Význam slova "vrch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 27 výsledkov (1 strana)
-
vrch -u m.
1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.
2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om
3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.;
v. torty ozdobený šľahačkou;
v. šiat časť od pása hore; driek; -
vrchár -a m.
1. obyvateľ osady vo vrchoch: kysuckí v-i
2. šport. (v cyklistike) pretekár dobre ovládajúci jazdu do vrchu;
-
vrchárka -y -rok ž.;
-
vrchársky príd.: v-a osada;
v-a prémia -
vrchhlava -y -láv ž. hovor. temeno (hlavy): malá čiapka na v-e
-
vrchnáčik -a m. zdrob.
-
vrchnák -a m. vrchná (čiastočne) oddeliteľná časť niečoho, veko: v. truhly, termosky, smetiaka;
zdvihnúť v.; -
vrchnákový príd.;
-
vrchnosť -i ž. predstavitelia moci, nadriadené osoby: svetská, cirkevná v., nariadenie v-i;
-
vrchnostenský príd.: v. dozor
-
vrchný príd.
1. kt. je v hornej časti, na povrchu niečoho, horný, op. spodný: v. konár, v-á doska stola;
v. odev nosený navrchu2. správ. hlavný: v. čašník, inšpektor, riaditeľ, správ. hlavný čašník, inšpektor, riaditeľ;
v-á sestra, správ. hlavná sestra -
vrchol -u m.
1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.;
geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.
● to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia;
v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.; -
vrcholček -a m. zdrob.
-
vrcholec -lca m. vrchol (význ. 1), vrcholok: v-e hôr;
v. stromu vrchovec; -
vrcholík -a m. bot. súkvetie, ktorého bočné kvety prerastajú kvet na hlavnej osi
-
vrcholiť nedok. dosahovať vrchol: prípravy v-ia, napätie v-í, leto v-í
-
vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš
-
vrcholný príd.
1. najvyšší čo do množstva, miery: v. stupeň, v-é úsilie;
mat. v-á hodnota (funkcie, merateľnej veličiny)2. najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-é dielo;
-
vrcholok -lka m. vrchol (význ. 1, 2): v-y Karpát
-
vrcholový príd.: v-é listy (rastliny);
v-á stanica (lanovky);
v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.;
v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii) -
vrchom prísl. (až) po vrch, po okraj al. nad okraj, vrchovato, kopcom: v. naložený voz
-
vrchovato prísl. k 2, 3: v. naplnený
-
vrchovatý príd.
1. vrchovitý, kopcovitý, hornatý: v. kraj
2. vrchom naplnený, naložený: v-á misa koláčov
3. kniž. obyč. v spoj. vo v-ej miere nadmieru, nanajvýš;
-
vrchovec -vca m. najvyššie siahajúca časť stromu, vrchol(ec): v. jedle, odťať suchý v.
-
vrchovitý príd. pokrytý vrchmi, vrchovatý, hornatý: v. kraj, v. terén
-
vrchstôl -stola m. iba v spoj. s predl. za čelné miesto: sadnúť si za v.;
sedieť za v-om na čelnom mieste stola