Význam slova "vŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1005 výsledkov (9 strán)
-
vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.
-
vrabča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa vrabca;
-
vrabček -a mn. N a A -y m. zdrob.
-
vrabčí, vrabčací príd.: v-ie hniezdo i pren. expr. neupravená hlava;
-
vrabčiatko -a -tok s. zdrob. expr.
-
vrabec -bca mn. N a A -e m. najrozšírenejší (drobný) vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov, zool. Passer: v-e skáču
● o tom už v-e (na streche) čvirikajú každý o tom vie;
lepší v. v hrsti ako zajac v chrasti, ako holub na streche; -
vracať2 -ia -ajú nedok. vyprázdňovať obsah žalúdka al. aj čriev ústami, dáviť: v. krv, napína ho na v-nie
nedok. vracať1 -ia
// vrátiť sa
1. prísť späť: v. sa domov, v. sa z vojenčiny;
zima sa v-la opäť nastala2. dostať sa do pôv. stavu, obnoviť sa: kvetom sa v-la sviežosť, v-l sa mu zrak, vtip
3. obnoviť pôv. činnosť, začať sa opäť zaoberať niečím: v. sa k štúdiu, k nadhodenej otázke
● kniž. v. sa so štítom ako víťaz;
-
nedok. vracať sa
-
vrah -a mn. -ovia m. kto sa dopustil vraždy: zákerný v., usvedčiť v-a;
● expr. pozerá, hľadí ako v. nepriateľsky;
-
vrahyňa -e -hýň ž.
-
vraj čast. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči 3. os., údajne: v. sa nepamätá;
tohto roku v. bude tuhá zima -
vrak -u m. stroskotaná loď; zničený iný dopr. prostriedok: v-y lodí;
v. lietadla, odtiahnuť v. auta -
vrana -y vrán ž. väčší tmavý vták s hrubým zobákom žijúci na poliach, zool. Corvus corone: krákanie v-n
● biela v. zvláštnosť;
v. v-e oko nevykole spoločníci sa chránia;
v. k v-e sadá (, rovný rovného si hľadá) ľudia rovnakého typu si rozumejú;
kto príde medzi v-y, musí kvákať ako ony; -
vraní príd.: v-ie hniezdo
-
vrása -y vrás ž. geol. zvlnenie geol. vrstvy
-
vráska -y -sok obyč. mn. ž. záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním: mať v-y na tvári, zhúžvať čelo do v-ok
-
vráskavieť -ie -ejú nedok. stávať sa vráskavým: čelo v-ie
-
vráskavý príd. pokrytý vráskami, majúci vrásky: v-á tvár, v. povrch jablka
-
vrásnenie -ia s. geol. vznikanie vrás; jeho výsledok: alpské v.
-
vrásť vrastie vrastú vrástol dok.
1. rastom vniknúť: korene v-li do zeme
2. kniž. organicky, pevne sa včleniť: umelec v-ený do svojho prostredia
● stáť ako v-ený do zeme nehybne;
-
nedok. vrastať
-
vraštiť -šť/-i! nedok. mraštiť, mŕštiť: v. čelo
// vraštiť sa: tvár sa mu v-í od starostí
-
vráta vrát s. pomn. brána (do hosp. priestorov ap.): v. na stodole, otvoriť, zahasprovať v.;
v. plavebnej komory veľký uzatvárací mechanizmus (podobný dverám)● expr.: ústa ako v. veľké;
hľadieť, pozerať ako teľa na nové v. vyjavene; -
vrátane
I. prísl. do toho rátajúc, včítane: (platí) do 10. júla v.
II. predl. s G vyj. prirátanie, pričlenenie k istému počtu, včítane: bolo ich osem v. chlapcov
-
vratič -a m. vys. liečivá bylina s metlinou malých zlatožltých kvetov, bot. Tanacetum vulgare
-
vrátiť -i dok.
1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li;
v. zásielku;
v. ručičky hodín2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné;
v. knihu do knižnice3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť
4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu;
v. úder, urážku● v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom;
aký požičaj, taký vráť; -
vrátka -tok s. pomn. zdrob.
-
vratko prísl.;
-
vratkosť -i ž.
-
vratký príd.
1. kt. nemá pevnú polohu, labilný, op. pevný: v. čln, v-á lavička;
v-á chôdza neistá2. nestály (význ. 1, 2), neistý, op. pevný: v. v názoroch, mať v-é pozície;
-
vrátnica -e -nic ž. miestnosť vrátnika: v. továrne, internátu, ohlásiť sa na v-i
-
vrátnička -y -čiek ž.;
-
vrátnický príd.;
-
vrátnictvo -a s. zamestnanie vrátnika
-
vrátnik -a mn. -ci m. kto má na starosti vchod do (ver.) budovy: hotelový v., informovať sa u v-a;
-
vratný príd. kt. sa vracia, op. nevratný: v. pohyb;
v. obal, v-á fľaša -
vrátok -tka m. odb. zdvíhací a spúšťací mechanizmus na dopravu lanom
-
vrava -y ž.
1. (roz)hovor viacerých ľudí: živá, hlasná v., v. utíchla
2. spôsob reči: rýchla v.
-
vravieť -í -ia nedok. hovoriť (význ. 1 – 6): v. pravdu;
neviem, čo v-š;
poslúchni, kým ti pekne v-m;
čo na to v-l? ako reagoval? fakty v-ia (jasnou rečou);
inštinkt mi v-í, že sa čosi stane;
často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: bolo ich, ako v-m, veľmi veľa;
ako sa v-í, menej je viac● škoda v. výraz rezignácie;
o tom ani nev-iac to je samozrejmé;
hluchému darmo v-š;
to mi nič nev-í nič mi to nepripomína;
zlé jazyky v-ia ohovárajúci ľudia;
→ reči sa v-ia, chlieb sa je; -
opak. vravievať -a
-
vravnosť -i ž.
-
vravný príd. zhovorčivý; výrečný: v-á žena;
-
nedok. vrážať -a
-
vražda -y vrážd ž. úmyselné zabitie človeka: úkladná v., spáchať v-u, obviniť niekoho z v-y
-
vraždiť -žď/-i! nedok. dopúšťať sa vraždy: v. nevinné obete;
expr. hromadné v-enie vo vojne zabíjanie -
vražedne prísl.;
-
vražednosť -i ž.
-
vražedný príd.
1. kt. vraždí, usmrcujúci: v. nástroj
2. expr. veľmi zhubný, ničivý: v-é sucho
3. expr. nenávistný: v. pohľad;
-
vraziť dok.
1. silou, nárazom spôsobiť vniknutie niečoho dovnútra, vbiť, vtĺcť: v. klin do dreva, kôl do zeme;
v. niekomu nôž, dýku do chrbta i fraz. expr. zradiť ho2. prudko vsunúť, vstrčiť: v. zátku do fľaše
3. prudko zasiahnuť, udrieť, naraziť: v. hlavou do steny, autá v-li do seba
4. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vrútiť sa: bez zaklopania v-l dnu
5. expr. prudko sa prejaviť, preniknúť, udrieť: krv mu v-la do tváre, víno mu v-lo do hlavy
6. expr. investovať, vložiť: v. peniaze do stavby, do podniku
● v. klin medzi niekoho, niečo násilne oddeliť niekoho, niečo;
-
vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;
-
vrbina -y -bín ž.
1. hromad. vŕbový porast: hustá v.
2. hromad. vŕbové prútie: košík z v-y
-
vŕbový príd.: v-é prútie, v-á píšťalka
-
vrčať -í -ia nedok.
1. (o niekt. zvieratách) vydávať nízky hrdelný zvuk (pri podráždení);
2. (o strojoch) vydávať hrčivý zvuk, hrčať: v izbe v-í vysávač, v-nie motorky
-
vrch -u m.
1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.
2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om
3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.;
v. torty ozdobený šľahačkou;
v. šiat časť od pása hore; driek; -
vrchár -a m.
1. obyvateľ osady vo vrchoch: kysuckí v-i
2. šport. (v cyklistike) pretekár dobre ovládajúci jazdu do vrchu;
-
vrchárka -y -rok ž.;
-
vrchársky príd.: v-a osada;
v-a prémia -
vrchhlava -y -láv ž. hovor. temeno (hlavy): malá čiapka na v-e
-
vrchnáčik -a m. zdrob.
-
vrchnák -a m. vrchná (čiastočne) oddeliteľná časť niečoho, veko: v. truhly, termosky, smetiaka;
zdvihnúť v.; -
vrchnákový príd.;
-
vrchnosť -i ž. predstavitelia moci, nadriadené osoby: svetská, cirkevná v., nariadenie v-i;
-
vrchnostenský príd.: v. dozor
-
vrchný príd.
1. kt. je v hornej časti, na povrchu niečoho, horný, op. spodný: v. konár, v-á doska stola;
v. odev nosený navrchu2. správ. hlavný: v. čašník, inšpektor, riaditeľ, správ. hlavný čašník, inšpektor, riaditeľ;
v-á sestra, správ. hlavná sestra -
vrchol -u m.
1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.;
geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.
● to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia;
v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.; -
vrcholček -a m. zdrob.
-
vrcholec -lca m. vrchol (význ. 1), vrcholok: v-e hôr;
v. stromu vrchovec; -
vrcholík -a m. bot. súkvetie, ktorého bočné kvety prerastajú kvet na hlavnej osi
-
vrcholiť nedok. dosahovať vrchol: prípravy v-ia, napätie v-í, leto v-í
-
vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš
-
vrcholný príd.
1. najvyšší čo do množstva, miery: v. stupeň, v-é úsilie;
mat. v-á hodnota (funkcie, merateľnej veličiny)2. najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-é dielo;
-
vrcholok -lka m. vrchol (význ. 1, 2): v-y Karpát
-
vrcholový príd.: v-é listy (rastliny);
v-á stanica (lanovky);
v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.;
v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii) -
vrchom prísl. (až) po vrch, po okraj al. nad okraj, vrchovato, kopcom: v. naložený voz
-
vrchovato prísl. k 2, 3: v. naplnený
-
vrchovatý príd.
1. vrchovitý, kopcovitý, hornatý: v. kraj
2. vrchom naplnený, naložený: v-á misa koláčov
3. kniž. obyč. v spoj. vo v-ej miere nadmieru, nanajvýš;
-
vrchovec -vca m. najvyššie siahajúca časť stromu, vrchol(ec): v. jedle, odťať suchý v.
-
vrchovitý príd. pokrytý vrchmi, vrchovatý, hornatý: v. kraj, v. terén
-
vrchstôl -stola m. iba v spoj. s predl. za čelné miesto: sadnúť si za v.;
sedieť za v-om na čelnom mieste stola -
vrece -a vriec s. obdĺžnikový obal (na spodku spojený) na uchovávanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: jutové, papierové v., poštové v., vysypať zemiaky z vreca;
v. múky● expr. (nie je) v-om udretý (nie je) sprostý;
spí ako myš na v-i čujne;
sype sa ako z v-a husto sneží;
žart. kúpiť → mačku vo v-i;
expr.: → roztrhlo sa v. s nimi;
hádzať všetko do jedného v-a nerozlišovať;
→ vykľulo sa šidlo z v-a; -
vreckár -a m. hovor. vreckový zlodej;
-
vreckárka -y -rok ž.
-
vreckatý príd.: v-é huby rozmnožujúce sa výtrusmi, kt. sa tvoria v guľových bunkách (vreckách)
-
vrecko -a -ciek s.
1. zdrob. k vrece: papierové, igelitové, plátenné v.;
výplatné v.;
v. maku2. súčasť oblečenia na ukladanie drobných osob. vecí, vačok: hlboké v-á, náprsné v., vopchať si ruky do v-a, vytiahnuť kľúče z v-a, prehľadať všetky v-á;
● mať prázdne v., v-á, mať hlboko do v-a nemať peniaze;
to ide z môjho v-a to platím ja;
expr.: → udrieť sa po v-u;
strčiť, vopchať niekoho do v-a prevýšiť ho; -
vreckovať nedok. rozdeľovať do vreciek: v. kávu, v. peniaze na výplatu
-
vreckovka -y -viek ž. šatka na utieranie nosa, ručníček: batistová v., papierové v-y;
-
vreckovkový príd.;
-
vreckovôčka -y -čok ž. zdrob.
-
vreckový príd.: v. nožík;
v-é vydanie slovníka;
v. zlodej; -
vrecovitý príd. pripomínajúci vrece: v-á tkanina;
v. strih -
vrecúško -a -šok s. zdrob. k 1: zaparovacie v.
-
vred -a/-u m. bolestivá zdurenina pri zápale tkaniva na koži, na sliznici: hnisavý v.;
žalúdkový v.● vo funkcii cit. vo výrazoch nesúhlasu, rozhorčenia: expr. (ba) kýho v-a! ešte čo!
-
vredový príd.: v-é ochorenie;
-
vrelo, vrele prísl. k 1: v. ľúbiť;
-
vrelosť -i ž.
-
vrelý príd.
1. kniž. vrúcny, úprimný: v. cit;
v. pohľad2. hovor. vriaci: obariť sa v-ou vodou;
-
vrenie -ia s. všeobecný nepokoj, rozruch, pobúrenie: spoločenské, revolučné v., v. medzi mládežou
-
vres -u m. metlovitý kríček s drobnými fialovoružovými kvetmi, šedivník, bot. Calluna;
-
vresk -u m.
1. prenikavý zvierací hlas: v. paviánov
-
vresovisko -a -vísk s. miesto zarastené vresom
-
vresový príd.: v. porast
-
vrešťať -í -ia -šť/-i! nedok. vrieskať (význ. 1 – 3): opice v-ia;
expr.: dieťa v-í, akoby ho drali hlasno plače;
začal naňho v. kričať, hrešiť ho;
rádio v-í hlasno hrá -
vretenica -e -níc ž. u nás žijúci jedovatý had so zubatou čiarou na chrbte, zmija, zool. Vipera: uštipla ho v.;
-
vreteničí príd.
-
vreteno -a -tien s.
1. kužeľovitý nástroj použ. v min. pri ručnom pradení; kužeľovitá súčasť (pradiarskych) strojov: otáčanie v-a
2. vec podobná vretenu: v. vrtáka;
-
vretenovito, vretenovite prísl.
-
vretenovitý príd. kt. má podobu vretena: v. koreň;
-
vretenový, vretenný príd.: v-vé čerpadlo;
anat. v-ná kosť dlhá kosť predlaktia; -
vretienko -a -nok s. zdrob.
-
vrezať -že -žú dok. rezaním utvoriť: v. ozdoby do kože vyrezať;
-
nedok. vrezávať -a
// vrezať sa
1. hlboko vniknúť, zarezať sa: (tesný) opasok sa v-l do tela
2. expr. nepríjemne zapôsobiť na zmysly, zarezať sa: ostrý zvuk sa v-l do uší
3. expr. pevne utkvieť (v mysli): zážitok sa hlboko v-l do pamäti;
-
nedok. vrezávať sa
-
vrh -u m.
1. vrhnutie, vrhanie: šport. v. guľou ľahkoatletická disciplína
2. privedenie mláďat niekt. cicavcov na svet; mláďatá vrhnuté naraz: prasiatka z jedného v-u
● zastaráv. (pobozkať sa ap.) vo dva, vo tri v-y (na) dva, tri razy