Význam slova "vrch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vrch -u m.

1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.

2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om

3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.;
v. torty ozdobený šľahačkou;
v. šiat časť od pása hore; driek;

vrchár -a m.

1. obyvateľ osady vo vrchoch: kysuckí v-i

2. šport. (v cyklistike) pretekár dobre ovládajúci jazdu do vrchu;

vrchárka -y -rok ž.;

vrchársky príd.: v-a osada;
v-a prémia

vrchhlava -y -láv ž. hovor. temeno (hlavy): malá čiapka na v-e

vrchnáčik -a m. zdrob.

vrchnák -a m. vrchná (čiastočne) oddeliteľná časť niečoho, veko: v. truhly, termosky, smetiaka;
zdvihnúť v.;

vrchnákový príd.;

vrchnosť -i ž. predstavitelia moci, nadriadené osoby: svetská, cirkevná v., nariadenie v-i;

vrchnostenský príd.: v. dozor

vrchný príd.

1. kt. je v hornej časti, na povrchu niečoho, horný, op. spodný: v. konár, v-á doska stola;
v. odev nosený navrchu

2. správ. hlavný: v. čašník, inšpektor, riaditeľ, správ. hlavný čašník, inšpektor, riaditeľ;
v-á sestra, správ. hlavná sestra

vrchol -u m.

1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.;
geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien

2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.

● to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia;
v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;

vrcholček -a m. zdrob.

vrcholec -lca m. vrchol (význ. 1), vrcholok: v-e hôr;
v. stromu vrchovec;

vrcholík -a m. bot. súkvetie, ktorého bočné kvety prerastajú kvet na hlavnej osi

vrcholiť nedok. dosahovať vrchol: prípravy v-ia, napätie v-í, leto v-í

vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš

vrcholný príd.

1. najvyšší čo do množstva, miery: v. stupeň, v-é úsilie;
mat. v-á hodnota (funkcie, merateľnej veličiny)

2. najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-é dielo;

vrcholok -lka m. vrchol (význ. 1, 2): v-y Karpát

vrcholový príd.: v-é listy (rastliny);
v-á stanica (lanovky);
v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.;
v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii)

vrchom prísl. (až) po vrch, po okraj al. nad okraj, vrchovato, kopcom: v. naložený voz

vrchovato prísl. k 2, 3: v. naplnený

vrchovatý príd.

1. vrchovitý, kopcovitý, hornatý: v. kraj

2. vrchom naplnený, naložený: v-á misa koláčov

3. kniž. obyč. v spoj. vo v-ej miere nadmieru, nanajvýš;

vrchovec -vca m. najvyššie siahajúca časť stromu, vrchol(ec): v. jedle, odťať suchý v.

vrchovina -y -vín ž. vrchovitý kraj: geogr. Ondavská v.

vrchovitý príd. pokrytý vrchmi, vrchovatý, hornatý: v. kraj, v. terén

vrchstôl -stola m. iba v spoj. s predl. za čelné miesto: sadnúť si za v.;
sedieť za v-om na čelnom mieste stola