Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ mãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 301 výsledkov (3 strán)
-
mäsko -a s. zdrob. expr.;
-
mäsnatý príd. mäsitý (význ. 2, 3): m. dobytok;
m-á paprika, huba -
mäso -a mias s.
1. mäkké časti živočíšneho organizmu (sfarbené do hnedočervena); táto hmota použ. ako potrava: zarezať si do živého m-a;
surové, chudé m.;
hovädzie, hydinové m.;
balíčkované m.;
variť, piecť, údiť m., chovať hydinu na m.;
živé, divé m. nadmerne vyvinuté tkanivo;
publ. obchod s bielym m-om vyvážanie žien a detí do cudziny na nútenú prostitúciu2. hovor. dužina: šťavnaté m. slivky, hrušky
● (človek) z m-a a krvi, kostí s ľudskými chybami;
lacné m., riedka polievka;
(ne)byť na m. (ne)mať rád mäso; -
mäsový príd.
1. vyrobený z mäsa: m-á polievka, konzerva
2. súvisiaci s mäsom: m. priemysel;
m-á múčka umelé hnojivo;
m-á farba červená ako mäso -
mäsožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa mäsom
-
mäsožravosť -i ž.
-
mäsožravý príd. kt. sa živí mäsom: zool. m-é živočíchy;
m-é rastliny hmyzožravé; -
mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;
-
mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.
1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov;
neos. m-a ho;2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen;
v hlave mu m-la spomienka● expr. v hlave mu m-a je pomätený
-
mätežný príd.
-
mátoha -y -toh ž. strašidlo (význ. 1): báť sa m-y;
-
mätový príd.: m. odvar
-
mátožiť nedok. expr.
1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li;
čosi tu m-í;2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha;
v hlave mu m-í otázka -
mátožne prísl.: m. sa kolísať;
expr. m. hrať -
mátožný príd.
1. vzbudzujúci hrôzu, strašidelný, hrôzostrašný: m. zjav, sen, m-á vidina
-
mávačka -y -čiek ž. prostriedok na vyjadrenie manifestačného pozdravu v sprievodoch, mávadlo
-
mávadlo -a -diel s. mávačka
-
opak. mávať1 -a
// mať sa
1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle;
napíš, ako sa máš;
ako sa máš, máte? zdvorilostná formula;
dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod;
hneď sa mali do roboty3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho
● m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý;
m. sa na pozore byť opatrný;
ty sa máš žije sa ti dobre;mávať2 -a nedok. kývať: m. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, klobúkom, m. na rozlúčku;
m. krídlami trepotať; -
opak. mávať sa
-
dok. mávnuť -e -u -vol: m. nad niečím rukou i fraz. a) rezignovať b) zľahčiť niečo
-
mé, méé cit. napodobňuje hlas ovce al. kozy
-
médium -ia s.
1. sprostredkujúca osoba pri špiritistických, okultistických ap. javoch
2. odb. prostredie: kvapalné, plynné m.
3. odb. sprostredkujúci činiteľ, nástroj: inform. pamäťové m. prostriedok na zaznačovanie údajov;
komunikačné m. jazyk, kód;
elektronické m-iá rozhlas, televízia;
publ. masové m-iá tlač, rozhlas, televízia;
→ tlačené m.;
→ tlačové m. -
medzitým prísl. za ten čas, zatiaľ, medzičasom: bol preč a nevedel, čo sa m. stalo
-
medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril
-
metronóm -u m. hud. prístroj na určovanie tempa
-
míľnikový príd.
-
míľový príd.
● m-mi krokmi rýchlo
-
mím -a mn. -ovia m. herec hrajúci v pantomíme
-
mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;
-
míňať -a nedok.
1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a
4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a; -
míner -a m. kto pracuje s mínami a výbušninami
-
míniový príd.
-
mínium -ia s. odb. tehlovočervené farbivo použ. ako ochrana proti hrdzi;
-
mínomet -u m. zbraň na vystreľovanie mín;
-
mínometník -a mn. -ci m. kto obsluhuje mínomet
-
mínometný príd.: m-á paľba
-
mínovať nedok. klásť míny: m. železničnú trať
-
mínový príd.: m-é pole
-
mínus
I. spoj. mat. vyj. odčítanie, bez, op. plus, zn. –: šesť m. dva
II. prísl. mat. označ. zápornú veličinu, op. plus, zn. –: m. dva stupne
● plus m. asi, približne
III. mínus neskl. s. i -u m., op. plus
1. znak odčítania al. zápornej veličiny, zn. –: napísať m.
2. hovor. nedostatok, chyba: toto riešenie má isté m.;
-
mínusový príd.
-
míting -u m. (angl.)
1. publ. ver. zhromaždenie: slávnostný, protestný m.
-
mľandravec -vca m. expr. mľandravý človek
-
mľandravo prísl.;
-
mľandravosť -i ž.
-
mľandravý príd. expr. ochabnutý, slabý, malátny: m-é svaly, pohyby, m-á myseľ;
m. človek nemajúci sa k činu; -
mľaskať -á, mliaskať -a nedok. vydávať zvuk odtŕhaním jazyka od podnebia al. prudkým pohybom pier: m. pri jedle, m. jazykom, ústami;
-
mľaskavo, mliaskavo prísl.
-
mľaskavý, mliaskavý príd. pripomínajúci mľaskanie, sprevádzaný mľaskaním: m. bozk;
-
dok. mľasnúť, mľasknúť -e -ú, mliasknuť -e -u -kol
-
mĺknuť -e -u -kol nedok.
-
mĺkvo prísl. i vetná prísl.: m. kráčať;
v dome je m.; -
mĺkvosť -i ž.
-
mĺkvy príd. tichý, zamĺknutý; mlčiaci, nemý: m. dom, m-a noc, m. človek;
-
mňau cit. napodobňuje zvuk mačky
-
mňaučať -í -ia, mňaukať nedok. (o mačke) mraučať;
-
dok. mňauknúť -e -ú -kol
-
môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci -
móda -y ž.
1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y;
m. sa mení2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a;
byť v m-e, prísť do m-y;
držať krok s m-ou; -
módne prísl.;
-
módnosť -i ž.
-
módny príd.: m. tovar, m-a línia;
m-e šaty moderné;
m. umelec obľúbený; -
môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich
I. zám. privl.
1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie
3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará
5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanieII. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;
-
mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora
-
móres -u m. hovor.
1. dobré spôsoby, slušné správanie: vedieť, čo je m., nemať (ani trocha) m-u
2. obyč. mn. spôsob správania vôbec, obyčaj: čo sú to za m-y? panské m-y
● naučiť niekoho m., m-om pokarhať;
mať čudné m-y nevedieť sa správať -
mostík, môstik -a m.
1. zdrob. k most: m. cez potok
2. niečo podobné malému mostu: kapitánsky m.;
lyžiarsky m.;
odrazový m. i fraz. východisko, začiatok;
lek. náhrada časti chrupu; -
mostíkový, môstikový príd.
-
môžbyť hovor.
I. vetná prísl. je možné, možno: m., že príde
II. čast. možno, pravdepodobne, asi, azda: m. máš pravdu
-
mŕštiť -i nedok. mraštiť, vraštiť, krčiť: m. tvár;
m. čelom// mŕštiť sa: m. sa od hnusu
-
mŕtva ž. nebohá
● o m-ch (sa má hovoriť) len dobre;
bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života;
expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk -
mŕtvica -e -vic ž. porážka (význ. 2): mozgová m.;
ranila ho m. -
mŕtvina -y -vin ž. vrstva neúrodnej pôdy
-
mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť;
všade bolo m.; -
mŕtvola -y -vol ž. mŕtve (ľudské) telo: previezť m-u;
bledý ako m.● expr.: ísť cez m-y konať bezohľadne;
→ živá m.;
iba cez moju m-u nedopustím, aby sa to stalo;
kopať do m-y ponižovať, znevažovať už porazeného; -
mŕtvolka -y -liek ž.
1. zdrob. k mŕtvola
2. expr. niečo podobné mŕtvole
-
mŕtvolne prísl.: m. bledý;
-
mŕtvolný príd.: m. zápach, jed;
m-á bledosť podobná mŕtvole; -
mŕtvosť -i ž.
-
mŕtvota -y ž. kniž. mŕtvosť
-
mŕtvy
I. príd.
1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa;
ostať na mieste m.;
m-e zviera zhynuté;
m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky;
m-a planéta vyhasnutá;3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma;
m-a pôda mŕtvina● byť pre niekoho m. byť zavrhnutý;
pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo;
uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať;
robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo; -
mú cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva krava
-
múčka -y -čok ž.
1. prášková hmota podobná múke: zemiaková, rybacia m., kŕmna m.;
Thomasova m. umelé hnojivo2. zdrob. expr. k múka
-
múčnatka -y -tiek ž. huba cudzopasiaca na listoch rastlín; choroba spôsobená touto hubou
-
múčnatý príd.
1. pripomínajúci múku: m-é ovocie
2. obsahujúci múku: m-é zrno
-
múdrieť -ie -ejú nedok. stávať sa múdrejším, múdrym: rokmi m-l
-
múdro prísl.: m. odpovedať;
-
múdrosť -i ž.
1. vlastnosť múdreho: m. rodičov;
→ zuby m-i2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.;
iron. nechaj si svoje m-i!● expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený
-
múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach;
op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba;
m-a rada, reč, m. postoj● m. ako Šalamún veľmi;
nie som z toho m. nerozumiem tomu;
m-ejší ustúpi;
ráno je m-ejšie ako večer; -
múkový, múčny príd.: m-é, m-ne vrece;
m-ne jedlo z múky; -
múmia -ie ž. mŕtvola konzervovaná obyč. balzamom: egyptská m.
-
múr -u/-a m.
1. zvislá (plošná) časť stavby: vysoký m., nosné, oporné m-y;
oprieť sa o m.;2. murovaná ohrada, hradba: kaštieľ obohnaný m-om
● ísť → hlavou proti m-u;
(pri)tisnúť, (pri)tlačiť niekoho k m-u (u)robiť nátlak na niekoho;
medzi štyrmi m-mi v uzavretosti;
postaviť k m-u odstreliť;
čínsky m. spiatočnícka uzavretosť;
→ hlavou m. neprerazíš;
expr. → tĺcť si hlavu o m.; -
múrik -a m.
1. zdrob. k múr: tehlový m.;
záhradný m.2. podstienok, podstienka
-
müsli [-sl-] neskl. s. ovsené vločky s kúskami sušeného ovocia, orieškov, čokolády ap.
-
mútiť -i nedok.
1. robiť mútnym, kaliť: silný prúd m-i vodu
2. expr. mýliť, miasť, pliesť: hnev mu m-i rozum
3. tlčením spracúvať na maslo: m. smotanu
● m. vodu a) zakrývať nedostatky b) robiť rozruch
// mútiť sa
1. kaliť sa: rieka sa m-i
2. expr. stávať sa nejasný, spletený, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu m-ia
-
mútne prísl.
-
mútny príd. kalný, zakalený: m. potok;
m-e oči● → loviť v m-om, v m-ych vodách;
-
múza -y múz ž.
1. M-y v gréc. mytológii bohyne a ochrankyne umenia
2. kniž. umenie: adept m-y, holdovať m-e;
ľahká m. opereta, populárna hudba ap.3. kniž. inšpirácia; nadanie: hudobná, básnická m.
● expr. m. ho kopla dostal umel. nápad;
-
múzejníctvo -a s. organizovanie a správa múzeí;
-
múzejník -a mn. -ci m. odborník v múzejníctve
-
múzejný príd.: m-á budova, m. exponát;
-
múzeum -ea D a L -eu s. inštitúcia, ústav na zhromažďovanie a vystavovanie zbierok predmetov z istého okruhu: historické, národopisné m.;
-
múzický príd. k 2: m-é umenia hudba, spev, tanec, divadlo, umenie slova;
Vysoká škola m-ch umení (v Bratislave) -
mýliť -i -ľ! nedok.
1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní);
m-i ho výpoveď svedka2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie
// mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l;
m. sa vo výpočtoch -
myóm -u m. lek. nezhubný nádor
-
mýtickosť -i ž.
-
mýtický príd.: m. svet, hrdina;
-
mýtizovať nedok. utvárať mýtus okolo niečoho: m. hrdinu v románe, m-nie dejín
-
mýtny príd.: m. poplatok
-
mýto -a mýt s.
1. poplatok za používanie ciest a mostov: vyberať, platiť m.
-
mýtus -tu m.
1. tradíciou prenášaná predstava ľudí o vzniku sveta, o prír. javoch, bohoch, hrdinoch ap., báj: pohanské, africké mýty
2. expr. výmysel podávaný ako pravda: mýty o neomylnosti niekoho;
osobnosť opradená m-om;