Význam slova "žlo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 104 výsledkov (1 strana)
-
zlo -a ziel s. čo je ľuďom škodlivé, zlá vec, zlý čin, op. dobro: robiť, páchať z., bojovať proti zlu, prijať niečo ako nevyhnutné z.
-
zloba -y zlôb ž. nenávisť, nepriateľstvo, nežičlivosť voči niekomu, op. dobrota: ľudská z., robil to so z-ou v srdci
-
zločin -u m. ťažké previnenie proti práv. poriadku: krvavý, vojnový z.;
organizovaný z. zločinná činnosť vo väčšom meradle;
z. proti ľudskosti;
dopustiť sa z-u, spáchať z., odsúdiť niekoho za z. -
zločinec -nca m. kto spáchal, pácha zločin: vojnový z., chytiť, odsúdiť z-a;
-
zločinecký príd.: z-á činnosť, z. typ;
zločinecky prísl.
-
zločinne prísl.;
-
zločinnosť -i ž.
-
zločinný príd.
1. kt. sa dopúšťa zločinov: z-á organizácia
2. vzťahujúci sa na zločin: z. zámer;
-
zlodej -a m. kto kradne, okráda: vlakový, vreckový z., z. sa vlámal do bytu;
● príležitosť robí z-a;
-
zlodejčina -y -čín ž. hovor. expr. zlodejstvo
-
zlodejka -y -jok ž.
1. žena, kt. kradne, okráda
2. slang. objímka s vývodom na zapojenie iného spotrebiča
-
zlodejský príd.: z-á skupina;
zlodejsky prísl.;
-
zlodejstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. činnosť zlodeja
-
zloduch -a mn. -ovia m.
1. zlý duch, diabol, čert: pekelný z., vyzerá ako z.
2. expr. zlý, zlomyseľný človek
-
zlom -u m.
1. miesto, v kt. je niečo zlomené: z-y na koberci;
geol. porušenie pôv. uloženia hornín2. trhlina vzniknutá zlomením: skalné z-y
3. náhla, prenikavá zmena, zvrat, prelom: rytmický z., revolučný z., z. vo vývine
4. výrazné rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi, prelom: na z-e vekov;
-
zlomene prísl.: z. povedať niečo;
-
zlomenina -y -nín ž. zranenie spôsobené zlomením kosti, fraktúra: napraviť, liečiť si z-u ruky, chrbtice
-
zlomenosť -i ž.
-
zlomený príd. duševne sklesnutý, zdrvený, podlomený; svedčiaci o tom: z. človek;
z. hlas, z. výraz tváre; -
zlomiť dok.
1. násilím, tlakom porušiť, rozdeliť, rozlomiť: z. haluz, palicu prelomiť;
z. si nohu2. zohnúť, ohnúť, prehnúť: z. dievča v drieku;
neos. z-lo ho v páse3. premôcť, prekonať, zdolať: z. odpor nepriateľa, z. moc diktátora
4. duševne oslabiť, podlomiť, zničiť: väzenie ho nez-lo, správa ju celkom z-la
● expr. z. (si) krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť neúspech;
z. niekomu → srdce;
z. nad niekým palicu stratiť nádej na jeho úspech, záchranu// zlomiť sa
1. tlakom sa porušiť, rozdeliť, prelomiť sa, rozlomiť sa: nôž sa z-l, noha sa pri páde z-la
2. zohnúť sa, ohnúť sa, prehnúť sa: z-la sa v drieku
3. stratiť pôv. silu, intenzitu: jej hrdosť sa z-la, z-l sa mu hlas
4. stratiť duš. rovnováhu: pod tlakom starostí sa z-la
-
zlomkovito, zlomkovite prísl.;
-
zlomkovitosť -i ž.
-
zlomkovitý príd. neúplný, neucelený, kusý, fragmentárny: z-á správa, informácia;
z. hovor nesúvislý; -
zlomkový príd. k 1, 3: z-á čiara, z-é zlato
-
zlomok -mku m.
1. malá časť celku: z. centimetra, pretekár bojoval o každý z. bodu, stalo sa to v z-u sekundy;
mat. podiel čísel zapísaný pomocou zlomkovej čiary2. neúplná časť umel., obyč. lit. diela, fragment: z. legendy, rukopisu
3. úlomok (význ. 1): z. zlata;
-
zlomový príd.: z-é miesto, z-á situácia
-
zlomyseľne prísl.;
-
zlomyseľníčka -y -čok ž.;
-
zlomyseľnícky príd.
-
zlomyseľník -a mn. -ci m. zlomyseľný človek;
-
zlomyseľnosť -i ž.
1. k zlomyseľný: z. jeho reči
2. zlomyseľný čin: robiť malé z-i
-
zlomyseľný príd. kt. želá, robí niekomu zle, teší sa z ťažkostí ap. druhého; svedčiaci o tom, škodoradostný, op. dobromyseľný: z-á žena;
z-á kritika, z. žart, smiech; -
zlopovestne prísl.
-
zlopovestný príd. kniž.
1. majúci zlú povesť: z. rušiteľ mieru
2. zlovestný (význ. 1): z-é ticho;
-
zlorečiť nedok.
1. kniž. vyslovovať kliatbu nad niekým, niečím, preklínať: potomkovia nám budú z.
-
zlosovací príd. žrebovací: z-ia listina
-
zlosovať dok. vyžrebovať, vylosovať
-
zlosť -i ž. prudké vzrušenie vyvolané hnevom, nenávisťou, odporom ap., (prudký) hnev, jed (význ. 2): zblednúť od z-i, urobiť niečo zo z-i, vybiť si z. na niekom, niečom
□ mať z. na niekoho, niečo zlostiť sa
-
zlostiť -sť/-i! nedok. hnevať, jedovať: jeho správanie ma vždy z-í, z. psa
// zlostiť sa mať zlosť, hnevať sa, jedovať sa: matka sa z-í na syna
-
zlostne prísl.: z. hľadieť, hovoriť
-
zlostný príd.
1. kt. sa často a rýchlo nazlostí, srditý, prchký, hnevlivý: z-é dieťa, z-á povaha
2. kt. je preniknutý zlosťou, nahnevaný, nazlostený, hnevlivý: otec je dnes z.
-
zlosyn -a mn. -ovia m. kniž. kto pácha zlo, zločinec: je to podpaľač, z.
-
zlovestne prísl.
-
zlovestný príd. kniž.
1. oznamujúci niečo zlé, zlopovestný: z-á predtucha, z. výkrik, pohľad
2. prinášajúci zlo, zlý, skazonosný: z-á noc, z-á vojna;
-
zlovoľne prísl.;
-
zlovoľnosť -i ž.
-
zlovoľný príd. kniž. prejavujúci zlovôľu, zlomyseľný: z. despota, z. úsmev;
-
zloženie -ia s. súhrn zložiek, z kt. je niečo zložené, skladba, štruktúra: z. pôdy, krvi, národnostné z. obyvateľstva
-
zloženina -y -nín ž. lingv. zložené slovo
-
zloženka -y -niek ž. poštová poukážka
-
zložený príd. skladajúci sa z viacero častí: mat. z. zlomok so zlomkom v čitateli al. menovateli;
lingv. z-é slovo zloženina;
bot. z-é kvetenstvo -
zložiť dok.
1. dať dolu a uložiť, položiť: z. tovar z auta, z. batoh z chrbta, z. čiapku z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo zavesiť
2. zbaviť nákladu: z. vagón zemiakov
3. dať dokopy, zostaviť, poskladať: z. rozobraté hodinky
4. prehnúť, preložiť do záhybov: z. list, noviny, vreckovku
5. položiť nabok, odložiť: z. si veci u susedov
6. úderom zraziť na zem: z. súpera;
z. zver zastreliť7. utvoriť (význ. 1), zostaviť: z. báseň, operu, hru
8. (o niekt. úkonoch) urobiť (význ. 1), vykonať: z. skúšku, prísahu, sľub, z. poklonu
9. zaplatiť, splatiť: z. peniaze v hotovosti, z. kauciu
10. vzdať sa (význ. 1), zriecť sa: z. funkciu, úrad;
z. zbraň kapitulovať● z. ruky do lona prestať robiť;
nemať kde → hlavu z.;
z. kosti zomrieť;
expr. úplne ho to z-lo premohlo; -
zložito, zložite prísl.: z. odôvodňovať niečo;
-
zložitosť -i ž.
-
zložitý príd. kt. sa skladá, je utvorený z mnohých zložiek, komplikovaný, op. jednoduchý: z-á stavba, z-é predpisy, podmienky, z-á otázka, z. proces, jav;
-
zložka -y -žiek ž. jeden z prvkov, častí, kt. utvárajú celok: chemická z. pôdy, jazyková z. diela;
spolupráca všetkých z-iek spoločnosti; -
zložkový príd.
-
zlozvyk -u m. zlý zvyk, návyk: obhrýzať si nechty je z.;
odvyknúť si od z-u -
hrkáločka -y -čiek ž. zdrob.
-
ločkať nedok. expr.
1. pri pohybe vydávať čľapotavý zvuk: víno l-á v sude;
neos. l-á mu v žalúdku2. pohybovať tekutinou a tak spôsobovať ločkanie: l-á vodou v krčahu
3. voľne sa pohybovať v nie dosť priliehavom priestore: nohy mu l-jú v topánkach
-
ločkavý príd. expr. čľapotavý, ločkajúci: l. zvuk, l-é blato
-
loď -e ž.
1. dopr. prostriedok po vode: osobná, nákladná, tanková l.;
l. pláva, l. stroskotala;2. kozmická l. konštrukcia na let do kozmu
3. vnútorná časť budovy (obyč. chrámu) oddelená stĺpmi: chrámová, hlavná l.
● byť na → jednej l-i (s niekým);
expr. → potkany opúšťajú l.; -
loďkový príd.;
-
loďstvo -a -tiev s. hromad. súhrn lodí (štátu): obchodné, námorné l.;
vojenské l. flotila -
ložisko -a -žísk s.
1. prirodzene nahromadené nerasty, horniny, zdroje ap. v zemskom obale: l. uhlia, naftové l., bohaté l-á vody
2. časť stroja na uloženie a otáčanie čapov, hriadeľov, osí: guľkové l.
-
ložiskový príd.: l-á infekcia
-
ložný príd. odb. týkajúci sa uloženia (nákladu ap.): l. priestor, l-á plocha
-
máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší
-
mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora
-
nálož -e ž. trhavinová náplň na spôsobenie výbuchu: dynamitová n.
-
nastálo prísl. natrvalo, navždy: odísť, vrátiť sa, usadiť sa n.
-
nemálo
I. čísl. zákl. neurč. nie málo, (pomerne) veľa, mnoho: n. rokov prešlo
-
obáločka -y -čiek ž. zdrob.
-
píločka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
pramálo čísl. zákl. neurč. i prísl. expr. veľmi málo: prejaviť p. záujmu;
hovoril p. -
príložník -a m. pravítko na rysovanie na rysovacej doske
-
príložný príd. odb. kt. sa k niečomu prikladá: p. uhlomer, p. uholník
-
šáločka -y -čiek ž. zdrob.
-
sólo
I. -a sól s.
1. skladba al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tanečníka; predvedenie takejto skladby: tenorové, husľové s.;
s. pre flautu;
spievať, hrať s.;
mať s. i pren. hovor. stále hovoriť2. tanec určený jednému páru al. viacerým párom ako pocta: s. mladomanželom;
-
stáložiarny príd.: s-e kachle, s-a pec s nepretržitým kúrením
-
súložiť nedok. konať súlož
-
súložnica -e -níc ž.
-
úložisko -a -žísk s. miesto uloženia niečoho: ú. rádioaktívneho odpadu;
-
úložiskový príd.
-
úložné s. poplatok za uloženie veci
-
výložka -y obyč. mn. výložky -žiek ž. kúsky látky (odlišnej farby) na pleciach al. golieri uniformy, kt. označ. príslušnosť al. hodnosť: vojenské, lesnícke v-y, dôstojnícke v-y
-
záložka -y -žiek ž.
1. preložený okraj knižného prebalu al. obálky s anotáciou ap.
-
záložkový príd.: z-á stužka
-
záložňa -e ž. inštitúcia poskytujúca úver za záloh; jej budova: dať prsteň do z-e
-
záložníčka -y -čok ž.
-
záložník -a mn. -ci m. vojak al. hráč v zálohe (význ. 2): povolať z-ov;
stredný z. (vo futbale); -
záložný1 príd.: z-é právo, z. veriteľ
záložný2 príd. k 1, 2: inform. z-á kópia kópia elektronicky uložených informácií;
z. dôstojník, z. útvar;
šport. z-á formácia medzi útokom a obranou