Význam slova "kraj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 30 výsledkov (1 strana)

  • kraj -a m.

    1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; časový začiatok al. koniec: k. stola, zastať na k-i chodníka, spevnené k-e niečoho;
    začať od k-a;
    na k-i svetovej vojny

    2. krajina, územie, oblasť: rodný k., úrodný, hornatý k., ďaleké k-e

    3. územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres: Slovensko sa delí na k-e

    4. zastaráv. (u vysťahovalcov) vlasť: vrátiť sa do k-a

    ísť na k. sveta veľmi ďaleko;
    to nemá → konca k-a;
    plač už má na k-i je blízky plaču;

  • krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
    k. koží

  • krajan -a mn. -ia m. človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, rodák: stretnutie k-ov, naši k-ia v Amerike;

  • krajanka -y -niek ž.;

  • krajanský príd.: k. spolok

  • krájať -a nedok.

    1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky

    2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
    k. zvršky topánok vykrajovať

  • krajček -a m. zdrob.

  • krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;

  • krajčírka -y -rok ž.;

  • krajčírsky príd.: k-a dielňa;

  • krajčírstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. krajčírsky odbor

    2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa

  • krajec -jca m. plochý kúsok odkrojeného chleba: hrubý, tenký k. (chleba);

  • krajíček -čka m. zdrob. expr. k 1: na samom k-u

  • krajina -y -jín ž.

    1. politicky vymedzené územie, štát al. jeho súčasť: posttotalitné k-y, k-y Európskej únie, rozvojové k-y;
    rozprávková k. vybájený svet

    2. územie (ako zemepisná oblasť); kraj: hornatá, stepná k.;
    cestovať zasneženou k-ou

    3. anat. oblasť ľudského tela: srdcová k.;

  • krajinár, krajinkár -a m. maliar krajín (význ. 2), krajiniek;

  • krajinárka, krajinkárka -y -rok ž.;

  • krajinársky, krajinkársky príd.;

  • krajinárstvo, krajinkárstvo -a s. maľovanie krajín, krajiniek

  • krajinka -y -niek ž.

    1. zdrob. expr. k 2: malebná k.

    2. obraz, maľba krajiny

  • krajinný príd. k 2: k-á oblasť;

  • krajinotvorný príd. vplývajúci na celkový výzor krajiny, utvárajúci jej ráz: k-é prvky

  • krajinský príd. k 1: hist. k. snem v býv. Uhorsku;
    k. dážď na väčšej oblasti;

  • krajne prísl. k 2, 3: k. pravicové strany;
    k. nepríjemný;

  • krajnica -e -níc ž. pás tvoriaci okraj cesty: spevnená, znížená k.;

  • krajnicový príd.

  • krajnosť -i ž. posledná hranica, extrém: svedomitý (až) do k-i;
    ísť z jednej k-i do druhej

  • krajný príd.

    1. kt. je na kraji: k. oblok

    2. idúci do krajnosti, extrémny: k-é protiklady;
    v k-om prípade v nevyhnutnom

    3. vrcholný, najvyšší, maximálny: k-é napätie, k-á hranica, poloha;

  • krajovo prísl.: k. podfarbený jazyk;

  • krajový príd. k 2, 3: k-é odlišnosti;
    k-é divadlo;

  • krajský príd. k 3: k-é mesto;
    k-é orgány;
    k-á súťaž;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV