Význam slova "mã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mäsko -a s. zdrob. expr.;

mäsnatý príd. mäsitý (význ. 2, 3): m. dobytok;
m-á paprika, huba

mäso -a mias s.

1. mäkké časti živočíšneho organizmu (sfarbené do hnedočervena); táto hmota použ. ako potrava: zarezať si do živého m-a;
surové, chudé m.;
hovädzie, hydinové m.;
balíčkované m.;
variť, piecť, údiť m., chovať hydinu na m.;
živé, divé m. nadmerne vyvinuté tkanivo;
publ. obchod s bielym m-om vyvážanie žien a detí do cudziny na nútenú prostitúciu

2. hovor. dužina: šťavnaté m. slivky, hrušky

● (človek) z m-a a krvi, kostí s ľudskými chybami;
lacné m., riedka polievka;
(ne)byť na m. (ne)mať rád mäso;

mäsovočervený príd. červený ako čerstvé mäso

mäsový príd.

1. vyrobený z mäsa: m-á polievka, konzerva

2. súvisiaci s mäsom: m. priemysel;
m-á múčka umelé hnojivo;
m-á farba červená ako mäso

3. hovor. byť mäsový mať rád mäso;

mäsožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa mäsom

mäsožravosť -i ž.

mäsožravý príd. kt. sa živí mäsom: zool. m-é živočíchy;
m-é rastliny hmyzožravé;

mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;

mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.

1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov;
neos. m-a ho;

2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen;
v hlave mu m-la spomienka

● expr. v hlave mu m-a je pomätený

mätež -e ž. kniž. zmätok, chaos: m. jazykov;

mätežný príd.

mátoha -y -toh ž. strašidlo (význ. 1): báť sa m-y;

● expr.: chodiť ako m. neprítomne;
bledý ako m. veľmi

mätový príd.: m. odvar

mátožiť nedok. expr.

1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li;
čosi tu m-í;

2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha;
v hlave mu m-í otázka

mátožne prísl.: m. sa kolísať;
expr. m. hrať

mátožný príd.

1. vzbudzujúci hrôzu, strašidelný, hrôzostrašný: m. zjav, sen, m-á vidina

2. expr. malátny (význ. 1), chabý: m. výkon;

mávačka -y -čiek ž. prostriedok na vyjadrenie manifestačného pozdravu v sprievodoch, mávadlo

mávadlo -a -diel s. mávačka

opak. mávať¹ -a

// mať sa

1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle;
napíš, ako sa máš;
ako sa máš, máte? zdvorilostná formula;
dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode

2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod;
hneď sa mali do roboty

3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho

● m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý;
m. sa na pozore byť opatrný;
ty sa máš žije sa ti dobre;

mávať² -a nedok. kývať: m. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, klobúkom, m. na rozlúčku;
m. krídlami trepotať;

opak. mávať sa

dok. mávnuť -e -u -vol: m. nad niečím rukou i fraz. a) rezignovať b) zľahčiť niečo

mé, méé cit. napodobňuje hlas ovce al. kozy

médium -ia s.

1. sprostredkujúca osoba pri špiritistických, okultistických ap. javoch

2. odb. prostredie: kvapalné, plynné m.

3. odb. sprostredkujúci činiteľ, nástroj: inform. pamäťové m. prostriedok na zaznačovanie údajov;
komunikačné m. jazyk, kód;
elektronické m-iá rozhlas, televízia;
publ. masové m-iá tlač, rozhlas, televízia;
→ tlačené m.;
→ tlačové m.

4. šport. polomäkký lyžiarsky vosk;

medziiným prísl. okrem iného, popri inom

medzitým prísl. za ten čas, zatiaľ, medzičasom: bol preč a nevedel, čo sa m. stalo

medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril

mékať -a nedok. mečať, bľačať: m-nie kôz

méta -y mét ž. kniž. cieľ: klásť si, dosiahnuť vysoké m-y

metronóm -u m. hud. prístroj na určovanie tempa

míľnik -a m. kameň, stĺp pri ceste označujúci vzdialenosti;

míľnikový príd.

míľový príd.

● m-mi krokmi rýchlo

mím -a mn. -ovia m. herec hrajúci v pantomíme

mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;

míňať -a nedok.

1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas

2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo

3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a

4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a;

míner -a m. kto pracuje s mínami a výbušninami

míniový príd.

mínium -ia s. odb. tehlovočervené farbivo použ. ako ochrana proti hrdzi;

mínomet -u m. zbraň na vystreľovanie mín;

mínometník -a mn. -ci m. kto obsluhuje mínomet

mínometný príd.: m-á paľba

mínovať nedok. klásť míny: m. železničnú trať

mínový príd.: m-é pole

mínus

I. spoj. mat. vyj. odčítanie, bez, op. plus, zn. –: šesť m. dva

II. prísl. mat. označ. zápornú veličinu, op. plus, zn. –: m. dva stupne

● plus m. asi, približne

III. mínus neskl. s. i -u m., op. plus

1. znak odčítania al. zápornej veličiny, zn. –: napísať m.

2. hovor. nedostatok, chyba: toto riešenie má isté m.;

mínusový príd.

míting -u m. (angl.)

1. publ. ver. zhromaždenie: slávnostný, protestný m.

2. šport. preteky: ľahkoatletický m.

mľandravec -vca m. expr. mľandravý človek

mľandravo prísl.;

mľandravosť -i ž.

mľandravý príd. expr. ochabnutý, slabý, malátny: m-é svaly, pohyby, m-á myseľ;
m. človek nemajúci sa k činu;

mľaskať -á, mliaskať -a nedok. vydávať zvuk odtŕhaním jazyka od podnebia al. prudkým pohybom pier: m. pri jedle, m. jazykom, ústami;

mľaskavo, mliaskavo prísl.

mľaskavý, mliaskavý príd. pripomínajúci mľaskanie, sprevádzaný mľaskaním: m. bozk;

dok. mľasnúť, mľasknúť -e -ú, mliasknuť -e -u -kol

mĺknuť -e -u -kol nedok.

1. prestávať hovoriť: ľudia m-u

2. prestávať znieť, ustávať, tíchnuť: hlasy m-u

mĺkvo prísl. i vetná prísl.: m. kráčať;
v dome je m.;

mĺkvosť -i ž.

mĺkvy príd. tichý, zamĺknutý; mlčiaci, nemý: m. dom, m-a noc, m. človek;

mňau cit. napodobňuje zvuk mačky

mňaučať -í -ia, mňaukať nedok. (o mačke) mraučať;

dok. mňauknúť -e -ú -kol

môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.

A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.

1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?

2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?

3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť

4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!

5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)

6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať

B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci

móda -y ž.

1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y;
m. sa mení

2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a;
byť v m-e, prísť do m-y;
držať krok s m-ou;

módne prísl.;

módnosť -i ž.

módny príd.: m. tovar, m-a línia;
m-e šaty moderné;
m. umelec obľúbený;

môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie

3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará

5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád

● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie

II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;

mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora

móres -u m. hovor.

1. dobré spôsoby, slušné správanie: vedieť, čo je m., nemať (ani trocha) m-u

2. obyč. mn. spôsob správania vôbec, obyčaj: čo sú to za m-y? panské m-y

● naučiť niekoho m., m-om pokarhať;
mať čudné m-y nevedieť sa správať

mostík, môstik -a m.

1. zdrob. k most: m. cez potok

2. niečo podobné malému mostu: kapitánsky m.;
lyžiarsky m.;
odrazový m. i fraz. východisko, začiatok;
lek. náhrada časti chrupu;

mostíkový, môstikový príd.

môžbyť hovor.

I. vetná prísl. je možné, možno: m., že príde

II. čast. možno, pravdepodobne, asi, azda: m. máš pravdu

mŕštiť -i nedok. mraštiť, vraštiť, krčiť: m. tvár;
m. čelom

// mŕštiť sa: m. sa od hnusu

mŕtva ž. nebohá

● o m-ch (sa má hovoriť) len dobre;
bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života;
expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk

mŕtvica -e -vic ž. porážka (význ. 2): mozgová m.;
ranila ho m.

mŕtvina -y -vin ž. vrstva neúrodnej pôdy

mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť;
všade bolo m.;

mŕtvola -y -vol ž. mŕtve (ľudské) telo: previezť m-u;
bledý ako m.

● expr.: ísť cez m-y konať bezohľadne;
→ živá m.;
iba cez moju m-u nedopustím, aby sa to stalo;
kopať do m-y ponižovať, znevažovať už porazeného;

mŕtvolka -y -liek ž.

1. zdrob. k mŕtvola

2. expr. niečo podobné mŕtvole

mŕtvolne prísl.: m. bledý;

mŕtvolný príd.: m. zápach, jed;
m-á bledosť podobná mŕtvole;

mŕtvosť -i ž.

II. mŕtvy m. zomretý človek, nebohý: spomienka na m-ch;

mŕtvota -y ž. kniž. mŕtvosť

mŕtvy

I. príd.

1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa;
ostať na mieste m.;
m-e zviera zhynuté;
m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa

2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky;
m-a planéta vyhasnutá;

3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma;
m-a pôda mŕtvina

● byť pre niekoho m. byť zavrhnutý;
pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo;
uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať;
robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo;

mú cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva krava

múčka -y -čok ž.

1. prášková hmota podobná múke: zemiaková, rybacia m., kŕmna m.;
Thomasova m. umelé hnojivo

2. zdrob. expr. k múka

múčnatka -y -tiek ž. huba cudzopasiaca na listoch rastlín; choroba spôsobená touto hubou

múčnatý príd.

1. pripomínajúci múku: m-é ovocie

2. obsahujúci múku: m-é zrno

múčnik -a m. jedlo z múky: po obede podávať m.

múdrieť -ie -ejú nedok. stávať sa múdrejším, múdrym: rokmi m-l

múdro prísl.: m. odpovedať;

múdrosť -i ž.

1. vlastnosť múdreho: m. rodičov;
→ zuby m-i

2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.;
iron. nechaj si svoje m-i!

● expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený

múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach;
op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba;
m-a rada, reč, m. postoj

● m. ako Šalamún veľmi;
nie som z toho m. nerozumiem tomu;
m-ejší ustúpi;
ráno je m-ejšie ako večer;

múkový, múčny príd.: m-é, m-ne vrece;
m-ne jedlo z múky;

múmia -ie ž. mŕtvola konzervovaná obyč. balzamom: egyptská m.

● chodí, sedí ap. ako m. meravo, bez slova

múr -u/-a m.

1. zvislá (plošná) časť stavby: vysoký m., nosné, oporné m-y;
oprieť sa o m.;

2. murovaná ohrada, hradba: kaštieľ obohnaný m-om

● ísť → hlavou proti m-u;
(pri)tisnúť, (pri)tlačiť niekoho k m-u (u)robiť nátlak na niekoho;
medzi štyrmi m-mi v uzavretosti;
postaviť k m-u odstreliť;
čínsky m. spiatočnícka uzavretosť;
→ hlavou m. neprerazíš;
expr. → tĺcť si hlavu o m.;

múranica -e -níc ž. murovaný dom, murovanica

múrik -a m.

1. zdrob. k múr: tehlový m.;
záhradný m.

2. podstienok, podstienka

müsli [-sl-] neskl. s. ovsené vločky s kúskami sušeného ovocia, orieškov, čokolády ap.

mútiť -i nedok.

1. robiť mútnym, kaliť: silný prúd m-i vodu

2. expr. mýliť, miasť, pliesť: hnev mu m-i rozum

3. tlčením spracúvať na maslo: m. smotanu

4. takto vyrábať: m. maslo

● m. vodu a) zakrývať nedostatky b) robiť rozruch

// mútiť sa

1. kaliť sa: rieka sa m-i

2. expr. stávať sa nejasný, spletený, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu m-ia

mútňava -y ž. expr. niečo veľmi mútne: m. vôd

mútne prísl.

mútny príd. kalný, zakalený: m. potok;
m-e oči

● → loviť v m-om, v m-ych vodách;

múza -y múz ž.

1. M-y v gréc. mytológii bohyne a ochrankyne umenia

2. kniž. umenie: adept m-y, holdovať m-e;
ľahká m. opereta, populárna hudba ap.

3. kniž. inšpirácia; nadanie: hudobná, básnická m.

● expr. m. ho kopla dostal umel. nápad;

múzejníctvo -a s. organizovanie a správa múzeí;

múzejník -a mn. -ci m. odborník v múzejníctve

múzejný príd.: m-á budova, m. exponát;

múzeum -ea D a L -eu s. inštitúcia, ústav na zhromažďovanie a vystavovanie zbierok predmetov z istého okruhu: historické, národopisné m.;

múzický príd. k 2: m-é umenia hudba, spev, tanec, divadlo, umenie slova;
Vysoká škola m-ch umení (v Bratislave)

mýliť -i -ľ! nedok.

1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní);
m-i ho výpoveď svedka

2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie

// mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l;
m. sa vo výpočtoch

// mýliť si omylom si zamieňať, pliesť si: m. si ľudí

mýlka -y -lok ž. omyl, chyba: bola to osudná, nepríjemná m.

myóm -u m. lek. nezhubný nádor

mýtickosť -i ž.

mýtický príd.: m. svet, hrdina;

mýtizovať nedok. utvárať mýtus okolo niečoho: m. hrdinu v románe, m-nie dejín

mýtny príd.: m. poplatok

mýto -a mýt s.

1. poplatok za používanie ciest a mostov: vyberať, platiť m.

2. miesto, kde sa vyberá tento poplatok;

mýtus -tu m.

1. tradíciou prenášaná predstava ľudí o vzniku sveta, o prír. javoch, bohoch, hrdinoch ap., báj: pohanské, africké mýty

2. expr. výmysel podávaný ako pravda: mýty o neomylnosti niekoho;
osobnosť opradená m-om;