Význam slova "kraj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kraj -a m.

1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; časový začiatok al. koniec: k. stola, zastať na k-i chodníka, spevnené k-e niečoho;
začať od k-a;
na k-i svetovej vojny

2. krajina, územie, oblasť: rodný k., úrodný, hornatý k., ďaleké k-e

3. územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres: Slovensko sa delí na k-e

4. zastaráv. (u vysťahovalcov) vlasť: vrátiť sa do k-a

● ísť na k. sveta veľmi ďaleko;
to nemá → konca k-a;
plač už má na k-i je blízky plaču;

krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
k. koží

krajan -a mn. -ia m. človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, rodák: stretnutie k-ov, naši k-ia v Amerike;

krajanka -y -niek ž.;

krajanský príd.: k. spolok

krájať -a nedok.

1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky

2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
k. zvršky topánok vykrajovať

krajček -a m. zdrob.

krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;

krajčírka -y -rok ž.;

krajčírsky príd.: k-a dielňa;

krajčírstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. krajčírsky odbor

2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa

krajec -jca m. plochý kúsok odkrojeného chleba: hrubý, tenký k. (chleba);

krajíček -čka m. zdrob. expr. k 1: na samom k-u

krajina -y -jín ž.

1. politicky vymedzené územie, štát al. jeho súčasť: posttotalitné k-y, k-y Európskej únie, rozvojové k-y;
rozprávková k. vybájený svet

2. územie (ako zemepisná oblasť); kraj: hornatá, stepná k.;
cestovať zasneženou k-ou

3. anat. oblasť ľudského tela: srdcová k.;

krajinár, krajinkár -a m. maliar krajín (význ. 2), krajiniek;

krajinárka, krajinkárka -y -rok ž.;

krajinársky, krajinkársky príd.;

krajinárstvo, krajinkárstvo -a s. maľovanie krajín, krajiniek

krajinka -y -niek ž.

1. zdrob. expr. k 2: malebná k.

2. obraz, maľba krajiny

krajinný príd. k 2: k-á oblasť;

krajinotvorný príd. vplývajúci na celkový výzor krajiny, utvárajúci jej ráz: k-é prvky

krajinský príd. k 1: hist. k. snem v býv. Uhorsku;
k. dážď na väčšej oblasti;

krajne prísl. k 2, 3: k. pravicové strany;
k. nepríjemný;

krajnica -e -níc ž. pás tvoriaci okraj cesty: spevnená, znížená k.;

krajnicový príd.

krajnosť -i ž. posledná hranica, extrém: svedomitý (až) do k-i;
ísť z jednej k-i do druhej

krajný príd.

1. kt. je na kraji: k. oblok

2. idúci do krajnosti, extrémny: k-é protiklady;
v k-om prípade v nevyhnutnom

3. vrcholný, najvyšší, maximálny: k-é napätie, k-á hranica, poloha;

krajovo prísl.: k. podfarbený jazyk;

krajový príd. k 2, 3: k-é odlišnosti;
k-é divadlo;

krajský príd. k 3: k-é mesto;
k-é orgány;
k-á súťaž;