Význam slova "ós" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

os -i L -i mn. -i -í D -iam L -iach I -ami ž.

1. myslená priamka, vzhľadom na kt. sa určujú geom. al. fyz. vzťahy bodov al. telies: fyz.: o. otáčania, zemská o.;
geom.: o. súmernosti, číselná o., o. úsečky;
otočiť sa okolo vlastnej osi

2. čo vedie stredom niečoho: o. rastliny

3. nepohyblivá strojová súčiastka na prenášanie točivého pohybu: o. kolesa, kladky

4. kniž. hlav. myšlienkové ťažisko: o. románu, rozprávania;

osa -y ôs ž. blanokrídly hmyz štíhleho tela podobný včele, zool. Vespa: poštípanie osy

● zvŕtať sa ako o. šikovne;
(štíhla) ako o.;
je do roboty ako o. pracovitý;

ošacovať dok. hovor. ohodnotiť, oceniť: o. tovar, o. niekoho pohľadom

osada -y osád ž.

1. administratívne nesamostatná sídelná jednotka: horská, rybárska o.;
roztrúsené o-y

2. komplex obývacích priestorov vybudovaných na osobitný cieľ: stanová o.

3. osídlené miesto v cudzom etnickom prostredí, kolónia: slovenské o-y v Amerike

4. hist. osídlené miesto v predhistorickom a hist. období: slovanské o-y;

osadenstvo -a hromad. s. súhrn pracovníkov istej inštitúcie: o. závodu, nemocnice;

osadiť dok.

1. osídliť (význ. 2): o. mesto prisťahovalcami;
včel. o-enie roja umiestnenie chyteného roja do úľa

2. upevniť na patričné miesto, do správnej polohy ap.: o. porisko, o. oblok, dvere;

osádka -y -dok ž. personál obsluhujúci výr., dopr. ap. zariadenie: o. bane;
o. lietadla, tanku posádka

osadníčka -y -čok ž.;

osadnícky príd.

osadník -a mn. -ci m. obyvateľ osady (význ. 1 – 4): cudzí, nemeckí o-ci;

osadný príd.

nedok. osádzať -a, osadzovať

// osadiť sa usídliť sa: o-li sa v meste natrvalo;

nedok. osádzať sa, osadzovať sa

osamelo, osamele prísl.;

osamelosť -i ž.

osamelý príd.

1. vyskytujúci sa sám, osamotený: o. chodec, o. dom

2. osamotený, opustený: byť, cítiť sa o.

3. kt. je bez ľudí, prázdny, opustený: o-é miesto, o-á ulica;

osamieť -ie -ejú dok.

1. ostať sám: po odchode hostí o-l

2. ostať osamelý (význ. 2): ani na starosť neo-l

3. stať sa prázdnym, opusteným: dom o-l;

nedok. osamievať -a

osamostatniť dok. urobiť samostatným: deti treba čím skôr o.;

nedok. osamostatňovať

// osamostatniť sa stať sa samostatným: národ sa o-l;

nedok. osamostatňovať sa

osamote prísl.

1. sám, osamotene: dom stál o.;
ostať s niekým o., premýšľať o.

2. bez pomoci iných, osamotene, osamelo: život prežil o.

osamotene prísl.;

osamotenosť -i ž.: pocit o-i

osamotený príd.

1. vyskytujúci sa sám, osamelý: o. dom, strom

2. kt. je bez pomoci iných, opustený, osamelý: v starobe ostal celkom o.

3. ojedinelý, osihotený, zriedkavý, izolovaný: o. prípad;

ošarpanosť -i ž.

ošarpaný príd. používaním, vekom ap. (veľmi) poškodený, ošúchaný, zanedbaný: o. dom, nábytok;

ošatiť dok. (za)obliecť, zaodiať, zaodieť: o. deti, o. sa na zimu;
športové o-enie šatstvo

oschnúť -e -ú -chol dok. obschnúť (význ. 1, 2), uschnúť: pôda o-la;
slzy ešte neo-li;

nedok. oschýnať -a, osychať

oscilácia -ie ž. fyz. al. kniž. oscilovanie: elektrické o-ie kmity;
o. tragiky a komiky;

oscilačný príd.

oscilovať nedok.

1. fyz. kmitať

2. kniž. prechádzať od jednej veci k druhej: o. medzi skutočnosťou a snom, o-nie medzi dobrom a zlom

osebe prísl. v spoj. sám o. blíži sa významu častice, kt. zdôrazňuje pomenovanie východiska deja: kritika sama o. nestačí;
človek sám o. veľa nezmôže

ošedivieť -ie -ejú dok. stať sa šedivým; zošedivieť: vlasy mu celkom o-li;
o. od strachu

osedlať dok.

1. pripevniť sedlo (na chrbát koňa): o. koňa, o-ný žrebec

2. hovor. expr. ovládnuť, opanovať, podmaniť si: milotou si muža celkom o-la;

nedok. osedlávať -a

osekať dok.

1. sekaním (dookola) oddeliť: o. haluze

2. sekaním zbaviť niečoho, okliesniť: o. strom;

nedok. osekávať -a

oselník -a m. puzdro na oslu: o. zavesený na opasku

osem, m. živ. i ôsmi -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 8: o. detí, o. korún, dní;
ôsmi študenti

osemboj -a m. šport. súťaž zložená z 8 disciplín;

osembojár -a m. pretekár v osemboji

osemboký príd. kt. má 8 strán: o. hranol

osemdenný príd. trvajúci 8 dní, osemdňový (význ. 1): o. pobyt

osemdesiat, m. živ. i osemdesiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 80: o. divákov, o-i diváci

osemdesiatina -y -tin ž. čísl. zlom. osemdesiata časť celku, 1/80

osemdesiatka -y -tok ž.

1. číslo 80

2. niečo označené číslom 80 (izba ap.)

3. vek 80 rokov: nedožil sa o-y

4. rýchlosť 80 km/hod.: ísť o-ou

osemdesiatnička -y -čiek ž.

osemdesiatnik -a mn. -ci m. (približne) osemdesiatročný človek;

osemdesiatročný príd.

1. trvajúci 80 rokov: o-é obdobie

2. 80 rokov starý: o. starec

osemdesiaty čísl. rad. k 80: o. v rade;
o-e roky roky 80 – 89 príslušného stor.

osemdňový príd.

1. trvajúci 8 dní, osemdenný: o-á cesta

2. 8 dní starý: o-é dieťa

osemenie -ia s. bot. obal semena

ošemetný príd. expr. háklivý: o-á vec, situácia

osemfinále neskl. s. šport. vylučovacia súťaž medzi 16 účastníkmi o postup do švrťfinále;

osemfinálový príd.: o. zápas

osemhodinový príd. trvajúci 8 hodín: o. pracovný čas

osemkrát, osem ráz neskl. čísl. nás. k 8: o. väčší

osemmesačný príd.

1. trvajúci 8 mesiacov: o-á stáž

2. 8 mesiacov starý: o-é dieťa

osemnásobne čísl. nás. príslov.

osemnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 8 ráz: o-é víťazstvo, o-á presila;

osemnásť, m. živ. i osemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 18: o. stupňov, o-i vojaci

● jeden za o., druhý za dvadsať bez dvoch obaja sú rovnakí

osemnástka -y -tok ž.

1. číslo 18

2. čo je označené číslom 18 (miestnosť, autobus ap.): viezť sa o-ou

osemnásty čísl. rad. k 18: o. rok

osemročný príd.

1. trvajúci 8 rokov: o-á školská dochádzka

2. 8 rokov starý: o-é dievča

osemsto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 800: o. rokov

osemstovka -y -viek ž.

1. číslo 800

2. hovor. šport. súťaž v behu, plávaní ap. na 800 m

osemstup -u m. 8 zástupov vedľa seba: o-y pochodujúcich

osemtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 8000: zarobiť o. (korún);

osemtisícový príd.: o. plat

osemtriedny príd. kt. má 8 tried: o-e gymnázium

osemvalcový príd. kt. má 8 valcov: o. motor

osemvalec -lca m. hovor.

1. osemvalcový motor

2. vozidlo s takýmto motorom

osemveslica -e -líc ž. čln, loď s 8 veslami

ošetriť dok.

1. poskytnúť zdrav. pomoc: o. raneného, o. si porezaný prst, o-l mu ranu;
odborné, bezplatné o-enie

2. poskytnúť potrebnú starostlivosť, opatriť: o. stromy, vozidlo, o. si vlasy, zle o-ený stroj

3. práv. slang. upraviť, (kladne) rozriešiť, vyriešiť: prijatím zákona sa o-í situácia podnikov;

nedok. ošetrovať

ošetrovateľ -a mn. -ia m.

1. kto (z povolania) ošetruje chorých

2. opatrovník, opatrovateľ: o. dobytka, stromov;

ošetrovateľka -y -liek ž.;

ošetrovateľský príd.: o-á služba;
o-á metóda

ošetrovňa -e ž. miestnosť na ošetrovanie: vojenská o.;
závodná o. ambulancia, ordinácia;
o. teliat

osev -u m. o(b)siatie, o(b)sievanie (pôdy): jesenný, plánovaný o., zvýšiť o. repy;

osevný príd.: o. postup, o-á plocha

osí príd.: o-ie žihadlo;
o-ie hniezdo i fraz. rozvadené, nežičlivé prostredie

● → pichať do o-ho hniezda;

ošiaľ -u m. opojenie mysle, omámenie: chytil ho chvíľkový o.;
zločin spáchal v o-i zúrivosti

ošialiť -i -ľ! dok. expr. oklamať, ocigániť, podviesť: nedať sa o.

osiať¹ oseje osejú dok. obsiať: o. roľu (pšenicou);
neo-ta pôda;

dok. k 1 osiať² oseje, osejú

// osievať sa expr.

1. husto a drobno pršať: o-l sa drobný dážď;
neos. začalo sa o.

2. pohybovať sa z boka na bok: sukňa sa o-a

osičina -y -čín ž. osikový porast

osička² -y -čiek ž. zdrob.

osídlenec -nca m. kto osídlil, osídľuje (isté miesto): o-i pohraničia

osídliť -i dok.

1. zaujať (neobývané miesto): obyvateľstvo o-lo úrodné kraje;
neo-ené územie;
staré, riedke o-enie

2. prideliť na obývanie: o. pohraničie;

osídlo -a obyč. pomn. osídla -del/-diel s.

1. pasca: vtáča sa chytilo do o-l

2. kniž. úklady, nástrahy: dostať sa do o-l zloby, vymaniť sa z o-l formalizmu

nedok. osídľovať

nedok. osievať¹ -a

osievať² -a nedok.

1. púšťať cez sito a tým čistiť: o. múku, piesok

2. expr. robiť pohyb z boka na bok (ako pri osievaní): o. sukňou;

osifikácia -ie ž. biol. premieňanie sa na kostné tkanivo: o. väziva;

osifikačný príd.

osihotene prísl.;

osihotenosť -i ž.

osihotený príd.

1. ojedinelý, izolovaný, osamotený: o. jav

2. osamotený, osamelý, opustený: o-é deti, cítiť sa o.

3. osamelý, prázdny, opustený: o-é miesto;

osihotieť -ie -ejú dok. stať sa osihoteným: dom o-l

osika -y osík ž.

1. strom s charakteristicky sa chvejúcimi listami, bot. Popolus tremula

2. osikové drevo; výrobok z neho: latky z o-y

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu

● triasť sa, chvieť sa (od strachu, zimy) ako o.;

osikový príd.: o-é drevo

osinieť -ie -ejú, osinúť -ie -ú dok. stať sa sin(av)ým: tvár mu o-la;
o-ené, o-uté pery;

nedok. osinievať -a

ošípaná -ej ž. domáce zviera chované na mäso a masť, sviňa: chov o-ých

ošipáreň -rne ž. stavba pre ošípané (obyč. pre väčšie množstvo): družstevná o.

osirene, osirelo prísl.

osirený, osirelý príd. kt. osirel (význ. 1, 2): o-é deti;
o-é námestie;

osirieť -ie -ejú dok.

1. stratiť rodičov: o-l ako päťročný

2. osamieť (význ. 3), osihotieť: dom, dvor o-l

osirotený príd. osirený, osirelý: o-á rodina, o-é včely

ošírovať dok. hovor. dať na koňa postroj: o. kone

ošítka -y -tok ž. okrúhla al. podlhovastá slamená nádoba, slamienka: o. na chlieb, o. s vajcami

ošívať sa -a nedok. expr.

1. vrtieť sa (význ. 2), krútiť sa, mykať sa: o. sa pred muchami

2. zdráhať sa, okúňať sa, vykrúcať sa: o-l sa povedať pravdu

osivieť -ie -ejú dok. stať sa sivým: hlava mu o-la ošedivela

osivo -a osív s. semeno určené na siatie: šľachtiť o., klíčivosť o-a

oska -y -siek, osička¹ -y -čiek ž. zdrob. k 3

oskalpovať dok. stiahnuť kožu s vlasmi;

oškaredieť -ie -ejú dok. stať sa škaredým, ošpatnieť: o-la mu tvár