Význam slova "háľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hala -y hál ž.

1. väčšia (obytná) predsieň: byt s h-ou

2. priestranná miestnosť, sieň (vo ver. budovách) al. budova: hotelová, staničná h.;
továrenská, športová h.;

halabala prísl. hovor. expr. povrchne, nedbanlivo: robiť niečo len tak h.

halapartňa -e ž. hist. stará zbraň s hrotom a hákom na dlhej rúčke: hlásnik s h-ou

halda -y háld ž.

1. odval

2. hovor. veľká kopa, hromada: h-y smetí

halena -y -lien ž. voľný muž. súkenný kabát ako súčasť ľud. oblečenia; druh voľného oblečenia: visí to na ňom ako h. je mu to voľné;

halenový príd.: h. strih

halier -a L -i mn. -e m. čiastková peňaž. jednotka a platidlo slovenskej meny, skr. h: stojí to desať korún, päťdesiat h-ov

● byť, ostať bez h-a, nemať ani h., h-a byť, ostať bez peňazí;
nestojí to ani h. je to zadarmo;

halierik -a m. zdrob. expr.

halierový príd.: h-á minca;
h-á hodnota malá;

haliť -ľ! nedok. kniž. zakrývať, zahaľovať: hmla h-í vrchy;
h. sa do prikrývky

hálka -y -lok ž.

1. okrúhla strieška al. guľa nad štítom (dedinského dreveného) domu, na vežičke ap.

2. veterník na streche

halo -a s. fyz. svetelný účinok vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov a viditeľný v podobe dvorca okolo Slnka al. Mesiaca;

haló

I. cit. vyj. upozornenie niekomu oslovenému al. pri telefonovaní: h., vráťte sa! h., tu Bratislava

II. haló s. neskl. hovor. expr. hlasitý rozruch: robiť s niečím veľké h.;
to bolo h.!

halogén -u m. chem. halogény halové prvky;

halogénový príd.: h-á lampa

halový¹ príd.: šport. h-é majstrovstvá

halový³ príd.: h. efekt

halový² príd.: chem. h-é prvky veľmi reaktívne a ľahko zlučiteľné s kovmi, halogény

halucinácia -ie ž. klam zmyslov, prelud, vidina, mámenie: sluchové, zrakové h-ie;

halucinačný príd.

halucinogén -u m. farm. látka pôsobiaca na psychiku človeka vyvolávaním halucinácií, zrakových vízií ap.;

halucinogénny príd.: drogové h-e účinky

haluška -y obyč. mn. halušky -šiek ž. varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov: bryndzové h-y;

haluškový príd.: h-é cesto

haluz -e L -i mn. -e G -í ž. konár, vetva: vtáča sedí na h-i;

haluzina -y ž. hromad. haluze, raždie: kúriť h-ou

halúzka -y -zok ž. zdrob.

a. h. skr. ako hosť

ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
ah, nehovorte

ajatolláh [-olá-] -a mn. -ovia m. (duchovný) vodca časti mohamedánov (šiitov), ktorí za jediný prameň viery uznávajú korán (nie ústne podanie)

bezvýhľadne prísl.;

bezvýhľadnosť -i ž.

bezvýhľadný príd. nemajúci výhľady, beznádejný: b. boj;

Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)

h [i há] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; označ. poradie: blok H

2. hud. tón a nota: stupnica H dur, h mol

3. v skr. a zn.: h a) halier b) hodina;
chem. H vodík;
fyz. H henry

● publ. hodina H rozhodujúca al. osudná chvíľa

hábky -bok, hábočky -čiek ž. pomn. zdrob.: detské h-y

háby háb ž., -ov m. pomn. hovor. expr. šaty, šatstvo: kúpiť si nové h-y;
chodiť v roztrhaných h-ach/h-och;

háčik -a m.

1. zdrob. k hák (význ. 1, 2): zavesiť niečo na h.;
krajč. druh dvojdielneho zapínadla; časť tohto zapínadla;
bot. zahnutý osteň

2. časť udice: chytať ryby na h.

3. zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze ap.: háčkovať s veľkým h-om

4. hovor. mäkčeň

5. hovor. (skrytý) problém: v tom je ten h., má to jeden, svoj h.;

háčikový príd.

háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol

háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

háčkovací príd. určený na háčkovanie: h. stroj, h-ia priadza

háčkovanie -ia s. hovor. rozpracovaná háčkovaná ručná práca

háčkovať nedok.

1. ručne zhotovovať háčikom (význ. 3): h. sveter, dečku

2. z hydiny háčikom vyťahovať črevá: h. kurence

háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;

hádač -a m. kto háda; kto veští, veštec;

hádačka -y -čiek ž.

hádam čast. azda, vari, asi, možno: h. už prišli? už sa h. vrátia;
h. to bude stačiť

hádanka -y -niek ž.

1. (slovná) hra vyžadujúca pri hľadaní naznačeného riešenia dôvtip: dávať, lúštiť h-y

2. záhada: bola preňho h-ou

● hovoriť v h-ách zámerne nejasne

hádankár -a m. kto lúšti al. zostavuje hádanky;

hádankárka -y -rok ž.;

hádankársky príd.: h. kútik (v novinách)

hádať -a nedok.

1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové;
h. odoka;
h-li mu 50 rokov

2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;

hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!

háďatko -a -tiek s.

1. zdrob. k háďa

2. zool. háďatká drobné červy napádajúce rastliny

opak. hádavať -a

opak. hádavať sa -a

hádavý príd. kt. sa rád háda, hašterivý; svedčiaci o tom: h. človek;
h. tón

hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;

hádka -y -dok ž. slovný spor, škriepka, zvada: rodinná h., h. o peniaze

hádzaná ž. loptová hra, pri kt. sa lopta vhadzuje (do brány);

hádzanár -a m. hráč hádzanej;

hádzanárka -y -rok ž.;

hádzanársky príd.: h. turnaj

nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok;
h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody;
h. tieň tieniť

● akoby → hrach na stenu h-l;
h. (myšlienky ap.) na papier písať;
h. očami po niekom pozerať (so záľubou);
h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky;
expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať;
h. niekomu → frčky (do nosa);
h. si s niekým → frčky;
h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

// hodiť sa¹ dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody;
h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

● expr.: h. sa do parády vyobliekať sa;
h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným;
ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa¹

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

háj² -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
urnový h. cintorín s urnami

● expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
je to v h-i je to stratené, zničené;

haj, háj¹ cit. vyj.

1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!

2. poháňanie: h., husičky, h.

hájik -a, hájiček -čka m. zdrob.

hájiť -i -a nedok.

1. zaisťovať bezpečnosť, istotu, nedotknuteľnosť, brániť, chrániť: h. vlasť pred nepriateľom, h. svoj život;
poľov. h-enie zveri (zákonná) ochrana zveri pred lovom

2. obhajovať, zastávať: h. pravdu, svoje záujmy;
h. sa pred súdom (proti obvineniu);
publ. h. národné farby reprezentovať vlasť v športe

hájničiť nedok. hovor. byť hájnikom

hájnička -y -čiek ž.

1. k hájnik

2. hovor. hájnikova žena;

hájnický príd.;

hájnictvo -a s. zamestnanie hájnika

hájnik -a mn. -ci m. pracovník konajúci v lesnom a poľnom hosp. ochrannú službu;

hájovňa -e ž. obydlie hájnika

hájový príd.;

hák -a m.

1. železné náradie so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie ap.: zavesiť ošípanú na h., chytať, dvíhať h-om

2. druh závory: zavrieť bránu na h., h-om

3. šport. úder ohnutou rukou v pästiarstve;

háklivo prísl.;

háklivosť -i ž.

háklivý príd. hovor. chúlostivý (význ. 1 3): h. človek, byť h. na žalúdok;
je h-á na hrubé reči;
h-á situácia;

hákovanie -ia s. šport. nedovolené podtrhnutie súpera hokejkou zozadu

hákovito, hákovite prísl.: h. zahnutý zobák

hákovitý príd. zahnutý ako hák;

hákový príd.: h. kríž s lomenými ramenami (symbol nem. nacizmu)

hámor -mra/-mru L -i mn. -e m. za feud. dielňa na spracúvanie kovov kutím: medené h-e;

hámorský príd.

hánka -y -nok ž. vyčnievajúci kĺb na prste: opuchnuté h-y, poklepať h-mi na stôl

hárček -a m.

1. zdrob. k 1

2. filat. list s malým počtom známok, kt. sa predáva iba ako celok: príležitostné h-y

hárem -u m. časť domu vyhradená ženám (u mohamedánov); tu žijúce ženy;

háremový príd.

hárkový príd.;

hárok -rka m.

1. list papiera istého formátu: dvojitý h.

2. listina so zoznamom: podpisový, súpisový h.

3. typ. (tlačový) h. 16 tlačených strán;
vydavateľský h.;

háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e

háveď -e ž. hromad.

1. pejor. naničhodní ľudia, zberba, bagáž, banda: chodí medzi h.

2. expr. (drobné) živočíchy: blchy a iná h., vtačia h.;

hélium -ia D a L -iu s. chem. prvok zo skupiny vzácnych plynov, zn. He

hí cit. vyj. prekvapenie, vzrušenie ap., fí: h., to je snehu!

híkať -a nedok.

1. expr. vydávať zvuky podobné cit. hí (pri údive, prekvapení, vzrušení ap.)

2. vydávať zvuky príznačné pre somára

hľa cit. vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo, ľa, ľaľa, aha: h., tam je cesta;
h., aký múdry!

hľadač -a m. živ. kto niečo hľadá (so zaujatím al. profesionálne): h. pokladov, pravdy;

hľadač -a mn. -e m. neživ. prístroj na hľadanie: h. mín

hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu

hľadačka -y -čiek ž.;

hľadačský príd.: h. duch, h-é úsilie;

hľadačstvo -a s.: umelecké h.;

hľadaný príd. žiadaný, vyhľadávaný: h. tovar, odborník

hľadať nedok.

1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad

2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc

3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu

● h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť;
h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať;
(niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem;
čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný;
obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo;
→ vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á);

opak. hľadávať -a

hľadieť -í nedok.

1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim;
nechápavo h.;
h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore);
h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi;
vpravo, vľavo h-ď! povely;

2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze

3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu;
takto h-í na vec

4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť;
h-ď, aby si prišiel načas!

5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok

● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene;
h. ako → hrom do buka, duba;
h. → smrti do tváre;
h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo;
nič → dobré mu z očí neh-í;
→ darovanému koňovi neh-ď na zuby;

opak. hľadievať si

hľadisko -a -dísk s.

1. východisko posudzovania, náhľad, stanovisko: osobné, politické h., posudzovať niečo zo svojho h-a

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: h. v divadle, kine;

hĺbať -a nedok. intenzívne premýšľať, zamýšľať sa, rozjímať, meditovať: h. o zmysle života, nad problémom

hĺbavo prísl.;

hĺbavosť -i ž.

hĺbavý príd. kt. rád hĺba, premýšľavý, rozjímavý; svedčiaci o tom: h. človek;
h-á povaha;

hĺbič -a m. živ. ban. pracovník pri hĺbení jám;

hĺbič -a mn. -e m. neživ. (ná)stroj na hĺbenie

hĺbiť -i nedok. kopaním ap. do hĺbky vytvárať, vyhlbovať: h. priekopu, studňu

// hĺbiť sa

1. stávať sa hlbším, prehlbovať sa: jarok sa h-i

2. kniž. ponárať sa, zahlbovať sa: h. sa do tajomstva prírody

hĺbka -y -bok ž.

1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra: veľká, malá h. vody, v h-e 100 m, h. javiska

2. priestor nachádzajúci sa dolu al. vnútri niečoho, hlbina, hlbočina: skočiť do h-y;

3. vlastnosť zvuku znejúceho v nižšej polohe: h. tónu, hlasu

4. intenzita, veľkosť: h. citu, žiaľu, myšlienky

● ísť do h-y (napr. problému) podrobne poznávať;
z h-y duše, srdca (milovať, nenávidieť ap.) vášnivo;

hĺbkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie hĺbky (vody ap.)