Význam slova "klin" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

klin -a m.

1. nadol sa zužujúci plochý nástroj na štiepanie, upevňovanie ap.: vraziť k. do dreva, podložiť nábytok k-om

2. vec podobná klinu: pulóver s k-om vpredu

● k. k-om vybíjať naprávať vec tým, čím sa pokazila;
→ vraziť k. medzi niekoho, niečo;

klinček -a m.

1. zdrob. k 1

2. voňavý kvietok s dlhou byľou a úzkymi listami, bot. Dianthus: k. poľný, k. záhradný

3. obyč. mn. k-y sušené púčiky tropického stromu klinčekovca voňavého, použ. ako voňavé korenie;

klinčekový príd.: k-á vôňa

klincovka -y -viek obyč. mn. ž. tretra

klincový príd.: k. tvar;

klinec -nca m.

1. (kovový) tenký, špicatý predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: hrdzavý k., zatĺcť k. do steny, zhlobiť latky k-ami, zavesiť obraz na k.

2. klinček (význ. 2): kytica červených k-ov

● expr. aj k-e by pojedol je veľmi hladný;
trafiť, udrieť k. po hlave, po hlavičke vystihnúť podstatu veci;
zavesiť učenie ap. na k. zanechať;
→ zlatý k. programu;

klinický príd.: k-é vyšetrenie;
lek. k-á smrť zastavenie životne dôležitých funkcií, ktoré sa dajú ešte obnoviť

klinika -y -ník ž. nemocnica pri lek. fakulte; jej budova: interná, chirurgická k.;
postaviť k-u;

klinovitý príd. kt. má podobu klina: k. zobák bociana

klinový príd.: k-é písmo v podobe klinov;
k. remeň s klinovým profilom