Význam slova "vrch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 27 výsledkov (1 strana)

  • vrch -u m.

    1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.

    2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om

    3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.;
    v. torty ozdobený šľahačkou;
    v. šiat časť od pása hore; driek;

  • vrchár -a m.

    1. obyvateľ osady vo vrchoch: kysuckí v-i

    2. šport. (v cyklistike) pretekár dobre ovládajúci jazdu do vrchu;

  • vrchárka -y -rok ž.;

  • vrchársky príd.: v-a osada;
    v-a prémia

  • vrchhlava -y -láv ž. hovor. temeno (hlavy): malá čiapka na v-e

  • vrchnáčik -a m. zdrob.

  • vrchnák -a m. vrchná (čiastočne) oddeliteľná časť niečoho, veko: v. truhly, termosky, smetiaka;
    zdvihnúť v.;

  • vrchnákový príd.;

  • vrchnosť -i ž. predstavitelia moci, nadriadené osoby: svetská, cirkevná v., nariadenie v-i;

  • vrchnostenský príd.: v. dozor

  • vrchný príd.

    1. kt. je v hornej časti, na povrchu niečoho, horný, op. spodný: v. konár, v-á doska stola;
    v. odev nosený navrchu

    2. správ. hlavný: v. čašník, inšpektor, riaditeľ, správ. hlavný čašník, inšpektor, riaditeľ;
    v-á sestra, správ. hlavná sestra

  • vrchol -u m.

    1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.;
    geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien

    2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.

    to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia;
    v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;

  • vrcholček -a m. zdrob.

  • vrcholec -lca m. vrchol (význ. 1), vrcholok: v-e hôr;
    v. stromu vrchovec;

  • vrcholík -a m. bot. súkvetie, ktorého bočné kvety prerastajú kvet na hlavnej osi

  • vrcholiť nedok. dosahovať vrchol: prípravy v-ia, napätie v-í, leto v-í

  • vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš

  • vrcholný príd.

    1. najvyšší čo do množstva, miery: v. stupeň, v-é úsilie;
    mat. v-á hodnota (funkcie, merateľnej veličiny)

    2. najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-é dielo;

  • vrcholok -lka m. vrchol (význ. 1, 2): v-y Karpát

  • vrcholový príd.: v-é listy (rastliny);
    v-á stanica (lanovky);
    v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.;
    v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii)

  • vrchom prísl. (až) po vrch, po okraj al. nad okraj, vrchovato, kopcom: v. naložený voz

  • vrchovato prísl. k 2, 3: v. naplnený

  • vrchovatý príd.

    1. vrchovitý, kopcovitý, hornatý: v. kraj

    2. vrchom naplnený, naložený: v-á misa koláčov

    3. kniž. obyč. v spoj. vo v-ej miere nadmieru, nanajvýš;

  • vrchovec -vca m. najvyššie siahajúca časť stromu, vrchol(ec): v. jedle, odťať suchý v.

  • vrchovina -y -vín ž. vrchovitý kraj: geogr. Ondavská v.

  • vrchovitý príd. pokrytý vrchmi, vrchovatý, hornatý: v. kraj, v. terén

  • vrchstôl -stola m. iba v spoj. s predl. za čelné miesto: sadnúť si za v.;
    sedieť za v-om na čelnom mieste stola

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV