Synonymá slova "mať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 644 výsledkov (6 strán)

  • držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

    2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

    3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

    4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

    5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


    javiť ukazovať na prítomnosť niečoho • dávať najavomať: javiť, dávať najavo nespokojnosť; mať sklon k pesimizmuprejavovaťprezrádzať: už neprejavuje známky života; jeho oči prezrádzajú živý záujem


    mať1 p. matka 1


    mať2 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný domdisponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmipožívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu

    2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnčekuschovávaťprechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici

    3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať


    matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • maťmatermamarodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodičkahypok.: mamkamamičkamaminkamamuľamamuľkamamulienkamamušenkamamušinkamamuškamamičenkamami (obyč. v oslovení) • hovor.: matimamina

    2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matičkapoet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka

    3. p. matica


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňaťzahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitiekniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutietajiťutajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvoskrývaťukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapeniemať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve častiskladať sakniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne


    pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavoupohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkouexpr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístímpomknúťpomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňapotisnúťpotlačiťposunúťpošinúťpošuchnúťhovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňupostrčiťposotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

    2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • maťkniž. primaťpriviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikaťprinútiťdonútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevuexpr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporuexpr.: poduriťpodurkaťpopohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusupovzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

    3. p. dojať 1


    pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníkamať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte?hodnotiťposudzovaťoceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysokorátaťpočítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelýchhľadieťpozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziudržať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal


    tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosťbyť rádradovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarilabyť natešenýbyť rozradostenýbyť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdninyzried. radostiť sakniž. al. expr.: plesaťjasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasáhovor. expr.: výskaťujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkaťveseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veseliavyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

    2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sapotešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

    3. mať niečoho dostatok • požívaťmať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu


    trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukamitrápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápilachorľavieťchorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúcakniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádalpykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby

    2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • maťbyť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy

    3. p. obľubovať 4. p. tolerovať


    vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitálzastar. vládnuťkniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami


    vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojnánabádaťpobádaťpovzbudzovaťponúkaťpodnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do rečimať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátilexpr. burcovať: burcovať na odporaktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojneexpr.: badúriťbadurkaťduriťpodúrať

    2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiťprovokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokujepodnecovaťpovzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu


    mäť p. trieť 1


    šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpouexpr.: brhliťdrhliťškohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefoudrhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakommädliťmydliťkniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si rukyexpr.: pošuchávaťpošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku

    2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotaťexpr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučamiťahaťvliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo

    3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľaťpigať: chlapci šúchali, šúľali guľky


    trieť 1. tlačiac pohybovať niečím po povrchu niečoho • šúchaťšuchať: trieť, šúchať si tvár uterákomškriabaťškrabať (odstraňovať tým svrbľavý pocit): škr(i)abe sa hrebeňom v hlaveexpr.: brhliťdrhliťškohliť: brhlí si oči; drhlí, škohlí mu špongiou chrbátdrhnúť (obyč. niečím ostrým): drhnúť parkety drôtenkou; drhnúť sa snehommädliťmydliťkniž. mäť (o rukách): mädliť, mäť si ruky

    p. aj miešať

    2. p. trepať 3


    blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


    brložiť mať niekde úkryt, ležovisko • mať brlohpelešiťmať pelech: tu brložia, majú brloh, tu pelešia líškypren. pejor.: rozvaľovať sarozťahovať sa: na lavičkách sa rozvaľujú, rozťahujú bezdomovci


    stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

    2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

    3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


    stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiťmať časmať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

    2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúťdostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihnešzachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v horechytiťdochytiť: ešte som poštára (do)chytilstretnúť: stretlo ho nešťastiezájsťprikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

    3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

    4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3


    osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osohísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží muslúžiťpomáhaťprospievaťbyť na úžitokísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok?byť cennýmať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutočníbyť platný: vaša pomoc nám nie je platnáexpr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žírifraz.: byť k duhuísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu


    stáť2 mať hodnotu vyjadrenú obyč. v peniazoch • mať cenu: fľaša koňaku stojí, má cenu 200 korún; Koľko to stojí? Akú to má cenu?hovor. koštovať: Koľko koštuje meter látky?hovor. prísť: tovar takto príde lacnejšie


    chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuťmať vôľužiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť saľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

    p. aj túžiť


    dlhovať byť niekomu niečím povinný (peňažne, morálne a pod.) • byť dlžnýbyť dlžen: dlhujem, som dlžný bratovi tisíc korún; dlhuješ mi odpoveďmať dlhmať dlžobu (u niekoho i voči niekomu): má veľké dlhy, dlžoby u svojich rodičovkniž. mať podlžnosťslang. visieť: visí mi stovku


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

    2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

    3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


    domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    zazdať sa ukázať sa v neurčitej predstave • zamariť sa: zazdalo, zamarilo sa mu, že vedľa niečo buchlomať dojemmať pocit: mal som dojem, pocit, že ktosi stojí za namipozdať sapripadnúť: pozdalo sa mi, pripadlo mi, že sa už dávno poznámeprividieť sazvidieť sazavidieť sa: okolie sa nám prividelo, z(a)videlo známe

    p. aj prisniť sa


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


    dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

    2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

    3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

    4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

    5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


    nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť samať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovaniapresýtiť saprejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchuhrub.: nažrať saprežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


    dôverovať cítiť náklonnosť a dôveru k niečomu, k niekomu, v niečo • mať dôveru: dôveroval synovi; mal dôveru v úspechyveriťspoliehať sa: veril kolektívu, spoliehal sa na vlastné silykniž. úfať (sa): úfal sa v deťoch


    hliadkovať mať hliadkovú službu • mať hliadkupatrolovať: neďaleko hliadkovala, patrolovala skupina vojakov


    vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

    2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik


    hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociachhovor.: flámovaťlumpovaťhovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do ránahovor. zastaráv. al. expr. mulatovaťexpr.: bújaťbujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali kartynár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)

    2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosťoplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť fariebprekypovaťkypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťouiskriťexpr. sršať: iskrí, srší humorom


    oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkovprekypovaťkypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmomiskriťexpr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami

    p. aj topiť sa1 2


    topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loďpotápať sa: čln plný vody sa potápaponárať sakniž. noriť sahrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn

    2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutýoplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmibyť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúťutápať saplávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách


    kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľexpr.: kahŕňaťkohŕňaťškohŕňaťškohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú nocexpr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhlehovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinuexpr.: odŕhaťoddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávaťodkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávaťpokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

    2. porov. vykašlať sa


    končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniecprestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sazavršovať sadokončievať sadokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sauzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzaťzanikaťmiznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávaťutíchaťpovoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje


    koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi

    2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvodpochádzaťpochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstvakniž.: tkvieťspočívaťväzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biedeprameniť: neistota pramení z chudobypren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii


    pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravybyť: je z bohatej rodinymať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom sporekoreniťfraz. mať korenekniž.: tkvieťväzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujmehovor.: regrutovať sagrupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov


    prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakomvytekať: potok vyteká z jazeravystrekovaťstriekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameňkniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mokpoet. tryskať

    2. mať pôvod v niečom • pochádzaťpochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konanívychádzať: popud vychádza od rodičovkniž.: tkvieťväzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenostikniž.: vyrastaťkoreniťmať korene: zlo korení v netolerantnostikniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti


    spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

    2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

    3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety


    podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sapodpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpilihovor. expr.: potrundžiť sazried. potrunčiť sapodgurážiť saexpr.: uhnúť siprihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihliexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť safraz.: mať v hlavemať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcommať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v náladeexpr.: byť chytenýbyť frcnutýbyť drgnutýbyť koštovaný (Timrava)expr.: mať špičkumať špicu

    p. aj opiť sa, vypiť si


    ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosťmať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimicítiťkniž.: spolucítiťsúcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdenýmhovor.: šianaťšanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

    2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišlamrzieť (neos.): mrzí ma toexpr. kajať sakniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosťľútiťľútostiťžialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechomkniž. žalostiťnár. expr. ľútať si (Tatarka)

    3. p. šetriť 1


    zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si)mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci?cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanistickykniž.: súdiťusudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iníuvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

    2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchodmať v úmyslepomýšľaťzastar. obmýšľaťchystať sastrojiť (sa)hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť?uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

    3. p. vymýšľať


    pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sapamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho menohovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

    2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdraviestarať sa: starať sa o blaho rodinymyslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vásrátaťpočítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi


    zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamätimať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalostiuchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalozastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlhohovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkujefraz. expr.: zapísať si niečo za ušizapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)


    starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

    2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

    3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

    p. aj trápiť sa

    4. p. starieť sa


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarísľubovať si: veľa si od toho sľubuještrúfať: už netrúfala, že prídekniž.: nádejať saúfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdravíspoliehať saveriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomocnár. trôfať


    veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovikniž. zastar. verovať

    2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfaťmať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazímekniž. nádejať sakniž. zastar. verovať

    3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcťnevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiťodporovaťoponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať saohradzovať saprotestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sapriečiť sastavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


    protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

    2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


    stroskotaťzastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotalroztrieštiť sarozbiť sarozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusypotopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)

    2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sanevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili samať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspechzlyhaťsklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahyhovor.: skrachovaťkrachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


    tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpaťkniž. trnúťchvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o násobávať sabáť samať obavustrachovať satriasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodístarostiť samať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

    2. p. brnieť1


    nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor • nemať rádneľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedovmať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholuneznášať: neznáša klamstvokniž. nevražiť: nevraží na vedúceho


    priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

    2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

    3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


    protiviť sa2 vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivnýbyť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odpornépriečiť sapríkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovoleniehnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesťmať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujúnár. hudiť sa


    štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu • mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzuodťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej robotyhnusiť saprotiviť saoškliviť sahudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka


    pauzovať hovor. mať prerušenú činnosť (obyč. pracovnú) na istý čas • mať pauzumať prestávku: futbalová liga pauzuje, má pauzu; nedoviezli materiál, musíme pauzovať, musíme mať prestávku


    hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


    chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

    2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

    3. porov. želať


    chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


    plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


    zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


    fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadkuísť: televízor funguje, idebežať (najmä o strojoch): motor dobre bežíhovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklapeslúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

    2. byť vo funkcii • figurovaťpredstavovaťmať platnosťplatiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúcehoreprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik


    platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekomhradiťuhradzovaťuhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravufinancovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firmapreplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovarsubšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval

    2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat

    3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnostimať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosťúčinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje

    4. p. týkať sa 1


    chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbraťvykladať sivysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieťnazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

    p. aj koncipovať

    2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopeniemať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


    rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbraťvykladať sivysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

    2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumeniemať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

    3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnakýbyť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

    4. p. vyznať sa2 1, 2


    pochybovať prejavovať, vyslovovať pochybnosť, neistotu • mať pochybnosť: pochyboval, mal pochybnosť, či vlak stihnenemať istotunebyť si istýbyť neistý: nemá istotu, nie si je istá, či skúšku spravínedôverovaťneveriť (silno pochybovať): nedôveruje, neverí jeho rečiam


    zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

    2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

    3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

    4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky


    zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať) • mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurzekniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovoremať podielpodieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechukniž. participovať: participuje na viacerých úloháchangažovať saexponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej stranezapájať sazapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hryspolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného dielapubl. spolupodieľať saadmin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži


    upodozrievať mať domnienku, že niekto koná niečo zlé, protiprávne a pod. • podozrievaťmať podozrenie: (u)podozrievajú vás z nečestného postupu; mám podozrenie, že v účtoch niečo nie je v poriadkuzastaráv. potvárať: potvárať niekoho z klamstva


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    zasadať 1. konať schôdzku, zasadnutie, poradu, zhromaždenie; zúčastňovať sa na schôdzke a pod. • mať schôdzumať schôdzkumať zasadnutiemať poradu: parlament dnes zasadá, má zasadnutie; riaditelia majú pravidelnú schôdz(k)u, poraduhovor.: schôdzkovaťschôdzovať (často s negatívnym hodnotením): celý deň iba schôdzkujú a robota nikderadiť sa (na porade): predstavenstvo sa radilo do neskorej nocihovor. sedieť: výbor sedí už dve hodiny

    2. začať zaujímať sedaciu polohu • sadať siusádzať sausadzovať sa: zasadať, sadať si k stolu; práve sa usádzali, usadzovali k obeduexpr.: uvelebovať sausalašovať sa (pohodlne, s pôžitkom)

    porov. aj sadnúť (si) 1


    rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovaťodb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiachsúdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinnýmať posledné slovo: u nás má posledné slovo otecpejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkovalrozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mamarozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

    2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy


    potratiť 1. (o žene) predčasne stratiť plod • mať potrat: potratiť, mať potrat v treťom mesiacilek. abortovať

    2. p. stratiť 1


    orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

    2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


    vyznať sa2 1. mať dobré vedomosti o niečom, vedieť o niečom veľa • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho): v remesle sa vyzná, remeslu rozumie; v hubách sa nevyznám, do húb sa nerozumiemovládať: históriu národa ovládaorientovať sa (vyznať sa v situácii, v polohe a pod.): v cudzom meste sa vie orientovať; orientuje sa v politikemať rozhľadmať prehľad: v literatúre má rozhľad

    2. mať pochopenie pre niekoho • rozumieťchápať: vyzná sa v ľuďoch, rozumie im, chápe ich


    prevažovať byť početnejší • mať prevahubyť v prevaheprevládať: v triede prevažovali, mali prevahu dievčence; v hore majú prevahu, sú v prevahe, prevládajú bukykniž.: panovaťkraľovať (byť všeobecne rozšírený): v rodine panovali židovské zvykydominovať: v súťaži dominovala šikovnosť nad silou


    víťaziť 1. dosahovať víťazstvo • viesťmať prevahutriumfovať: športovci víťazia, vedú v súťaži; má prevahu, triumfuje nad protivníkom

    2. nadobúdať prevahu • prevažovaťprevládať: dobro víťazí nad zlom, cit prevláda nad rozumom


    vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Teréziakraľovaťcárovaťhovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzenekniž. tróniťkniž. zastar.: vojvodiťvládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmipejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

    2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokojdominovaťmať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silouprevládaťprevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názorbyťexistovaťvyskytovať sarozprestierať sarozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

    3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcomovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

    4. p. vlastniť


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajomviesťťahať satiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

    2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru?kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušenediať sarobiť saodohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veciuskutočňovať sakonať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

    3. porov. prebehnúť


    ťažiť1 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerastydolovaťrúbať: baníci dolujú, rúbu uhliebagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinuexploatovať: exploatovanie surovín

    2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia inýchmať prospechmať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podniknekniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodnícipejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich


    lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťochexpr. visieť: lipne, visí na svojom majetkukniž. zastar.: ľpieťľnúťkniž. zried. lipieť: lipel na svojej matkeľúbiťmať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihytúžiťbažiťdychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

    2. p. lepiť sa 1


    ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížnehomať rád: má rád svoje deti, priateľovrád vidieťvítať: rád videný, vítaný hosťzbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matkulipnúťexpr. visieťkniž. zastar.: ľpieťľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťochzried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

    2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedláobľubovaťmať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvetyvítať: víta zmenupotrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


    obľúbiť si získať citový vzťah k niekomu, niečomu, nájsť potešenie, uspokojenie v niečom • mať rád: už si obľúbil, už má rád nový domovnájsť/mať zaľúbenienájsť/mať záľubu: našiel, má zaľúbenie, záľubu v koňochzamilovať si: zamilovala si južné Slovenskozamilovať sa: zamiloval sa do svojho povolaniazaľúbiť sa (iba 3. os.): zaľúbilo sa mu spievať, zaľúbil sa mu športprilipnúť (k niekomu, niečomu): prilipol k novým známym, k mestuhovor. priľúbiť si: priľúbil si susedovie detizried. prichcieť (dodatočne si obľúbiť): veď on nevestu prichce


    obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľubemať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosťmať záľubumať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbehovor.: ľúbiťmilovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, morepren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlohovor. holdovaťkniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniutrpieťpotrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


    rečniť 1. mať verejný prejav • mať rečdržať rečprednášať: rečnil, mal reč o nových úlohách; prednášal na zhromaždení

    2. p. hovoriť 1


    rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpektmať vo vážnostimať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte staršíchvážiť siceniť si: váži si, cení si svojich priateľovctiť (si)uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičovuznávaťdať na: Vysvetli mu to, na teba dá!zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

    2. p. uznať 2, zachovať 2


Pozri výraz MAŤ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: administr, toggle, reboot, iff, dvb, purge, escape, template, ste, re, source, copy, s vga, , oã â
Ekonomický slovník: úp, tcg, tht, piw, ccl, dvb, vbv, ttk, rpm, mkk, blr, hlc, ula, ida, lv
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV