Význam slova "sič" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šic cit. vyj. odháňanie (mačiek)

síce spoj. priraď.

1. s. – ale, s. – no, s. – lenže vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: to sú s. pekné reči, ale nič viac

2. a síce, správ. a to

šichta -y šícht ž. hovor.

1. pracovná zmena: nočná š.;
ísť do š-y

2. expr. ťažká práca, drina, lopota: to bola š.;

šichtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

šichtový príd.;

šička -y -čiek ž. žena, kt. šije, zošíva (obyč. v sériovej výr.)

akýsi zám. neurč.

1. vyj. zvýraznenú neurčitosť vlastnosti al. kvality; nejaký, voľajaký: a. neznámy človek; prišli ta akísi ľudia; je a. mrzutý

2. hovor. (za podst., obyč. v nadávkach) zosilňuje záporné hodnotenie, kadejaký, ledajaký, naničhodný: čudák a., pobehaj a., potvora akási

bláhať si -a nedok. pociťovať (neodôvodnenú) spokojnosť, pochvaľovať si, tešiť sa: bláha si, že jej rozumie

brúsiť -i nedok.

1. ostriť (nástroj): b. nôž, britvu, kosu

2. opracúvať (povrch, plochu) nahladko, do lesku ap.: b. drahokamy;
b-ené sklo

3. cibriť, pestovať, zdokonaľovať: b. si rozum, štýl, vkus

4. hovor. expr. túlať sa, chodiť: b. po meste, za dievčatami

● b. si → zuby na niečo, na niekoho

dok. chlipnúť, chlipnúť si -e -ú -pol sŕkavo potiahnuť dúšok nápoja al. riedkeho jedla: ch. si vody

čísi čiasi čiesi zám. neurč. privl. zdôraznene označ. neurčitého, nejakého vlastníka, pôvodcu: č. chlapec, čiesi kroky, na čejsi svadbe, v čomsi dome

čupnúť si -e -ú -pol dok. kvoknúť si, kľuknúť si: č. si k dieťaťu

nedok. dávať si

nedok. domýšľať sa, domýšľať si

nedok. donášať si

dopisovať si, správ. písať si, korešpondovať

nedok. dopriavať si

nedok. dovoľovať si: to si ned-uj! ohradenie sa

drgnúť si -e -ú -gol dok. hovor. expr. vypiť si: d. si slivovice

hačať si -á -ajú, hačkať si dok. det., fam. sadnúť si

hačnúť si -ne -nú -čol dok. det., fam. sadnúť si

opak. hľadievať si

hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.

hlásiť -i nedok.

1. úradne podávať správu, oznamovať: h. príchod, stratu

2. ústne ohlasovať, oznamovať (v rozhlase, v televízii): h. presný čas, správy;

hrdúsiť -i nedok. škrtiť (význ. 1), drhnúť; dusiť: líška h-i sliepku, h. niekoho povrazom;
kašeľ ho h-i zadúša;

kľakať, kľakať si nedok. spúšťať sa na kolená: k. (si) na zem;
k. pred niekým i pren. a) klaňať sa b) ponížene prosiť;

dok. kľaknúť, kľaknúť si -e -ú -kol

kľuknúť si -e -ú -kol dok. kvoknúť si, čupnúť si

ktorýsi ktoréhosi zám. neurč. niektorý, daktorý, voľaktorý (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): k. filozof povedal ...;
v k. deň sme sa stretli

kvoknúť si -e -ú -kol dok. urobiť drep, čupnúť si: dieťa si k-lo pod stôl

ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.

1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát;
ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať

2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu;
ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa

3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín

● kniž. ľ. popolom zhorieť na popol;
ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť;

ľapnúť, ľapnúť si -e -ú -pol dok. expr. sadnúť si: ľ. (si) na stoličku

ľažkať si dok. fam. ľahnúť si

lebediť si nedok. subšt. hovieť si, voľkať si: l. si v posteli

ležkať, ležkať si nedok. expr. ležať (obyč. o deťoch)

nedok. líhať, líhať si -a

1. k 1, 2

2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať

● l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať;
vstávajúc – l-úc ustavične;

opak. k 1 líhavať, líhavať si, k 2 líhavať -a

nabrúsiť -i dok. brúsením urobiť ostrým, naostriť: n. nôž

● mať (dobre) n-ený jazyk byť výrečný al. zlomyseľný, hádavý

nedok. nadbiehať si

najať, najať si -jme -jmú dok.

1. vziať do nájmu, prenajať si: n. si záhradu, n. taxík

2. na istý čas zjednať za plácu (na prácu ap.): n. murárov na stavbu;
n-tý vrah

● expr. robiť (niečo) ako n-tý (príliš) horlivo, veľa;

nedok. najímať, najímať si -a

// najať sa v min. prijať prácu na istý čas za plácu: n. sa za paholka;

nedok. nakláňať si

nedok. namýšľať si -a

namyslieť si -í -ia dok. utvoriť si nepodložené predstavy, vsugerovať si: n-l si, že ho klamú;

nárokovať si nedok. robiť si nároky, vyžadovať, požadovať: n. si uznanie, odmenu

natrúsiť -i dok. rozsypať drobné kúsky niečoho, narozsýpať: n. slamy, n. omrvinky, deti n-li pri obede

// natrúsiť sa: n-ená slama

nedok. navykať si

nažiť si -je -jú dok. žitím získať skúsenosti, poznatky ap., prežiť: čerpá z toho, čo si n-l;
mať to osobne n-té

nedok. obhliadať, obhliadať si -a

// obhliadnuť sa obzrieť sa;

obhliadnuť, obhliadnuť si -e -u -dol dok. kniž. obzrieť (si), prezrieť (si): o. situáciu, o. si terén;
práv. iba obhliadnuť úradne prezrieť: o. mŕtvolu;

obľúbiť si -i dok.

1. zahrnúť do svojej priazne: o-l si svojho žiaka, o-ený človek

2. nájsť potešenie, záľubu v niečom: o. si hudbu, o-ené jedlo;

obrúsiť -i dok.

1. brúsením opracovať: o. súčiastky

2. brúsením odstrániť, zbrúsiť: o. drsný povrch;

odchlipnúť, odchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. odpiť malé množstvo, upiť si: o. (si) vína, z vína;
o. (si) z pohára

odchrchlať, odchrchlať si, odchrchľať, odchrchľať si -e -ú dok. expr. chrchlavo (si) odkašlať

oddýchnuť si -e -u -chol dok.

1. urobiť prestávku v činnosti, dopriať si oddych, odpočinúť si: pri výstupe si musel viac ráz o.;
o-tá tvár

2. pocítiť úľavu, vydýchnuť si: po jeho odchode si o-la celá rodina, o. si od detí

nedok. odfukovať si

nedok. odgrgávať, odgrgávať si -a

odgrgnúť, odgrgnúť si -e -ú -gol dok. expr. grgnúť: dieťa (si) hlasno o-lo;

odhlásiť -i dok.

1. zrušiť prihlášku: o. účasť, o. sa z výletu;
o-enie pobytu

2. vykonať hlásením: sirény o-li koniec cvičenia;

odkašlať, odkašlať si, odkašľať, odkašľať si -e -ú dok. vydať krátky kašlavý zvuk (pri uvoľňovaní hrtana, pri rozpakoch ap.): prudko, sucho (si) o.;

nedok. odkašlávať, odkašlávať si, odkašliavať, odkašliavať si -a

odkiaľsi zám. neurč. príslov. zdôraznene vyj. neurčitosť miestneho východiska: o. sa ozval zvon, prišiel o. zďaleka

nedok. odľahčovať si

// odľahčiť sa uľaviť sa, uľahčiť sa: neos. po lieku sa mu o-lo

odležať, odležať si -í -ia dok.

1. ležaním stráviť (istý čas); ležaním odtrpieť: o-l si celý týždeň;
o. (si) chrípku

2. iba odležať uložiť na získanie potrebných vlastností (iba v spoj. so slovesami dať, nechať): dať o. mäso

// odležať sa ležaním získať potrebné vlastnosti, uležať sa: o-né ovocie

nedok. odnášať si

nedok. odpierať si, odopierať si

odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l;

odpočinúť si -ie -ú dok. oddýchnuť si (význ. 1): ísť si na chvíľu o., o. si od detí;
o-tý kôň svieži

nedok. odrábať, odrábať si -a

odrobiť, odrobiť si dok.

1. robotou splatiť (dlh): celú dlžobu o-m

2. odpracovať: o-l si osem hodín;

nedok. odsadať, odsadať si

odsadnúť, odsadnúť si -e -ú -dol dok. sadnúť si ďalej: o. si na kraj lavičky, o. (si) od niekoho;

odsedieť, odsedieť si -í -ia dok. hovor.

1. sedením stráviť: zvyšok zápasu (si) o-l

2. expr. odpykať vo väzení: o. si trest, celý rok

ohlásiť -i dok.

1. dať na vedomie, oznámiť: o. svoj príchod, o. sa vopred, o. zmenu programu

2. hovor. zavolať na niekoho, osloviť: o. známeho na ulici;
ohlás ma, keď pôjdeš;

okukať, okukať si dok. hovor. okuknúť (si): hosťa si zvedavo o-la;

nedok. okúkať, okúkať si, okukávať, okukávať si -a: chlapci sa najprv o-li, no potom sa spriatelili

okuknúť, okuknúť si -e -ú -kol dok. hovor. obzrieť (si), prezrieť (si): pôjdem si ten dom o.;

okúsiť -i dok.

1. ochutnať: o. víno, o. z čerstvého chleba;
daj mi o.

2. zažiť, prežiť, skúsiť: o. hrôzy vojny;

osobovať si nedok. kniž. privlastňovať si (právo, moc ap.), obyč. protiprávne, nemiestne: o. si právo trestať, právo autorstva

osvojiť si -í -a dok.

1. prijať za svoje, naučiť sa: o. si názor, ľahko si o. postup;
o. si učivo

2. práv. privlastniť si, prisvojiť si: o. si roj včiel;

nedok. osvojovať si

// osvojiť práv. vziať za vlastné, adoptovať: o. dieťa;

pobesedovať, pobesedovať si dok. pohovoriť si: p. (si) so známymi o novostiach

pochutiť si dok. pochutnať si: p-l si na husacine

pochutnať si dok. s chuťou, s pôžitkom zjesť: p. si na dobrom obede;
dnes sme si p-li;

nedok. pochutnávať si -a

nedok. pochvaľovať, pochvaľovať si: p-l si pekné počasie

// pochváliť sa vyjadriť hrdosť, pýchu, chválu o sebe, popýšiť sa: p. sa svojimi úspechmi

nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.

podebatovať si dok. hovor. istý čas debatovať, porozprávať sa: príjemne si p-li

podriemať si -e -u -uc/-ajúc dok. trocha, krátko driemať: p. si vo foteli

nedok. podržiavať si -a

podudrávať, podudrávať si -a nedok. expr. chvíľami (si) dudrať: mrzuto (si) p.

pofajčiť si -jč/-i! dok. trocha fajčiť, zafajčiť si: išli si p.

pohmkať, pohmkať si dok. hovor. trocha hmkať, zahmkať: významne (si) p.

pohmkávať, pohmkávať si -a nedok. hovor. chvíľami al. súvislejšie hmkať: p. (si) melódiu piesne

nedok. pohoršovať si

pohovieť si -ie -ejú dok. s pôžitkom si odpočinúť: p. si v kresle

pohundrať, pohundrať si -e -ú dok.

1. (občas) vyjadriť nespokojnosť, nesúhlas: p. (si) na neporiadky

2. nezrozumiteľne povedať, zamrmlať: p. (si) popod nos;

nedok. pohundrávať, pohundrávať si -a

pokľaknúť, pokľaknúť si -e -ú -kol dok. kľaknúť (si): p. na kolená

poklebetiť si dok. expr. pohovoriť si, porozprávať sa: p. si s priateľkou o móde

pokúsiť sa -i dok. vyvinúť úsilie dosiahnuť, získať niečo: p. sa vyriešiť problém;
p. sa o útek;

nedok. polepšovať si

poležať, poležať si -í -ia dok. trocha ležať: p. si na pohovke;
zišlo by sa ti p.

políhať si -a dok. postupne si ľahnúť: deti si už p-li

nedok. pomáhať si

pomaródovať si dok. hovor. expr. kratší čas maródovať: p. si osem dní

pomyslieť, pomyslieť si -í -ia dok.

1. prísť v mysli na niečo, mať myšlienku, uvedomovať si: p-l si, že sa to mohlo zle skončiť;
ani nep-l na také dačo i fraz. nepokladal za možné

2. utvoriť si názor: nezáleží na tom, čo si kto o mne p-í, p-l si svoje

3. spomenúť si, pripomenúť si: ťažko mi je, keď si p-m na tie časy, celé roky na otca nep-l

4. iba pomyslieť si predstaviť si: p-li si, tu budeme bývať;
iba v 2. os. rozk. pomysli(te) si, len si pomysli(te)! má hodnotiacu a zdôrazňovaciu plat.

● kto by (si) to bol p-l! je to prekvapujúce, neuveriteľné;
(na to) ani p.! je to nemožné, vylúčené;
expr. strach, hriech p.! vyj. silný zápor, nesúhlas, odpor

popiskovať, popiskovať si nedok. expr. chvíľami (si) pískať: veselo si p., vietor p-je medzi stromami

poplakať si -če -čú dok. chvíľu plakať: dieťa si sem-tam p-če, neraz si v kúte p-la

poplávať si -a dok. zaplávať si: p. si v bazéne

posadať, posadať si dok. distrib. k sadať (si): deti si p-li okolo vatry, vojaci p-li na kone

posedieť, posedieť si -í -ia dok.

1. (príjemne) stráviť istý čas sedením: chvíľu (si) p-l a odišiel, p. (si) pri poháriku

2. iba posedieť si hovor. expr. istý čas sedieť (význ. 3): p-l si rok v žalári

3. iba neposedieť nevydržať na 1 mieste: doma nep-í

□ nemať (nikde, niekde) p-ia

● šťastie nep-í je vrtkavé

pošomrať, pošomrať si -e -ú -úc/-ajúc dok. expr.

1. šomraním prejaviť nespokojnosť: občas p-e na neporiadky

2. nezreteľne povedať, pomrmlať: p. si popod fúzy

pospevovať, pospevovať si nedok. chvíľami spievať (ticho, pre seba): mládenci popíjali a p-li;
p. si popod nos, pri robote

pospinkať si dok. det., expr. pospať si: p-aj si ešte trocha!

posťažovať sa, posťažovať si dok. zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami, starosťami, vyžalovať sa: p-l sa na bolesti hlavy, nemá sa ani komu p., občas si p.

postenať, postenať si, postonať, postonať si -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok. občas, chvíľu stonať: sem-tam si p-á;
zavše postál, p-l

postenkať, postenkať si, postonkať, postonkať si dok. expr. trocha stonať: starká nad ňou p-la, zavše si p-la na počasie

postriehnuť si -e -u -hol dok. tajne počkať na niekoho: p-li si v noci na zlodejov

potancovať, potancovať si dok. istý čas tancovať, zatancovať si: p-l (si) s dievčatami