Význam slova "lož" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lož lži ž. klamstvo, nepravda: šíriť lži

● l. má krátke nohy lož sa dlho neutají

lóža -e ž.

1. oddelená časť na obvode hľadiska s niekoľkými sedadlami: divadelné l-e;
l. prezidenta republiky (v Slovenskom národnom divadle)

2. organizačná jednotka slobodomurárov;

ložisko -a -žísk s.

1. prirodzene nahromadené nerasty, horniny, zdroje ap. v zemskom obale: l. uhlia, naftové l., bohaté l-á vody

2. časť stroja na uloženie a otáčanie čapov, hriadeľov, osí: guľkové l.

3. zápalové miesto, odkiaľ sa šíri infekcia: hnisavé l.;

ložiskový príd.: l-á infekcia

loziť nedok.

1. liezť: deti l-ia po zemi, chrobáky tu l-ia;
l. po stromoch driapať sa

2. expr. chodiť, motať sa: l. po meste

3. expr. stále chodiť, vláčiť sa: l. za dievčencami

lôžko -a -žok s.

1. miesto upravené na ležanie, spanie; posteľ: nemocničné l., poľné l.;
svadobné, smrteľné l.

2. odb. časť, v kt. je niečo uložené al. z kt. niečo vyrastá: anat. zubné l.;
bot. kvetné l.;

lôžkodeň -dňa L -dni mn. -dni -dní m. admin. fin. náklady na deň pobytu v nemocnici, rekreačnom zariadení ap. viazané na jedno lôžko

lôžkovina -y -vín ž. posteľovina

lôžkový príd.: l. vozeň spací;
l-é oddelenie (nemocnice)

ložný príd. odb. týkajúci sa uloženia (nákladu ap.): l. priestor, l-á plocha

lóžový príd.: l-é sedadlá

hrkáločka -y -čiek ž. zdrob.

ločkať nedok. expr.

1. pri pohybe vydávať čľapotavý zvuk: víno l-á v sude;
neos. l-á mu v žalúdku

2. pohybovať tekutinou a tak spôsobovať ločkanie: l-á vodou v krčahu

3. voľne sa pohybovať v nie dosť priliehavom priestore: nohy mu l-jú v topánkach

ločkavý príd. expr. čľapotavý, ločkajúci: l. zvuk, l-é blato

loď -e ž.

1. dopr. prostriedok po vode: osobná, nákladná, tanková l.;
l. pláva, l. stroskotala;

2. kozmická l. konštrukcia na let do kozmu

3. vnútorná časť budovy (obyč. chrámu) oddelená stĺpmi: chrámová, hlavná l.

● byť na → jednej l-i (s niekým);
expr. → potkany opúšťajú l.;

loďka -y -diek ž. zdrob. malé plavidlo, čln;

loďkovať sa nedok. člnkovať sa

loďkový príd.;

loďstvo -a -tiev s. hromad. súhrn lodí (štátu): obchodné, námorné l.;
vojenské l. flotila

máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší

mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora

nálož -e ž. trhavinová náplň na spôsobenie výbuchu: dynamitová n.

nastálo prísl. natrvalo, navždy: odísť, vrátiť sa, usadiť sa n.

nemálo

I. čísl. zákl. neurč. nie málo, (pomerne) veľa, mnoho: n. rokov prešlo

II. prísl. nie málo, pomerne dosť, hodne: n. sa zaradoval

obáločka -y -čiek ž. zdrob.

píločka -y -čiek ž. zdrob. expr.

pramálo čísl. zákl. neurč. i prísl. expr. veľmi málo: prejaviť p. záujmu;
hovoril p.

príložník -a m. pravítko na rysovanie na rysovacej doske

príložný príd. odb. kt. sa k niečomu prikladá: p. uhlomer, p. uholník

šáločka -y -čiek ž. zdrob.

sólo

I. -a sól s.

1. skladba al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tanečníka; predvedenie takejto skladby: tenorové, husľové s.;
s. pre flautu;
spievať, hrať s.;
mať s. i pren. hovor. stále hovoriť

2. tanec určený jednému páru al. viacerým párom ako pocta: s. mladomanželom;

stáložiarny príd.: s-e kachle, s-a pec s nepretržitým kúrením

súlož -e ž. pohlavný styk (muža a ženy)

súložiť nedok. konať súlož

súložnica -e -níc ž.

súložník -a mn. -ci m. kto súloží (obyč. mimo manželstva);

úložisko -a -žísk s. miesto uloženia niečoho: ú. rádioaktívneho odpadu;

úložiskový príd.

úložné s. poplatok za uloženie veci

výložka -y obyč. mn. výložky -žiek ž. kúsky látky (odlišnej farby) na pleciach al. golieri uniformy, kt. označ. príslušnosť al. hodnosť: vojenské, lesnícke v-y, dôstojnícke v-y

záložka -y -žiek ž.

1. preložený okraj knižného prebalu al. obálky s anotáciou ap.

2. predmet určený na založenie (význ. 3): z. do knihy;

záložkový príd.: z-á stužka

záložňa -e ž. inštitúcia poskytujúca úver za záloh; jej budova: dať prsteň do z-e

záložníčka -y -čok ž.

záložník -a mn. -ci m. vojak al. hráč v zálohe (význ. 2): povolať z-ov;
stredný z. (vo futbale);

záložný¹ príd.: z-é právo, z. veriteľ

záložný² príd. k 1, 2: inform. z-á kópia kópia elektronicky uložených informácií;
z. dôstojník, z. útvar;
šport. z-á formácia medzi útokom a obranou