Význam slova "šúp" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sup -a mn. N a A -y m. cudzokrajný dravý vták s veľkým zobákom živiaci sa zdochlinami, zool. Gyps;

● vrhli sa naňho ako s-y kruto ho napadli;

šup, šups cit.

1. naznač. rýchly prudký pohyb: š. cez plot

2. vyj. výzvu na taký pohyb: a teraz š. do vody

šupa² -y šúp ž. hovor. expr. úder (význ. 1), výbuch; strela (význ. 2): vypáliť, dostať š-u;
to bola š.

šupa¹ -y šúp ž. ochranný obal semien al. rastlinných plodov: orechové, pomarančové š-y;
variť zemiaky v š-e;

šupácky príd. i prísl.: š-e spôsoby;
š. oblečený

šupák -a mn. -ci m. hovor. pejor. trhan (význ. 1), tulák (význ. 1), otrhanec;

šúpať -e -u nedok.

1. zbavovať povrchovej vrstvy, lúpať: š. kôru

2. takto čistiť, lúpať, bieliť: š. zemiaky, jablko, kukuricu

// šúpať sa

1. zbavovať sa povrchovej vrstvy, lúpať sa: chrbát sa mu š-e;
š-e sa (na tvári)

2. oddeľovať sa od povrchu, lúpať sa: koža, pokožka sa mu š-e

šupátko, správ. posúvač

super hovor.

I. neskl. príd. výborný, vynikajúci: s. výrobok; to bolo s.

II. prísl. výborne, vynikajúco: mali sme sa s.

súper -a m.

1. protivník (význ. 1), odporca, rival: mať s-a v láske

2. partner v súťaži, zápase ap., protivník: futbaloví s-i, poraziť s-a;

superfosfát -u m. druh priemyselného fosforečného hnojiva;

superfosfátový príd.

superhviezda -y -viezd ž. publ. al. expr. veľká hviezda (význ. 3)

superintendent -a m. cirk. (v min.) vys. hodnostár ev. cirkvi;

superintendentský príd.

súperiť nedok. bojovať s niekým ako so súperom; súťažiť: s. s niekým v láske;
s. o prvenstvo

súperka -y -riek ž.

superlatív -u m. lingv. 3. st. pri príd. a prísl. utvorený zo základu predponou naj- a príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. najvyšší, najmúdrejšie);

superlatívny príd.

superman -a m. (angl.) publ. obyč. pejor. nadčlovek: americkí s-i;
robí zo seba s-a;

supermanský príd.

supermarket -u m., vhodnejšie veľkopredajňa, obchodný dom

supermoderný príd. hypermoderný: s-é auto

superobrovský príd. nezvyčajne veľký: s-é lietadlo;
šport. s. slalom na trati dlhšej, akú má obrovský slalom

supertajný príd. publ. prísne tajný: s. výskum

superveľmoc -i ž. publ. hosp., polit. ap. mimoriadne silný štát: kozmická s.

supí príd.: s. zobák

šupieť -í nedok. neos. hovor. expr. mať znepokojujúci pocit strachu: vždy im š-í, keď idú nocou

šupina -y obyč. mn. šupiny -pín ž.

1. zrohovatené doštičky pokrývajúce telo rýb, plazov

2. hovor. lupiny: š-y vo vlasoch

3. šupa¹, šupy: š-y zrna;

šupinatý príd. pokrytý šupinami: š. kapor, had, chvost

šupinka -y -niek ž. zdrob.

šupinovitý príd. kt. má podobu šupín: š-á kôra

šupinový príd.;

súpis -u m.

1. spisovanie, spísanie, výpočet, zápis: s. obyvateľstva, voličov, majetku

2. systematický písomný zoznam, katalóg: s. inventára, voličov

□ (u)robiť s. spisovať, spísať;

súpiska -y -siek ž. listina obsahujúca súpis: s. tovaru, pretekárov

súpisový, súpisný príd.: s-é (volebné) hárky

šupka -y -piek ž. zdrob.

šúplata -y -lat ž.

1. tenká vrstva niečoho, plátok: š-y špiny, blata, snehu

2. mačina (význ. 1, 2): prikryť, obložiť svah š-mi;

šúplatka -y -tiek ž. zdrob.

supletívne prísl.;

supletívnosť -i ž.

supletívny príd. odb. dopĺňajúci;
lingv. s-e tvary tvorené od iného kmeňa al. základu (napr. on – jeho);

šuplík -a m. hovor. zásuvka (význ. 1): š. písacieho stola;
vložiť do š-a;

suplikácia -ie ž. v min. vyberanie príspevkov na školy a fary, kt. vykonávali študenti cez prázdniny: chodiť na s-iu;

suplikačný príd.

suplikant -a m. v min. študent, kt. chodieval na suplikáciu;

suplikantský príd.

šuplíkový príd.

suplovať nedok.

1. zastupovať v práci iného pracovníka (obyč. učiteľa): často s-je (za kolegu)

2. kniž. nahrádzať (význ. 2), zastupovať: škola nemôže s. rodinu

šupnúť -e -ú -pol dok. hovor. expr.

1. vstrčiť, vopchať, všuchnúť, vhodiť: š. kufor pod posteľ;
š. niekoho do väzenia

2. i šupnúť sa vkĺznuť, šuchnúť sa: š. (sa) do postele

3. rýchlo vypiť: š-e do seba deci borovičky

šúpolie -ia s. hromad. listy z kukuričného klasu;

šúpoľový príd.: š-á bábika

šupom prísl.

1. zastar. s policajným sprievodom: poslali ho š. domov

2. expr. rýchlo (význ. 1, 2), chytro: š. do postele

šupovať nedok.

1. zastar. násilne (v policajnom sprievode) odvádzať, hnať: š-li ich do väzenia

2. expr. rýchlo odvádzať, hnať: š. chlapcov domov

súprava -y -rav ž. súbor predmetov tvoriacich celok, garnitúra: tepláková, bielizňová s.;
čajová s. servis;
vlaková s. vozne s lokomotívou;

súpravička -y -čiek ž. zdrob.: detská s.

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.

cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok

dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo

hókus-pókus, hókuspókus

I. cit. kúzelnícka formula

II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens

kýpťový príd.;

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať

ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

p [i pé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: p. pán;
p. pozri;
gram. p. pád

● mať všetkých päť p byť dokonalý

P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

pá, pápá cit.

1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
p., otecko

2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč

□ dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)

pác¹ cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

pác² -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech

páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;

páchateľka -y -liek ž.

páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
neos. p-e (tu) jarou vonia;

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

páčivo prísl.

páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

páčka -y -čok ž. zdrob.

pácovať nedok. hovor. moriť²: p. mäso

pád -u m.

1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
fyz. voľný p. účinkom gravitácie

2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu

3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína

4. mravný poklesok

5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív

6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
v tom p-e, že ... v prípade, že ...

● pýcha predchádza p.;

pádlo -a -del/-diel s. šport. voľné, nepripevnené veslo: kanoistické p., jednolistové p.

pádlovať nedok. šport. veslovať pádlom

pádne prísl.: p. argumentovať;

pádnosť -i ž.: p. dôkazov

pádny príd. kniž. závažný, presvedčivý: p-e dôkazy, dôvody;

pádový príd. k 5: p-é prípony

páka -y pák ž.

1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou;
fyz. jednoramenná, dvojramenná p.

2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u

● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ;
nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;

pákový príd.: p. lis, p-é váhy;

páľa -e ž. expr. páľava, horúčava, horúčosť: bola veľká p.

páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pálčivosť -i ž.

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

pálené s. hovor. pálenka

pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar

pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;

pálenkový príd.: p. pach

pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno

opak. pálievať -a

páliť -i páľ! nedok.

1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia

4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať

5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel

8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom

● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.

1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om

2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i

3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre

4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu

5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i

6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a

7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.

8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster

9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz

10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...

11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!

● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;

pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!

pánbohchráň, pánbochráň čast. expr. vyj. zápor. hodnotiaci postoj k výrazu, vete, nie, božechráň, bohchráň: ja neprotestujem, p.!

pánbohvie, pánbohhovie čast. hovor. expr. bohvie, nevedno: byt dostaneme p. kedy

pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;

pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;

pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.

pánko -a mn. -ovia m.

1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia

2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.;
ako sa majú, mladý p.?

pánovito, pánovite prísl.;

pánovitosť -i ž.