Význam slova "zjav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zjav -u m.

1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať, najmä veci, udalosti a stavy v spoloč. živote, jav, úkaz: prechodný, bežný z.;
to je sprievodný z. choroby

2. výzor, vzhľad, zovňajšok: upútať svojím z-om

3. osobnosť (význ. 2), postava: bol veľkým z-om národných dejín

zjavenie -ia s.

1. náb. činnosť, ktorou Boh dáva ľuďom poznať seba samého, svoju vôľu ap.: Božie z.;
Z. Pána sviatok 6. januára

2. niečo neskutočné, prízrak, vidina, prelud, mam: rozprával o z-iach;
hľadí ako na z.

zjaviť dok.

1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, zvestovať: hviezdy mu to z-li;
náb. uskutočniť zjavenie (význ. 1)

2. kniž. dať najavo, vyjaviť, povedať: z. svoj úmysel;

zjavne prísl.: bol z. potešený;

zjavnosť -i ž.

zjavný príd. očividný, zrejmý, badateľný, viditeľný: z-á chyba, z. dôkaz, z-é nepriateľstvo;

nedok. zjavovať

// zjaviť sa

1. nadprirodzeným spôsobom sa ukázať; ukázať sa ako vidina, prízrak: z-enie Panny Márie;
z-li sa jej strašidlá

2. stať sa viditeľným, objaviť sa, ukázať sa: v okne sa z-lo pekné dievča;
v očiach sa z-li slzy;

nedok. zjavovať sa