Význam slova "ži" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. zintenzívňovať

// zintenzívniť sa zintenzívnieť: bolesti sa z-li;
z-enie (sopečnej) činnosti;

nedok. zintenzívňovať sa

zintímnieť -ie -ejú dok. stať sa intímnejším, intímnym: ich vzťahy z-li

zintímniť -i dok. urobiť intímnejším, intímnym: z. poéziu, z. osvetlenie;

nedok. zintímňovať

zinventarizovať dok. k inventarizovať: z. písomnosti v archíve

zips -u m. uzáver spájajúci časti látky, odevu pomocou do seba zapadajúcich zúbkov a bežca: zapínanie na z., sukňa so z-om;
→ suchý z.;

zipsový príd.: z. uzáver

žirafa -y -ráf ž. afr. prežúvavec s dlhým krkom a škvrnami na tele, zool. Giraffa;

žirafí príd.: ž. krk

žíriť -i nedok. expr. byť, ísť na úžitok (zdravotne ap.), osožiť, prospievať: dedinské prostredie mu ž-lo;
neos. v Tatrách mu ž-i

žírne prísl.;

žírnosť -i ž.

žírny príd.

1. veľmi úrodný: ž-a pôda, ž-e polia

2. hodnotný, výživný, kvalitný: ž-a úroda, tráva;

žíro -a žír s. fin. bezhotovostný platobný styk prevodom príslušnej sumy v peňaž. ústave;

žírový príd.: ž. účet, ž-á banka

zisk -u m.

1. čo bolo získané, úžitok, osoh, prospech: materiálne z-y;
to neprináša nijaký z.;
šport. bodový z.

2. kladný výsledok podnikania, obchodu ap., výnos, výťažok, op. strata: trhový, bilančný, čistý z., podiel na z-u, honba za z-om, predať niečo so z-om;
ekon. nadhodnota v pomere k vloženému kapitálu získaná z hosp. činnosti;
miera z-u pomer nadhodnoty k investovanému kapitálu vyjadrený v percentách;

získať -a dok.

1. úsilím dosiahnuť, nadobudnúť: z. majetok, byt;
z. vedeckú hodnosť, z. titul majstra;
z. niečí súhlas, z. sebadôveru, z. čas;
z-ná imunita nadobudnutá, op. vrodená

2. presviedčaním ap. dosiahnuť usmernenie činnosti, myslenia: z. mládež pre ideály, do poľnohospodárstva;
z-l ho pre svoj návrh, z. záujemcov o podnikanie, z-l ich za spojencov

3. vzbudiť niečiu priazeň, nakloniť si: spevom si z-l (srdcia) poslucháčov

4. dosiahnuť úžitok, zisk, vyššiu kvalitu, mieru: privatizáciou podnik len z-l;
z. na dôležitosti, na pôsobivosti

5. vyťažiť (význ. 1, 2), vyrobiť: z. vosk chemickou cestou;

nedok. získavať -a

ziskovo prísl.;

ziskovosť -i ž.

ziskový príd.: z-é podnikanie;

ziskuchtivec -vca m. pejor. ziskuchtivý človek

ziskuchtivo prísl.;

ziskuchtivosť -i ž.

ziskuchtivý príd. bažiaci po zisku; svedčiaci o tom: z-í obchodníci;
z-é ciele prospechárske;

zísť² zíde zídu zíď! zišiel zídený iba 3 os. dok. hovor. vzísť, vyklíčiť: pšenica už z-la;

zísť¹ zíde zídu zíď! zišiel dok.

1. dostať sa (chôdzou) dolu, zostúpiť: z. do doliny, z. schodmi, po schodoch, z. k potoku;
z. zo stromu zliezť;
z. z bicykla;
z. z vlaku vystúpiť;
z. z postele vstať

2. dostať sa mimo, odbočiť: z. z chodníka;
z. zo správnej cesty i pren. začať nemorálne konať, správať sa

3. prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: sneh už z-l, špina praním z-la

● z. na um, na myseľ pomyslieť si, spomenúť si;
z. z umu, z mysle vytratiť sa z pamäti;
z. zo sveta zomrieť, zahynúť;
z-e z očí, z-e z mysle;

zísť sa² zíde zídu zišiel dok. byť potrebný, želateľný, vhodný: nezahadzuj kabát, ešte sa ti z-e! peniaze sa vždy z-u;
z-lo sa mu (bitky) zaslúžil si

zistiť -sť/-i! dok. skúmaním na niečo prísť, niečo poznať: z. príčinu choroby, z. počet prítomných;
z-l, že sa mýlil;
z. otcovstvo určiť;

zistiteľný príd. kt. sa dá zistiť: ťažko z-á chyba

zištne prísl.;

zištnosť -i ž.

zištný príd. kt. má na zreteli iba zisk, ziskuchtivý, prospechársky: z. človek, z. zámer, záujem, z-é konanie;

zisťovací príd. určený na zisťovanie: z. výskum;
gram. z-ia otázka vyžadujúca potvrdenie al. popretie

nedok. zisťovať

žiť -je -jú nedok.

1. byť živý, pri živote: ž. dlho, krátko, 70 rokov;
ranený ešte ž-e

2. tráviť život istým spôsobom, v istých podmienkach: ž. dobre, skromne, bezstarostne, kultúrne

3. byť v nejakom duš. stave: ž. v presvedčení, v nádeji, v strachu

4. nachádzať sa v istých zväzkoch, spoloč. vzťahoch: ž. so ženou, ž. spolu 20 rokov

5. udržiavať svoju existenciu, živiť sa: ž. z vlastnej práce, ž. za cudzie peniaze

6. bývať, sídliť: ž. v meste, na dedine;
Slováci ž-ú v strednej Európe

7. zacieľovať svoje úsilie, konanie: ž. pre deti, pre svoj národ, svojej práci

8. prežívať (význ. 1): ž. ťažké časy

9. byť zaujatý niečím: mesto ž-lo hudbou

10. byť, jestvovať (najmä v rozprávkach): žil (raz) jeden kráľ

11. neprestávať jestvovať, nezanikať, pretrvávať: jeho odkaz ž-e

● nech ž-e! vyj. kladný, oslavný postoj;
ž. na vlastnej nohe samostatne;
ž. na cudzom chlebe a) byť odkázaný na cudzích b) expr. priživovať sa;
ž. na veľkej, na vysokej nohe neprimerane svojim možnostiam, v prepychu;
ž. z ruky do úst biedne;
ž. o chlebe a vode biedne;
ž. na suchom chlebe biedne;
ž. zo dňa na deň veľmi skromne al. v neistote;
ž-me len raz život treba využiť;
je mu → sveta ž.;
ž. ako pes s mačkou v škriepkach;
(je mu) ani ž., ani mrieť je v bezvýchodiskovej situácii

žitie -ia s. kniž. život (význ. 1, 2, 5 8): krásne ž-ie, cieľ ž-ia

žitko -a s. zdrob. expr.

žitnoostrovský príd. k Žitný ostrov

žitný príd.: ž-á múka a) pšeničná b) ražná;
ž-á pálenka ražná;

žito -a s.

1. základná obilnina pestovaná pre zrno na výrobu múky (v záp. polovici Slovenska pšenica, vo vých. polovici raž)

2. zrno tejto obilniny

● hodiť → flintu do ž-a;

živáň -a m.

1. hovor. expr. živé (význ. 3) dieťa

2. zastaráv. zbojník (význ. 1, 2);

živánka -y -nok ž. hovor. živánska pečienka

živánsky

I. príd.: ž-a pečienka kúsky mäsa so slaninou a cibuľou pečené na ražni al. v pahrebe, zbojnícka pečienka

II. živánska ž. živánska pečienka

zívať -a nedok.

1. široko otvárať ústa pri pozvoľnom hlbokom vdýchnutí ako prejav únavy ap.: z. od nudy, nahlas z.;
z-a, chce sa mu spať;
neos. z-a sa mi

2. kniž. široko, do prázdna sa otvárať: pod nami z-a priepasť;
dom z-a prázdnotou je prázdny;

živcový príd.

živé s. hovor. pri poranení krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: zaťať, zarezať do živého i fraz. dotknúť sa podstatnej, citlivej veci

živec -vca m. zložitý kremičitan, kt. je ako nerast najčastejšou zložkou hornín;

živel -vlu L -e mn. -y m.

1. (zhubne pôsobiaci) prír. jav, prír. sila: nebezpečný ž., boj so ž-mi;
voda, oheň je dravý ž.

2. okolnosti, činnosť, prostredie, kt. niekomu, niečomu osobitne vyhovujú: voda je jeho ž.

3. (rovnaká) skupina ľudskej spoločnosti: mestský, dedinský ž.;
prenikanie slovenského ž-u do miest

4. obyč. mn. jednotlivci výrazne pôsobiaci v spoločnosti (obyč. záporne): nepriateľské, podvratné, iredentistické ž-y

● byť, cítiť sa vo svojom ž-e vyznať sa v niečom (a rád to robiť)

živelne prísl.;

živelnosť -i ž.

živelný príd.

1. spôsobený prír. silami: ž-á pohroma, katastrofa

2. prudký (význ. 1, 2), neovládateľný, divý: ž-á sila

3. prirodzený (význ. 1), spontánny, pudový: ž. odpor, vývin, ž-é konanie, ž-á vzbura;

živica -e -víc ž.

1. na vzduchu tuhnúca rastlinná šťava vytekajúca z (poranenej) kôry stromov: borovicová, jedľová ž.

2. synteticky pripravená makromolekulová látka: polyesterová, syntetická ž.;

živičnatý príd. obsahujúci živicu: ž-é drevo;
ž-é látky kt. majú vlastnosti živice

živicový, živičný príd.: ž-á vôňa;
ž-á masť

živina -y -vín obyč. mn. ž. látky, kt. organizmus potrebuje na výživu a vývin (napr. bielkoviny, tuky, cukry): potrava, pôda bohatá na ž-y;

živinový príd.

živio cit. (srb. i chorv.) vyj. želanie dlhého života a zdravia (obyč. pri prípitku), nech žije

živiť nedok.

1. dávať potravu, kŕmiť, chovať: ž. dieťa, ž. mláďa mliekom;
dobre ž-ený človek

2. starať sa o živobytie, vyživovať: ž. rodinu, matku

3. udržiavať (význ. 2), posilňovať: ž. nádej, túžbu

● lepšie ho je → šatiť ako ž.

// živiť sa

1. prijímať ako potravu: ž. sa mäsom, mliekom;
húsenice sa ž-ia listami

2. zaopatrovať si prostriedky na živobytie: ž. sa prácou svojich rúk, ž-l sa z dedičstva

3. čerpať podnety, udržiavať sa: naša literatúra sa ž-í tradíciou, ž. sa nádejou

živiteľ -a mn. -ia m. kto poskytuje živobytie: ž. rodiny;

živiteľka -y -liek ž.;

živiteľský príd.

živnosť -i ž.

1. úradne povolená súkromná pravidelná zárobková činnosť (remeselnícka, obch. ap.); na nej založený malý podnik: stolárska, obuvnícka ž., vykonávať ž.;
otvoriť si ž.

2. zastaráv. živobytie: šiel si hľadať ž.

3. iba jedn. zastaráv. potrava, jedlo: zobrať si so sebou ž.

živnostenský príd. týkajúci sa vykonávania živnosti: ž. úrad, zákon, list, ž-á daň;

živnostensky prísl.

živnostníčka -y -čok ž.;

živnostnícky príd. i prísl.: ž-e vrstvy

živnostník -a mn. -ci m. kto vykonáva al. vlastní živnosť (význ. 1);

dok. zívnuť -e -u -vol

živný príd. bohatý na živiny, výživný: ž. roztok;
ž-á pôda biol. látka vhodná na pestovanie mikroorganizmov i pren. vhodné podmienky

živo prísl. k 1, 3, 5, 6, 8, 9 i vetná prísl.: ž. narodené dieťa, op. mŕtvo;
ž. sa pohybovať, ž. sa zaujímať;
ž. sfarbený;
ž. rozprávať;
ž. si predstavovať;
na ulici bolo ž.;

živobytie -ia s.

1. životné potreby, hmotné zabezpečenie, obživa: zarábať si na ž., prostriedky na ž.

2. zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb: hľadať si ž. v továrňach

3. spôsob života; životná úroveň: zaistiť si dobré, pohodlné ž.

4. hovor. potraviny: priniesť ž. na celý týždeň

živočích -a mn. N a A -y m. organizmus obyč. so schopnosťou pohybovať sa, kt. prijíma org. potravu: jednobunkové, vodné, suchozemské ž-y;

živočichár -a m. hovor. odborník pracujúci v živočíšnej výrobe;

živočichárka -y -rok ž.

živočíšne prísl. k 2;

živočíšnosť -i ž. k 2

živočíšny príd.

1. k živočích: ž. svet, ž-a ríša, ž-e druhy;
ž. tuk;
ž-e uhlie liek proti zažívacím ťažkostiam;
ž-a výroba chov úžitkových zvierat;
lingv. ž-e prídavné mená

2. často pejor. pudový (význ. 1, 2), zvierací: ž. prejav, ž-a láska;

živočíšstvo -a s. hromad. živočíchy

živoriť nedok.

1. (o ľuďoch) žiť v núdzi; žiť v zlých podmienkach: biedne ž.;
ž. na periférii

2. (o rastlinách, veciach ap.) jestvovať v zlých podmienkach, nerozvíjať sa: vinič v nepripravenej pôde iba ž-í;
satira dlho u nás ž-la

živorodosť -i ž.

živorodý príd. rodiaci živé mláďatá: ž-é živočíchy, ž-á ryba;

živosť -i ž. k 2 – 6, 8, 9

II. živý m. žijúci človek;

život -a m.

1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus, biologické jestvovanie, op. smrť: vznik a vývin ž-a, prejavy ž-a, nejaviť známky ž-a;
slnko je darcom ž-a;
filoz. pohyb al. zmena zvnútra pôsobením oživujúceho princípu

2. jestvovanie človeka, obdobie medzi narodením a smrťou: zachrániť si ž., obetovať ž.;
mať ž. pred sebou, prežiť celý ž. v meste, ťažko pracovať cez celý ž., zapamätať si na celý ž., strpčovať niekomu ž.

3. živé bytosti, organizmy: ž. v morských hlbinách, na iných planétach

4. ľudská bytosť, človek: straty na ž-och, zachrániť mladý ž.

5. činnosť, energia, aktivita charakteristická pre živú bytosť: byť bez ž-a, kypieť ž-om, mať chuť do ž-a

6. komplex činností živej bytosti, človeka, ľudí, ich organizácií ap.: ľudský ž., ž. stromu, ž. národa;
ž. mesta, školy

7. spoloč., prac. proces, do kt. je človek zapojený: veda spojená so ž-om, umenie je odrazom ž-a, učiť sa pre ž., uplatniť sa v ž-e

8. spôsob, ako človek žije: pokojný, veselý, búrlivý ž., mať ľahký, ťažký ž., začať nový ž.;
vojenský, študentský ž.;
americký spôsob ž-a

9. niekt. z prejavov činnosti človeka, spoločnosti: verejný, spoločenský, rodinný ž.;
politický, hudobný ž.;
citový ž.

10. intenzívne prejavy v istom prostredí (pohyb, ruch ap.): ž. ulice, nočný ž. mesta, vniesť nový ž. do činnosti organizácie

11. (o veciach) trvanie v dobrom stave, životnosť (význ. 2): negarážované auto nemá dlhý ž., predĺžiť ž. obrazovky

12. hovor. živobytie (význ. 1): na dedine je lacnejší ž.

● → položiť za niekoho ž.;
prísť o ž. zahynúť;
stratiť ž. zomrieť;
zaplatiť ž-om zahynúť;
ide mu o ž. je v nebezpečnej situácii;
expr. ž. mu visel na vlásku, nitke bol v nebezpečenstve smrti;
lúči sa so ž-om zomiera;
dať ž. niekomu porodiť;
prebudiť k ž-u oživiť;
pripraviť o ž. usmrtiť;
boj na ž. a na smrť urputný;
je to → otázka ž-a a smrti;
→ hlásiť sa k ž-u;
mať ž. za sebou byť starý;
→ škola ž-a;
byť poznačený ž-om byť vyčerpaný, zostarnutý ap.;
vstúpiť niekomu do ž-a;

životaschopne prísl.;

životaschopnosť -i ž.: dokazovať svoju ž.

životaschopný príd.

1. schopný žiť, vyvíjať sa: ž. organizmus, ž-é mláďa;
ž. štát;

2. zdatný (význ. 1, 2), súci: ž. človek;

živôtik -a m.

1. zdrob. expr. k život

2. súčasť žen. oblečenia kryjúca hrudník; takáto časť ako súčiastka kroja: vypasovaný ž., ž. šiat;
vyšívaný ž.

životne prísl.: ž. dôležitá otázka, potreba;

životnoprostreďový príd. týkajúci sa životného prostredia: ž-á funkcia lesa

životnosť -i ž.

1. k životný: ž. postáv, ž. plánov;
obraz pôsobí ž-ou;
lingv. kategória ž-i

2. čas fungovania v dobrom stave: ž. stroja, nástroja, žiarovky, obrazovky, knihy

životný príd.

1. týkajúci sa života: ž-é prejavy, podmienky, ž. priestor, ž-é prostredie, ž-á úroveň;
ž. štýl;
ž. cieľ, ž-é plány;
práv. ž-é minimum minimálna zákonná mesačná suma na výživu a náklady na domácnosť;
ž-á múdrosť overená životom;
ž. druh manžel;
ž-é poistenie na dožitie istého veku al. v prípade smrti poisteného

2. mimoriadne dôležitý, rozhodujúci, závažný: ž. problém, ž. úspech, ž-é rozhodnutie

3. verne zobrazujúci skutočnosť: pôsobiť ž-ým dojmom

4. taký ako v skutočnosti, skutočný (veľkosťou): socha v ž-ej veľkosti

5. lingv. ž-é podstatné mená a) (v sémantickom zmysle) pomenúvajúce živé bytosti b) (v gram. zmysle) označujúce muž. osobné (v jedn. i mn.) a zvieracie (iba v jedn.) bytosti vyznačujúce sa osobitnými tvaroslovnými znakmi;

životodarne prísl.;

životodarnosť -i ž.

životodarný príd.

1. potrebný na život: ž-á vlaha, ž-é teplo

2. kniž. priaznivo, podnecujúco pôsobiaci: ž. vplyv, ž-á sila;

životopis -u m. opis života, biografia: vlastný ž., ž-y význačných osobností;

životopisec -sca m. autor životopisu: Štúrov ž.

životopisný príd.: ž. film, ž-é údaje

životospráva -y ž. spôsob usporiadania života (rozdelenie času, spôsob stravovania ap.): dobrá, zlá, správna ž., upraviť si ž-u

životunebezpečný príd. kniž. ohrozujúci život: ž-é konanie, ž-á zákruta

živý

I. príd.

1. kt. prejavuje znaky života, žijúci, op. mŕtvy: ž. človek, tvor, organizmus;
ž-á príroda rastliny a živočíchy;
ž. plot urobený z hustých kríkov, stromov;
ž-á váha, hmotnosť neusmrtených zvierat;
ž. terč človek al. zviera slúžiace ako terč;
ž-á → reťaz;
biol. ž-á hmota protoplazma;

2. stále pôsobiaci, trvajúci; aktuálny: ž. odkaz, ž-á problematika, otázka;
mať niečo v ž-ej pamäti;
lingv.: ž. jazyk kt. sa stále používa a vyvíja, op. mŕtvy;
ž. slovotvorný typ produktívny

3. temperamentný, pohyblivý; bystrý: ž-é dieťa, ž-á gestikulácia;
ž. pohyb, tanec;
mať ž-é oči

4. rušný, frekventovaný: ž-á ulica, križovatka

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou, intenzívny, silný; čulý: ž. rozhovor, ž-á zábava;
ž. ohlas, kontakt;
mať o niečo ž. záujem

6. (o farbách) jasný (význ. 6), ostrý, pestrý: látka so ž-mi farbami;

7. (o veciach) ktorému pripisujeme isté znaky života (obyč. pohyb): ž. kútik miesto na pracovisku ap., kde sa pestujú rastliny al. chovajú živočíchy;
elektrotech. ž-é súčiastky stroja kt. sú pod elektr. prúdom;
typ. ž-é záhlavie nadpis v hlave stránky so stručným údajom o jej obsahu;
ž-é vysielanie vysielané priamo, nie zo záznamu;
hovor. ž-é striebro ortuť i fraz. veľmi pohyblivý človek, obyč. dieťa

8. názorný, pútavý, dynamický: ž. štýl, sloh, ž-é rozprávanie;
ž-é vyučovanie, ž. príklad;
ž. styk priamy, osobný al. písomný;
ž-é slovo hovorené

9. skutočný (význ. 1), reálny, verný: ž-á predstava, mať ž. sen;
mať ž. dôkaz o niečom;
ž-á prítomnosť

● živá kronika pamätník mnohých udalostí;
nebyť už medzi ž-mi nežiť;
expr.: pre ž-ého boha! zvolanie;
ani za ž. svet, ani za ž-ého boha v nijakom prípade;
neprejde tadiaľ ani ž-á noha nikto;
nebolo, niet tam ani ž-ej duše nikoho;
ž-á duša sa o tom nedozvie nikto;
expr. ž-á mŕtvola nezdravo vyzerajúci človek;
byť ako ž-é striebro čulý, neposedný;
kniž. nielen samým chlebom je človek ž.;

žiža -e ž. det. názov svetla, jeho zdroja ap.: tam je ž.

zízať -a nedok. expr.

1. ukradomky niekam pozerať, nazízať: z. cez kľúčovú dierku

2. nechápavo, uprene, bezmyšlienkovite ap. hľadieť: sedí a z-a na dvere

žízeň -zne ž. arch. túžba, žiadostivosť: večná ž.

žižiavka -y -vok ž. malý kôrovec žijúci na vlhkých tmavých miestach, zool. Oniscus

a i. skr. a iné, a iní, a inde

babušiť nedok. expr. priveľmi obliekať: b. deti nie je zdravé;
b. sa do teplého vlniaka

bakšiš -a m. subšt. prepitné, obslužné; úplatok: dostať, dať b.

balušiť nedok. expr.

1. hovoriť v horúčke, zo sna, blúzniť: celú noc b-l

2. plašiť, znepokojovať, mátať: b-la ju zlá predstava

bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím

bedačiť nedok. expr. bedár(č)iť, živoriť: ľud na Kysuciach b-l

bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l

bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.

bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký príd. expr. (čisto, krásne) biely: b. sneh;
b-á košieľka;
bielučičký/bielulinký biely veľmi biely;

blahorečiť nedok.

1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom

2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného

blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil

blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde

bočiť nedok.

1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty

2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa