vplývajúci na ver. mienku, zúčastňujúci sa na jej utváraní: m-é noviny
-
mier -u L -i m.
1. stav bez vojny: nastoliť m., zabezpečiť v oblasti m., žiť v m-i
2. dohoda o skončení vojny: uzavrieť m.
-
miera -y mier ž.
1. rozsah, veľkosť, rozmery dané v istých jednotkách: šaty na m-u;
peňaž. úroková m.;
ekon. m. nadhodnoty2. jednotka merania: plošná, dĺžková, dutá m.
3. mierka (význ. 1)
4. primerané množstvo, rozsah niečoho: mať veľkú m-u zodpovednosti;
do istej m-y čiastočne;
v plnej m-e celkom;
do akej m-y do akého stupňa;
(piť, pracovať) s m-ou primerane, nie priveľa● vyviesť z m-y z rovnováhy;
uviesť na pravú m-u opraviť;
→ merať každému rovnakou, inou m-ou;
všetko s m-ou netreba nič preháňať; -
mieridlo -a -diel s. časť zbrane určená na mierenie
-
mieriť -i nedok.
1. cieliť: m. na nepriateľa puškou, m. do cieľa;
dobre m-ená strela;
m. prstom ukazovať2. mať na mysli, mieniť; zameriavať sa: m-l na jej ochotu;
viem, kde m-te na čo myslíte -
mierka -y -rok ž.
1. zariadenie na meranie, meradlo, miera: kontrolná m.
2. rozsah, rozmer: nakresliť trojuholník v zmenšenej m-e;
m. mapy pomer zmenšenia ku skutočným rozmerom zobrazovaného -
mierne prísl.;
-
mierniť -i nedok.
1. robiť miernejším, miernym, zmierňovať: m. bolesť, krivdu, nedorozumenie
2. uspokojovať, krotiť, tíšiť: m. hráčov, m. sa v hneve;
nevie sa m. ovládať// mierniť sa stávať sa miernejším, miernym, zmierňovať sa, zmenšovať sa: bolesť sa m-i
-
miernosť -i ž.
-
mierny príd.
1. vyznačujúci sa malou al. strednou mierou istej vlastnosti: m-a bolesť, m. vietor;
m-e podnebie bez teplotných výkyvov, op. drsné;
m. svah, op. strmý2. striedmy, zdržanlivý: m. v jedení, pití;
m. fajčiar -
mierotvorný príd. usilujúci sa o upevnenie al. utvorenie mieru: m-á osobnosť, iniciatíva
-
mierový1 príd. k 1, 2: m-é úsilie, hnutie;
m-á zmluvamierový2 príd. k 2
-
mierumilovne prísl.;
-
mierumilovnosť -i ž.
-
mierumilovný príd. usilujúci sa zachovať mier, znášanlivý: m-é národy;
-
miešač -a m. živ. kto mieša: film. m. zvuku mixér;
miešač -a mn. -e m. neživ. miešací stroj, mixér (význ. 1, 3)
-
miešací príd. určený na miešanie: m. stroj, bubon
-
miešačka -y -čiek ž.
-
miešanec -nca m. jedinec vzniknutý miešaním plemien; kríženec, bastard
-
miešanina -y -nín ž.
1. čo vzniklo zmiešaním, zmes: m. medi a cínu, m. osiva, hlasov
2. trocha pejor. niečo nesúrodo spojené: m. jazykov, m. jedla
-
miešanka -y -niek ž.
1. k miešanec
2. poľnohosp. miešanina kŕmnych rastlín: ozimné, trávne m-y
-
miešaný príd.
1. zhotovený, vzniknutý miešaním (význ. 2): m-é hnojivá;
hud. m. zbor z muž. a žen. hlasov;
šport. m-á štvorhra (v tenise);
mat. m-é čísla -
miešať -a nedok.
1. krúživo (niečím) pohybovať v tekutej al. sypkej látke: m. (lyžičkou) kávu
2. spájať rozlič. prvky tak, že utvoria zmes: m. maslo s cukrom;
m. čaj s rumom;
m. nápoje pripravovať z rozlič. materiálu;
m. farby3. nesúrodo spájať, pliesť: m. jazyky
4. meniť poradie, premiešavať: m. karty
5. zapletať (význ. 5), zaťahovať: nechcem ťa do toho m.
// miešať sa
1. zasahovať, starieť sa, pliesť sa: m. sa do rozhovoru;
nem-aj sa medzi nás! expr. m. sa do niečoho ako varecha2. navzájom sa prestupovať, zlievať sa: do hudby sa m-l krik, vône sa m-li
-
miesič -a m. živ. kto miesi: m. chleba;
miesič -a mn. -e m. neživ. miesiaci stroj
-
miesička -y -čiek ž.;
-
miesiť -i nedok. kruhovitými pohybmi preskupovať nejakú hmotu; tak pripravovať: m. hlinu, m. cesto na rezance;
m. chlieb// miesiť sa
1. zabárať sa do niečoho (pri práci, pohybe ap.); brodiť sa: m. sa v blate
2. expr. pohybovať sa v množstve; tlačiť sa, tiesniť sa: ľudia sa m-li na námestí
-
miesiželezo -a mn. -ovia m. expr. (podľa rozpráv. postavy) silák
-
miešok -ška m. zdrob. k 1: anat. vlasový m.;
zool. jedový m. -
miesť metie metú nedok. hádzať, vrhať, metať: vietor m-ie sneh (na cestu);
neos. (vonku) m-ie je metelica -
miestami prísl. na niekt. miestach, niekde, kde-tu: vlasy m. šedivé
-
miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.
● → teplé m.
-
miestenka -y -niek ž. poukážka na miesto v dopr. prostriedku: rezervovať si m-u;
-
miestenkový príd.: m. vozeň
-
miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť;
m. umŕtviť; -
miestnosť -i ž. stenami ohraničený priestor v budove: spoločenské, obchodné m-i;
-
miestnôstka -y -tok ž. zdrob.
-
miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery;
m-a bolesť;
m. zvyk;
m. úrad;
(prv) m. národný výbor, skr. MNV;
lingv. m-e mená; -
miesto2
I. predl. s G namiesto: m. vody pije víno;
prišiel m. mňaII. miesto toho, aby; miesto aby spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah: m. toho, aby pracoval, odcestoval;
m. aby sa učil, išiel do kinamiesto1 -a miest s.
1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia;
m. na sedenie;
dať veci na m.;
lingv. príslovka m-a2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku;
poškodené m. na nábytku3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.
4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e;
desatinné m.5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.;
hľadať si m., byť bez m-a6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;
-
miestodržiteľ -a mn. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislej krajine;
-
miestodržiteľský príd.
-
miestopis -u m. geogr. opis ľudských sídlisk; topografia;
-
miestopisný príd.: m-á kniha
-
miestoprísažne prísl.
-
miestoprísažný príd. práv. zastupujúci prísahu: m-é vyhlásenie;
-
migrácia -ie ž.
1. zmena sídliska, sťahovanie: m. obyvateľstva
2. odb. premiestňovanie sa: m. pracovných síl;
bot. m. rastlín;
geol. m. presakujúcej vody; -
migračný príd.: m. úrad
-
migrant -a m. kto mení miesto pobytu s cieľom usadiť sa v inom štáte: ilegálne prevádzať m-ov cez hranice;
-
migrantka -y -tiek ž.
-
migréna -y ž. prudké bolenie hlavy
-
mih -u m.
1. žmurknutie, mihnutie: m. oka
2. okamih: krátky m.;
v m-u prísť -
mihalnica -e -níc ž.
1. pohyblivý kožný kryt na oku, viečko: privreté, napuchnuté m-e, pohnúť m-mi
2. obyč. mn. riasy, obrvy: dlhé, čierne m-e
-
mihať nedok. robiť rýchle pohyby: m. bičom, ihlou;
m. očami, viečkami žmurkať, mrkať; -
dok. mihnúť -e -ú -hol
1. urobiť rýchly pohyb: m. prútom nad hlavou
2. i mihnúť sa preblesnúť, preletieť: myšlienka (sa) mu m-la hlavou;
v diaľke (sa) m-lo svetlo;
neos. m-lo mu mysľou● nem. ani okom ostať pokojný;
bez m-tia (oka) pokojne; chladnokrvne// mihať sa
1. rýchlo sa pohybovať; nakrátko, v rýchlom slede sa ukazovať, mihotať sa: nohy sa v tanci m-jú, tiene sa m-jú
2. (o svetle) kmitavo svietiť, mihotať sa, prebleskovať, trblietať sa: plameň, hviezda sa m-á;
-
dok. mihnúť sa nakrátko sa ukázať, kmitnúť (sa): v okne sa m-la tvár;
-
mihot -u m. mihotanie: m. hviezd, sviečok
-
mihotať sa -ce/-tá -cú/-tajú nedok. mihať sa (význ. 1, 2): riadky sa mu m-li pred očami;
m-nie hviezd -
mihotavo prísl.
-
mihotavý príd. kt. sa mihoce, trblietavý, jagavý: m-é svetlo;
-
mikádo -a s. krátky žen. účes
-
mikrób -a m. mikroorganizmus;
-
mikrobiálny príd.: m-e procesy
-
mikrobiológ -a mn. -ovia m. odborník v mikrobiológii;
-
mikrobiológia -ie ž. veda o mikroorganizmoch;
-
mikrobiologička -y -čiek ž.;
-
mikrobiologický príd.
-
mikrobus -u/-a m. motor. vozidlo pod. autobusu na prepravu menšieho počtu osôb
-
mikročip -u m. (angl.) elektrotech. čip s väčšou hustotou polovodičových prvkov
-
mikroekonómia -ie ž. ekon. súčasť ekonómie, kt. venuje pozornosť jednotlivým hosp. subjektom, spotrebiteľom, určovaniu cien na trhu atď., op. makroekonómia;
-
mikroekonomický príd.;
mikroekonomicky prísl.
-
mikroelektronický príd.: m-é systémy, obvody, prvky
-
mikroelektronika -y ž. vedný odbor, kt. má za cieľ miniaturizovať elektronické prístroje a zvyšovať ich spoľahlivosť a životnosť;
-
mikrofilm -u m. pás zachytávajúci texty ap. v zmenšenej mierke (použ. pri dokumentácii)
-
mikrofiš -u m. plochý film so záznamom viacerých mikrofilmových snímok
-
mikrofón -u m. menič mechanických kmitov membrány na elektrické (použ. na prenášanie zvuku): rozhlasový, telefónny m;
-
mikrofónový príd.
-
mikroklíma -y ž.
1. klimatické pomery v malej oblasti, miestne podnebie, op. makroklíma
2. spoloč. prostredie príznačné pre istú menšiu skupinu ľudí: m. malomesta
-
mikrokozmos -mu m. svet viditeľný pod mikroskopom, op. makrokozmos, makrosvet;
-
mikrometer -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka dĺžky v sústave SI, milióntina metra
-
mikrón -u m. star. pomenovanie pre mikrometer
-
mikroorganizmus -mu m. najmenší živý organizmus viditeľný iba mikroskopom, mikrób, op. makroorganizmus
-
mikroprocesor -a m. inform. zákl. programovateľná jednotka na riadenie zložitých operácií;
-
mikroprocesorový príd.: m. riadiaci systém
-
mikroskop -u m. prístroj na zväčšovanie veľmi malých, obyč. voľným okom neviditeľných predmetov, drobnohľad
-
mikroskopický príd.
1. robený mikroskopom: m-é vyšetrenie
2. viditeľný iba mikroskopom, op. makroskopický: m-é čiastočky;
mikroskopicky prísl.
-
mikrosvet -a m. mikrokozmos, op. makrosvet
-
mikrotén -u m. obch. tenučká polypropylénová fólia použ. na balenie (potravinárskych) výrobkov;
-
mikroténový príd.: m-é vrecko
-
mikrovlna -y -vĺn ž. oznam. tech. iba mn. mikrovlny elektromagnetické vlny kratšie ako 1 cm;
-
mikrovlnka -y -niek ž. hovor. mikrovlnná piecka (rúra): ohriať si obed v m-e
-
mikrovlnný, mikrovlnový príd.: m-á piecka (rúra)
-
mikulka -y -liek ž. maňuška;
-
mikulkový príd.
-
mil. skr. milión
-
milá ž. k 1, 2
míľa -e míľ ž. stará dĺžková miera na určovanie väčších vzdialeností: námorná m. asi 1,8 km;
anglická m. asi 1,6 km● expr. byť na m-e, kilometre vzdialený od niečoho nemať s niečím nič spoločné;
-
miláčik -a mn. -ovia m.
1. milovaný, obľúbený človek, obľúbenec: m. obecenstva, rodiny
2. hypok. dôverné, nežné oslovenie
-
milenec -nca m.
1. muž v ľúbostnom vzťahu k žene, milý: mať m-a
2. iba mn. milenci muž a žena v ľúbostnom vzťahu, ľúbostný pár;
-
milenecký príd.: m. vzťah;
milenecky prísl.
-
milenka -y -niek ž. milá;
-
miliarda -y -iárd ž. čísl. zákl.
1. tisíc miliónov
-
miliardár -a m. kto má miliardový majetok