Význam slova "žlo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zlo -a ziel s. čo je ľuďom škodlivé, zlá vec, zlý čin, op. dobro: robiť, páchať z., bojovať proti zlu, prijať niečo ako nevyhnutné z.

zloba -y zlôb ž. nenávisť, nepriateľstvo, nežičlivosť voči niekomu, op. dobrota: ľudská z., robil to so z-ou v srdci

zločin -u m. ťažké previnenie proti práv. poriadku: krvavý, vojnový z.;
organizovaný z. zločinná činnosť vo väčšom meradle;
z. proti ľudskosti;
dopustiť sa z-u, spáchať z., odsúdiť niekoho za z.

zločinec -nca m. kto spáchal, pácha zločin: vojnový z., chytiť, odsúdiť z-a;

zločinecký príd.: z-á činnosť, z. typ;

zločinecky prísl.

zločinne prísl.;

zločinnosť -i ž.

zločinný príd.

1. kt. sa dopúšťa zločinov: z-á organizácia

2. vzťahujúci sa na zločin: z. zámer;

zlodej -a m. kto kradne, okráda: vlakový, vreckový z., z. sa vlámal do bytu;

● príležitosť robí z-a;

zlodejčina -y -čín ž. hovor. expr. zlodejstvo

zlodejka -y -jok ž.

1. žena, kt. kradne, okráda

2. slang. objímka s vývodom na zapojenie iného spotrebiča

zlodejský príd.: z-á skupina;

zlodejsky prísl.;

zlodejstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. činnosť zlodeja

2. zlodejský čin: jeho malé z-á

zloduch -a mn. -ovia m.

1. zlý duch, diabol, čert: pekelný z., vyzerá ako z.

2. expr. zlý, zlomyseľný človek

zlojovatieť -ie -ejú dok. stať sa lojovatým: starý tuk z-l

zlom -u m.

1. miesto, v kt. je niečo zlomené: z-y na koberci;
geol. porušenie pôv. uloženia hornín

2. trhlina vzniknutá zlomením: skalné z-y

3. náhla, prenikavá zmena, zvrat, prelom: rytmický z., revolučný z., z. vo vývine

4. výrazné rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi, prelom: na z-e vekov;

zlomene prísl.: z. povedať niečo;

zlomenina -y -nín ž. zranenie spôsobené zlomením kosti, fraktúra: napraviť, liečiť si z-u ruky, chrbtice

zlomenosť -i ž.

zlomený príd. duševne sklesnutý, zdrvený, podlomený; svedčiaci o tom: z. človek;
z. hlas, z. výraz tváre;

zlomiť dok.

1. násilím, tlakom porušiť, rozdeliť, rozlomiť: z. haluz, palicu prelomiť;
z. si nohu

2. zohnúť, ohnúť, prehnúť: z. dievča v drieku;
neos. z-lo ho v páse

3. premôcť, prekonať, zdolať: z. odpor nepriateľa, z. moc diktátora

4. duševne oslabiť, podlomiť, zničiť: väzenie ho nez-lo, správa ju celkom z-la

● expr. z. (si) krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť neúspech;
z. niekomu → srdce;
z. nad niekým palicu stratiť nádej na jeho úspech, záchranu

// zlomiť sa

1. tlakom sa porušiť, rozdeliť, prelomiť sa, rozlomiť sa: nôž sa z-l, noha sa pri páde z-la

2. zohnúť sa, ohnúť sa, prehnúť sa: z-la sa v drieku

3. stratiť pôv. silu, intenzitu: jej hrdosť sa z-la, z-l sa mu hlas

4. stratiť duš. rovnováhu: pod tlakom starostí sa z-la

zlomkovito, zlomkovite prísl.;

zlomkovitosť -i ž.

zlomkovitý príd. neúplný, neucelený, kusý, fragmentárny: z-á správa, informácia;
z. hovor nesúvislý;

zlomkový príd. k 1, 3: z-á čiara, z-é zlato

zlomok -mku m.

1. malá časť celku: z. centimetra, pretekár bojoval o každý z. bodu, stalo sa to v z-u sekundy;
mat. podiel čísel zapísaný pomocou zlomkovej čiary

2. neúplná časť umel., obyč. lit. diela, fragment: z. legendy, rukopisu

3. úlomok (význ. 1): z. zlata;

zlomový príd.: z-é miesto, z-á situácia

zlomyseľne prísl.;

zlomyseľníčka -y -čok ž.;

zlomyseľnícky príd.

zlomyseľník -a mn. -ci m. zlomyseľný človek;

zlomyseľnosť -i ž.

1. k zlomyseľný: z. jeho reči

2. zlomyseľný čin: robiť malé z-i

zlomyseľný príd. kt. želá, robí niekomu zle, teší sa z ťažkostí ap. druhého; svedčiaci o tom, škodoradostný, op. dobromyseľný: z-á žena;
z-á kritika, z. žart, smiech;

zlopovestne prísl.

zlopovestný príd. kniž.

1. majúci zlú povesť: z. rušiteľ mieru

2. zlovestný (význ. 1): z-é ticho;

zlorečiť nedok.

1. kniž. vyslovovať kliatbu nad niekým, niečím, preklínať: potomkovia nám budú z.

2. kliať, preklínať: celý čas z-l ako pohan

zlosovací príd. žrebovací: z-ia listina

zlosovať dok. vyžrebovať, vylosovať

zlosť -i ž. prudké vzrušenie vyvolané hnevom, nenávisťou, odporom ap., (prudký) hnev, jed (význ. 2): zblednúť od z-i, urobiť niečo zo z-i, vybiť si z. na niekom, niečom

□ mať z. na niekoho, niečo zlostiť sa

● expr. ide ho rozdrapiť, ide puknúť od z-i veľmi sa zlostí

zlostiť -sť/-i! nedok. hnevať, jedovať: jeho správanie ma vždy z-í, z. psa

// zlostiť sa mať zlosť, hnevať sa, jedovať sa: matka sa z-í na syna

zlostne prísl.: z. hľadieť, hovoriť

zlostník -a mn. -ci m. zlostný človek: môj muž je z.

zlostný príd.

1. kt. sa často a rýchlo nazlostí, srditý, prchký, hnevlivý: z-é dieťa, z-á povaha

2. kt. je preniknutý zlosťou, nahnevaný, nazlostený, hnevlivý: otec je dnes z.

3. vyjadrujúci zlosť: z. tón reči, z-á tvár;

zlosyn -a mn. -ovia m. kniž. kto pácha zlo, zločinec: je to podpaľač, z.

zlotý m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo poľ. meny

zlovestne prísl.

zlovestný príd. kniž.

1. oznamujúci niečo zlé, zlopovestný: z-á predtucha, z. výkrik, pohľad

2. prinášajúci zlo, zlý, skazonosný: z-á noc, z-á vojna;

zlovôľa -e ž. kniž. svojvôľa, zvoľa: koristnícka z.

zlovoľne prísl.;

zlovoľnosť -i ž.

zlovoľný príd. kniž. prejavujúci zlovôľu, zlomyseľný: z. despota, z. úsmev;

zloženie -ia s. súhrn zložiek, z kt. je niečo zložené, skladba, štruktúra: z. pôdy, krvi, národnostné z. obyvateľstva

zloženina -y -nín ž. lingv. zložené slovo

zloženka -y -niek ž. poštová poukážka

zložený príd. skladajúci sa z viacero častí: mat. z. zlomok so zlomkom v čitateli al. menovateli;
lingv. z-é slovo zloženina;
bot. z-é kvetenstvo

zložiť dok.

1. dať dolu a uložiť, položiť: z. tovar z auta, z. batoh z chrbta, z. čiapku z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo zavesiť

2. zbaviť nákladu: z. vagón zemiakov

3. dať dokopy, zostaviť, poskladať: z. rozobraté hodinky

4. prehnúť, preložiť do záhybov: z. list, noviny, vreckovku

5. položiť nabok, odložiť: z. si veci u susedov

6. úderom zraziť na zem: z. súpera;
z. zver zastreliť

7. utvoriť (význ. 1), zostaviť: z. báseň, operu, hru

8. (o niekt. úkonoch) urobiť (význ. 1), vykonať: z. skúšku, prísahu, sľub, z. poklonu

9. zaplatiť, splatiť: z. peniaze v hotovosti, z. kauciu

10. vzdať sa (význ. 1), zriecť sa: z. funkciu, úrad;
z. zbraň kapitulovať

● z. ruky do lona prestať robiť;
nemať kde → hlavu z.;
z. kosti zomrieť;
expr. úplne ho to z-lo premohlo;

zložito, zložite prísl.: z. odôvodňovať niečo;

zložitosť -i ž.

zložitý príd. kt. sa skladá, je utvorený z mnohých zložiek, komplikovaný, op. jednoduchý: z-á stavba, z-é predpisy, podmienky, z-á otázka, z. proces, jav;

zložka -y -žiek ž. jeden z prvkov, častí, kt. utvárajú celok: chemická z. pôdy, jazyková z. diela;
spolupráca všetkých z-iek spoločnosti;

zložkový príd.

zlozvyk -u m. zlý zvyk, návyk: obhrýzať si nechty je z.;
odvyknúť si od z-u

hrkáločka -y -čiek ž. zdrob.

ločkať nedok. expr.

1. pri pohybe vydávať čľapotavý zvuk: víno l-á v sude;
neos. l-á mu v žalúdku

2. pohybovať tekutinou a tak spôsobovať ločkanie: l-á vodou v krčahu

3. voľne sa pohybovať v nie dosť priliehavom priestore: nohy mu l-jú v topánkach

ločkavý príd. expr. čľapotavý, ločkajúci: l. zvuk, l-é blato

loď -e ž.

1. dopr. prostriedok po vode: osobná, nákladná, tanková l.;
l. pláva, l. stroskotala;

2. kozmická l. konštrukcia na let do kozmu

3. vnútorná časť budovy (obyč. chrámu) oddelená stĺpmi: chrámová, hlavná l.

● byť na → jednej l-i (s niekým);
expr. → potkany opúšťajú l.;

loďka -y -diek ž. zdrob. malé plavidlo, čln;

loďkovať sa nedok. člnkovať sa

loďkový príd.;

loďstvo -a -tiev s. hromad. súhrn lodí (štátu): obchodné, námorné l.;
vojenské l. flotila

lož lži ž. klamstvo, nepravda: šíriť lži

● l. má krátke nohy lož sa dlho neutají

ložisko -a -žísk s.

1. prirodzene nahromadené nerasty, horniny, zdroje ap. v zemskom obale: l. uhlia, naftové l., bohaté l-á vody

2. časť stroja na uloženie a otáčanie čapov, hriadeľov, osí: guľkové l.

3. zápalové miesto, odkiaľ sa šíri infekcia: hnisavé l.;

ložiskový príd.: l-á infekcia

ložný príd. odb. týkajúci sa uloženia (nákladu ap.): l. priestor, l-á plocha

máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší

mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora

nálož -e ž. trhavinová náplň na spôsobenie výbuchu: dynamitová n.

nastálo prísl. natrvalo, navždy: odísť, vrátiť sa, usadiť sa n.

nemálo

I. čísl. zákl. neurč. nie málo, (pomerne) veľa, mnoho: n. rokov prešlo

II. prísl. nie málo, pomerne dosť, hodne: n. sa zaradoval

obáločka -y -čiek ž. zdrob.

píločka -y -čiek ž. zdrob. expr.

pramálo čísl. zákl. neurč. i prísl. expr. veľmi málo: prejaviť p. záujmu;
hovoril p.

príložník -a m. pravítko na rysovanie na rysovacej doske

príložný príd. odb. kt. sa k niečomu prikladá: p. uhlomer, p. uholník

šáločka -y -čiek ž. zdrob.

sólo

I. -a sól s.

1. skladba al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tanečníka; predvedenie takejto skladby: tenorové, husľové s.;
s. pre flautu;
spievať, hrať s.;
mať s. i pren. hovor. stále hovoriť

2. tanec určený jednému páru al. viacerým párom ako pocta: s. mladomanželom;

stáložiarny príd.: s-e kachle, s-a pec s nepretržitým kúrením

súlož -e ž. pohlavný styk (muža a ženy)

súložiť nedok. konať súlož

súložnica -e -níc ž.

súložník -a mn. -ci m. kto súloží (obyč. mimo manželstva);

úložisko -a -žísk s. miesto uloženia niečoho: ú. rádioaktívneho odpadu;

úložiskový príd.

úložné s. poplatok za uloženie veci

výložka -y obyč. mn. výložky -žiek ž. kúsky látky (odlišnej farby) na pleciach al. golieri uniformy, kt. označ. príslušnosť al. hodnosť: vojenské, lesnícke v-y, dôstojnícke v-y

záložka -y -žiek ž.

1. preložený okraj knižného prebalu al. obálky s anotáciou ap.

2. predmet určený na založenie (význ. 3): z. do knihy;

záložkový príd.: z-á stužka

záložňa -e ž. inštitúcia poskytujúca úver za záloh; jej budova: dať prsteň do z-e

záložníčka -y -čok ž.

záložník -a mn. -ci m. vojak al. hráč v zálohe (význ. 2): povolať z-ov;
stredný z. (vo futbale);

záložný¹ príd.: z-é právo, z. veriteľ

záložný² príd. k 1, 2: inform. z-á kópia kópia elektronicky uložených informácií;
z. dôstojník, z. útvar;
šport. z-á formácia medzi útokom a obranou