Význam slova "ústa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ústa úst s. pomn.

1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst;
dotknúť sa (niečoho) ú-ami;
dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb

● expr. ú. ako vráta veľké;
pozerať s otvorenými ú-mi začudovane;
nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý;
(ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť;
→ odtrhnúť si od úst;
žiť z ruky do úst biedne;
→ sliny sa mu zbiehajú v ú-ach;
povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene;
hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne;
vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať;
ísť z úst do úst šíriť sa (ústne);
mať → plné ú. niečoho;

ustajniť dok. umiestniť v stajni, v maštali: spoločné u-enie dobytka;

nedok. ustajňovať

ustálene prísl.;

ustálenosť -i ž.

ustálený príd. kt. sa ustálil, stály: u-é pomery, zvyky, u. stav;
lingv. u-é (slovné) spojenie;
u. termín zaužívaný, vžitý;

ustáliť -i -ľ! dok.

1. urobiť stálym: u. ceny, u. odborné názvy

2. odb. zbaviť citlivosti voči svetlu: u. film

3. určiť (význ. 1), stanoviť: u. výšku poplatku, u. termín sobáša;

ustaľovač -a m. odb.

1. prostriedok na ustaľovanie: u. farieb, u. obrazu

2. súčiastka písacieho stroja na nastavenie okraja

nedok. ustaľovať

// ustáliť sa stať sa stálym: hladina sa u-la, počasie sa u-lo;
odb. napätie sa u-lo;

nedok. ustaľovať sa

ustanovenie -ia s. úr. nariadenie, rozhodnutie: všeobecné u., u. zákona, závetu

ustanoviť dok.

1. (úradne ap.) určiť, ustáliť, stanoviť: u. predbežný termín (zasadnutia)

2. inštitucionálne, organizačne utvoriť, vymenovať: u. vládu, u. (masovú, záujmovú) organizáciu založiť

3. poveriť funkciou, vymenovať: u. niekoho za nástupcu, u. obhajcu, poručníka;

ustanovizeň -zne ž. inštitúcia (význ. 1): kultúrna, sociálna u.

ustanovovací príd. ktorým sa niečo ustanovuje: u. dekrét

nedok. ustanovovať

// ustanoviť sa vzniknúť, utvoriť sa: nová vláda sa u-la, u-l sa prípravný výbor;

nedok. ustanovovať sa

ustanovujúci príd.: u-e valné zhromaždenie, u. zjazd na ktorom sa niečo ustanovuje

ustarane prísl.;

ustaranosť -i ž.

ustaraný príd. kt. má starosti; svedčiaci o starostiach; utrápený, ustarostený: u-í rodičia;
u. pohľad;

ustarostene prísl.;

ustarostenosť -i ž.

ustarostený príd. ustaraný, utrápený: bezradní, u-í ľudia;
u-á tvár;

ustať¹ -ne -nú dok. vyčerpať sa námahou, unaviť sa: u-l po dlhej ceste;

ustať² -ne -nú dok. prestať (význ. 1, 2): boj u-l;
dážď, vietor u-l utíchol;
bez u-nia neprestajne, ustavične;

ustáť sa ustojí ustoja ustáty dok. (o tekutine) státím nadobudnúť očakávané vlastnosti: u-ty roztok

// ustáť iba v spoj. so slovesami dať, nechať: dať, nechať u. polievku

ustato prísl.;

ustatosť -i ž.

ustatý príd. kt. ustal, unavený; svedčiaci o únave: u-é kone, u. životom;
u. pohľad

● expr. u. na smrť, ako kôň, ako pes veľmi;

ústav -u m.

1. ved., bádateľská inštitúcia; jej budova, inštitút: výskumný ú., teoretické ú-y, u-y Slovenskej akadémie vied

2. ustanovizeň s praktickým ver. zacielením; jej budova: liečebný ú., ú. sociálnej starostlivosti, pohrebný ú.

3. v min. typ školy: učiteľský ú.;

ústava -y ž. zákl. zákon štátu, konštitúcia: Ú. Slovenskej republiky;
Ú. deviateho mája z r. 1948;

nedok. ustávať¹ -a

nedok. ustávať² -a

ustávať³ -a nedok. zaťažovať námahou, unúvať, obťažovať: nechce u. staršieho človeka

// ustávať sa: prepáč, že si sa musel u.;
neu-j(te) sa! zdvorilé odmietnutie (i iron.)

ustavične prísl.

ustavičný príd. stále prebiehajúci, neprestajný, stály: u. pohyb, u. zhon;

ústavne¹ prísl.: ú. ošetrovaný

ústavne² prísl.: ú. zabezpečené práva;

ústavnoprávny príd. týkajúci sa ústavného práva: ú. výbor Národnej rady SR

ústavnosť -i ž. stav zodpovedajúci ústave, ústavný stav: dodržiavať ú.

ústavný¹ príd.: ú. plán, ú-é úlohy;
ú-á starostlivosť, liečba;

ústavný² príd.: ú-é právo, ú-é záruky, ú-é slobody;
ú. zákon;
Ú. súd SR;

ústavodarný príd. kt. je oprávnený vypracovať a vyhlásiť ústavu: u-é národné zhromaždenie;
ú-á moc na základe ktorej sa vyhlasuje ústava

drístať -a nedok. hrub. tárať: nemá rád, keď niekto d-a

hlísta -y hlíst ž. cudzopasný červ (najmä v čreve);
zool. hlísty Nematodes;

spústa -y spúst ž. subšt. hŕba, kopa, hromada

stačiť bud. bude stačiť/postačí nedok. i dok.

1. vyhovovať, vyhovieť požiadavkám, byť dosť, postačovať, postačiť: toľko jedla, peňazí mu s-í, s-í mu málo

2. mať dosť sily, schopnosti, vládať, vystačiť: je starý, už na všetko nes-í;
mužstvo s-lo na vyspelého súpera

3. mať dosť času na niečo, stihnúť: ešte s-l odskočiť, do večera s-í navariť

4. nezost(áv)ať pozadu, ísť zarovno (v chôdzi, práci ap.): v behu mu s-í, s. mladším v robote

● beží, usiluje sa ap., čo mu sily s-ia veľmi

stať¹ -e ž.

1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í

2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela);
s. o kultúre (napr. v encyklopédii)

stáť¹ stojí stoja stoj! stál nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore;
lístok na s-tie;
hovor. s. na lístky (do kina)

2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž

3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú);
zákaz s-tia (motor. vozidla);
stoj! zastaviť s.! povely;
hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke;
v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť

4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať;
s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia;
s. na čele i fraz. viesť;
s. na vysokom stupni (vzdelania ap.);
s. pred úlohami;
s. v ceste i fraz. prekážať;
s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa;
s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve;
dom s-í v plameňoch horí

5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom

6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách;
s-m na tom, aby odišiel

7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í

8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci

9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu;
s-lo to v novinách

10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)

● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne;
s. na vlastných nohách byť nezávislý;
nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty;
→ rozum mu nad tým s-í;
aby → reč nes-la;
to nes-í za → reč;
s. na prahu niečoho byť na začiatku;
s. (si) na svojom neustupovať;
vlasy mu → dupkom s-a;
→ oči mu s-li stĺpkom;
(odvtedy,) čo → svet svetom s-í;
ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);

stáť² stojí stoja stoj! stál nedok.

1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún;
koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí);
nebude to nič s.

2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy;
s-lo ho to život prišiel o život

3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l;
s. za pokus, za pozornosť

● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností;
to nes-í za reč je bezvýznamné;
to nes-í za nič je bezcenné;
môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom;
expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;

sťať stne stnú sťal sťatý dok.

1. seknutím oddeliť, odťať, odseknúť, zoťať: s. vrcholec stromčeka, s-li mu hlavu

2. popraviť odseknutím hlavy: zločinca s-li

3. vyrúbať, zoťať, vyťať: s. strom

4. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-l syna remeňom

● expr. s. niekoho ako hada veľmi zbiť;

stať sa stane stanú staň! stal dok.

1. zmeniť svoj stav, nadobudnúť obyč. nové vlastnosti: s. sa učiteľom, s. sa zádumčivým, s-l sa z neho majster;
s-lo sa módou, zvykom všetko kritizovať, že sa všetko kritizuje

2. (obyč. o niečom nepríjemnom) prihodiť sa, pridať sa; porobiť sa: s-la sa mu nehoda, krivda, s-lo sa mu nešťastie, nikomu sa nič nes-lo

3. (o udalosti) uskutočniť sa (v čase), odohrať sa, prihodiť sa: čo sa s-lo? dúfal, že sa s-e zázrak;
nevie, čo sa s nimi potom s-lo;
s-lo sa nedá sa nič robiť

● čo sa s-lo, už sa neodstane;
rado sa s-lo odpoveď na poďakovanie;
nič sa nes-lo odpoveď na ospravedlnenie;

stať si, stať² stane stanú staň! stal dok.

1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky;
s. niekomu do cesty

2. iba stať² kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;

šústať -a nedok. expr.

1. padať vo veľkom množstve, valiť sa; sypať sa; liať sa: dážď š-a;
neos. začalo š. veľmi pršať

2. prudko vylievať, hádzať ap.: š. vodu na kvety;
š. kamene

3. vydávať ostrý, svišťavý zvuk, svišťať: píla š-a;