Význam slova "úsť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ústa úst s. pomn.

1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst;
dotknúť sa (niečoho) ú-ami;
dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby

2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb

● expr. ú. ako vráta veľké;
pozerať s otvorenými ú-mi začudovane;
nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý;
(ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť;
→ odtrhnúť si od úst;
žiť z ruky do úst biedne;
→ sliny sa mu zbiehajú v ú-ach;
povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene;
hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne;
vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať;
ísť z úst do úst šíriť sa (ústne);
mať → plné ú. niečoho;

ustajniť dok. umiestniť v stajni, v maštali: spoločné u-enie dobytka;

nedok. ustajňovať

ustálene prísl.;

ustálenosť -i ž.

ustálený príd. kt. sa ustálil, stály: u-é pomery, zvyky, u. stav;
lingv. u-é (slovné) spojenie;
u. termín zaužívaný, vžitý;

ustáliť -i -ľ! dok.

1. urobiť stálym: u. ceny, u. odborné názvy

2. odb. zbaviť citlivosti voči svetlu: u. film

3. určiť (význ. 1), stanoviť: u. výšku poplatku, u. termín sobáša;

ustaľovač -a m. odb.

1. prostriedok na ustaľovanie: u. farieb, u. obrazu

2. súčiastka písacieho stroja na nastavenie okraja

nedok. ustaľovať

// ustáliť sa stať sa stálym: hladina sa u-la, počasie sa u-lo;
odb. napätie sa u-lo;

nedok. ustaľovať sa

ustanovenie -ia s. úr. nariadenie, rozhodnutie: všeobecné u., u. zákona, závetu

ustanoviť dok.

1. (úradne ap.) určiť, ustáliť, stanoviť: u. predbežný termín (zasadnutia)

2. inštitucionálne, organizačne utvoriť, vymenovať: u. vládu, u. (masovú, záujmovú) organizáciu založiť

3. poveriť funkciou, vymenovať: u. niekoho za nástupcu, u. obhajcu, poručníka;

ustanovizeň -zne ž. inštitúcia (význ. 1): kultúrna, sociálna u.

ustanovovací príd. ktorým sa niečo ustanovuje: u. dekrét

nedok. ustanovovať

// ustanoviť sa vzniknúť, utvoriť sa: nová vláda sa u-la, u-l sa prípravný výbor;

nedok. ustanovovať sa

ustanovujúci príd.: u-e valné zhromaždenie, u. zjazd na ktorom sa niečo ustanovuje

ustarane prísl.;

ustaranosť -i ž.

ustaraný príd. kt. má starosti; svedčiaci o starostiach; utrápený, ustarostený: u-í rodičia;
u. pohľad;

ustarostene prísl.;

ustarostenosť -i ž.

ustarostený príd. ustaraný, utrápený: bezradní, u-í ľudia;
u-á tvár;

ustať¹ -ne -nú dok. vyčerpať sa námahou, unaviť sa: u-l po dlhej ceste;

ustať² -ne -nú dok. prestať (význ. 1, 2): boj u-l;
dážď, vietor u-l utíchol;
bez u-nia neprestajne, ustavične;

ustáť sa ustojí ustoja ustáty dok. (o tekutine) státím nadobudnúť očakávané vlastnosti: u-ty roztok

// ustáť iba v spoj. so slovesami dať, nechať: dať, nechať u. polievku

ustato prísl.;

ustatosť -i ž.

ustatý príd. kt. ustal, unavený; svedčiaci o únave: u-é kone, u. životom;
u. pohľad

● expr. u. na smrť, ako kôň, ako pes veľmi;

ústav -u m.

1. ved., bádateľská inštitúcia; jej budova, inštitút: výskumný ú., teoretické ú-y, u-y Slovenskej akadémie vied

2. ustanovizeň s praktickým ver. zacielením; jej budova: liečebný ú., ú. sociálnej starostlivosti, pohrebný ú.

3. v min. typ školy: učiteľský ú.;

ústava -y ž. zákl. zákon štátu, konštitúcia: Ú. Slovenskej republiky;
Ú. deviateho mája z r. 1948;

nedok. ustávať¹ -a

nedok. ustávať² -a

ustávať³ -a nedok. zaťažovať námahou, unúvať, obťažovať: nechce u. staršieho človeka

// ustávať sa: prepáč, že si sa musel u.;
neu-j(te) sa! zdvorilé odmietnutie (i iron.)

ustavične prísl.

ustavičný príd. stále prebiehajúci, neprestajný, stály: u. pohyb, u. zhon;

ústavne¹ prísl.: ú. ošetrovaný

ústavne² prísl.: ú. zabezpečené práva;

ústavnoprávny príd. týkajúci sa ústavného práva: ú. výbor Národnej rady SR

ústavnosť -i ž. stav zodpovedajúci ústave, ústavný stav: dodržiavať ú.

ústavný¹ príd.: ú. plán, ú-é úlohy;
ú-á starostlivosť, liečba;

ústavný² príd.: ú-é právo, ú-é záruky, ú-é slobody;
ú. zákon;
Ú. súd SR;

ústavodarný príd. kt. je oprávnený vypracovať a vyhlásiť ústavu: u-é národné zhromaždenie;
ú-á moc na základe ktorej sa vyhlasuje ústava

uštedriť dok. (štedro) dať: príroda nám u-la hojnosť plodov;

nedok. uštedrovať

ústie -ia s. miesto, v kt. sa končí niečo ťahajúce sa obyč. v pozdĺžnom smere: ú. plynovodu;
anat. ú. tepny;
hut. ú. vysokej pece nakladací otvor;
ú. rieky miesto, kde sa končí tok rieky

nedok. ustielať -a

uštipačne prísl.;

uštipačnosť -i ž.

uštipačný príd. posmievačný (význ. 1, 2), posmešný, štipľavý: poznámky u-ých ľudí;
u. tón;

uštipnúť -e -ú -pol dok. poštípať (význ. 2): u-la ho osa;

● expr. vyskočil ako (hadom) u-tý prudko

ústiť -i nedok. mať ústie, vyúsťovať; (o rieke) vlievať sa, vtekať: ulica ú-i na námestie, kanál ú-iaci do rieky;
Dunaj ú-i do Čierneho mora

ustlať -telie -telú -teľ! -tý/-ný dok. postlať (význ. 1): u. posteľ;
u. si na lavici, na gauči

● ako si u-š, tak si → ľahneš;
nemať na → ružiach u-té/u-né;

ústne prísl.: u. vyjadrený;

ústny príd.

1. k ústa: ú-a dutina;
ú-a voda

2. vyjadrený ústne, op. písomný: ú. dohovor, ú-a skúška;
ú-e podanie tradícia;

ústočká -čiek s. pomn. zdrob.

ustráchane, ustráchano, ustrachovane, ustrachovano prísl.;

ustráchanosť, ustrachovanosť -i ž.

ustráchaný, ustrachovaný príd. ustrašený;

ústranie -ia s.

1. miesto ležiace bokom, v úzadí: chalúpky v ú-í

2. odlúčenosť od ruchu, samota: žiť v ú-í, utiahnuť sa do ú-ia

ustrašene prísl.;

ustrašenosť -i ž.

ustrašený príd. kt. sa bojí; svedčiaci o strachu; vystrašený, ustráchaný, ustrachovaný: u-é dieťa;
u-é oči;

ustrážiť -i dok. strážením ochrániť al. obmedziť v konaní, ustriehnuť: nezbedné deti sa dajú ťažko u.

ústredie -ia s. centrálne miesto (inštitúcia al. orgán); centrum, stredisko: osvetové ú., pracovať v ú-í;
anat. nervové, zrakové ú.

ústredňa -e ž. miesto, v kt. sa sústreďuje al. v kt. sa riadi nejaká činnosť; centrála: telefónna ú., kriminálna ú.

ústredne prísl.: ú. ovládaný systém

ústredný príd.

1. ležiaci v strede; základný (význ. 2), hlavný, centrálny: ú-á budova, ú. bod;
ú. problém, ú-á postava románu

2. inštančne najvyšší, majúci riadiacu funkciu, centrálny: ú-é orgány štátnej správy, ú-é úrady, ú. riaditeľ

3. sústredený na jednom mieste, centrálny: ú. archív;
ú-é kúrenie vykurovanie;

ústretovo prísl.: pristupovať k rokovaniam ú.;

ústretovosť -i ž.

ústretový príd. ochotný vyjsť v ústrety, ochotný vyhovieť; svedčiaci o tom: ú. človek;
ú. krok, ú-é rozhodnutie, stanovisko;

ústrety v príslov. spoj. ísť, vyjsť niekomu v ú. oproti;

ustrica -e -ríc ž. morský mäkkýš vyhľadávaný ako pochúťka, zool. Ostrea

ustriehnuť -e -u -hol dok.

1. striehnutím ochrániť, ustrážiť: u. ovocie v záhrade

2. vystriehnuť; vystihnúť: zlodeja neu-š;
nemohol u. (ten) pravý okamih

ústrižok -žka/-žku m.

1. odstrihnutý kúsok: ú. papiera, ú-y látky

2. časť tlačiva určená na oddelenie, odtrhnutie (pri kontrole ap.), kupón: ú. vstupenky, šekový ú.

ústrk -u obyč. mn. m. krivda, odstrkovanie, príkorie: znášať ú-y

ustrnúť -ie -ú dok. kniž.

1. (o deji) zastať (význ. 2), zastaviť sa, prestať: pohyb u-l na mŕtvom bode;
u. vo vývine prestať sa vyvíjať

2. (o osobách) zmeravieť (význ. 2), stŕpnuť: u. hrôzou, od hrôzy

ustrnuto prísl.;

ustrnutosť -i ž.

ustrnutý príd. kniž.

1. kt. ustrnul (vo vývine), meravý, nehybný: u-é dogmy

2. zmeravený, stŕpnutý; zarazený: stál u. (od strachu);

ústroj -a m. časť organizmu s osobitnou funkciou, orgán (význ. 1): zažívacie u-e, pohlavný ú.

ustrojenie -ia s. kniž. usporiadanie, sústava: psychické u. človeka

ústrojenstvo -a s. kniž.

1. tráviace ú., anat. tráviaca sústava;
pohybové ú., anat. pohybová sústava

2. pohonné ú., tech. pohonný mechanizmus

ústrojne prísl. k 2: ú. utvorený v súlade so systémom;

ústrojnosť -i ž.

ústrojný príd.

1. živočíšneho al. rastlinného pôvodu, organický: ú-é látky

2. vzájomne súvisiaci, účelne usporiadaný, organický: ú. prvok (štruktúry), ú. celok;

ústup -u m. ustúpenie (význ. 1 – 4), ustupovanie: bezhlavý ú., prinútiť nepriateľa, súpera na ú.;
odb. ú. ľadovcov;
dať sa na ú. začať ustupovať

□ byť na ú-e strácať sa, zanikať;

ústupčivo prísl.;

ústupčivosť -i ž.

ústupčivý príd. kt. má sklon ustúpiť: ú. človek;
ú-á povaha;

ustúpiť -i dok.

1. pokročiť, pohnúť sa smerom dozadu al. nabok, odstúpiť: u. o krok, u. z cesty vyhnúť sa;

2. stiahnuť sa (späť) pred nátlakom, silou ap.: u. pred nepriateľom, povstalci u-li do hôr, u. presile

3. zmenou stanoviska čiastočne vyhovieť; urobiť ústupky (v prospech iného): tvrdohlavý človek ťažko u-i, mladší by mal u. staršiemu;
u. od pôvodného plánu upustiť, odstúpiť

4. prestať sa vyskytovať; pominúť: more postupne u-lo z pevniny;
choroba, horúčka u-la

● múdrejší u-i;

ústupok -pku m. čiastočné vyhovenie (popustením zo zásad): politické ú-y, dosiahnuť cieľ za cenu ú-ov

□ robiť ú-y ustupovať, povoľovať

nedok. ustupovať

ústupový príd.: ú-á cesta

uštvať -e -ú dok.

1. štvaním (význ. 1) vysiliť: u. zver

2. expr. unaviť, vyčerpať, umoriť: u. súpera;
byť u-ný po celodennej práci

// uštvať sa expr. unaviť sa, vyčerpať sa, ustať: u. sa behaním za nákupmi

ananás -u m.

1. tropická rastlina s veľkými šťavnatými, aromatickými plodmi, bot. Ananas

2. plod tejto rastliny;

bezmäsitý, bezmäsý príd. kt. je bez mäsa, op. mäsitý: b-á strava, diéta

brús -a m. nástroj na brúsenie;

devätnásť, m. živ. i devätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 19: d. stupňov, d-i cyklisti

devätnásťročný príd.

1. trvajúci 19 rokov: d. pracovný pomer

2. 19 rokov starý: d. mládenec

dvanásť, m. živ. i dvanásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 12: d. metrov, d. vojakov, d-i vojaci;
o päť minút d. i fraz. v poslednej chvíli;
D-i Ježišovi učeníci, apoštoli

dvanásťčlenný príd. kt. má 12 členov: d-á skupina

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvanásťmetrový príd. dlhý 12 metrov: d-á hadica, d. rozdiel

dvanásťnásobne čísl. nás. príslov.

dvanásťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 12 ráz: d-é prevýšenie;

dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny

džús -u m. (hustejšia) ovocná al. zeleninová šťava: citrónový, paradajkový dž.

húsť hudie hudú nedok.

1. kniž. hrať na hud. nástroji (obyč. na husliach): hudci h-ú;

2. expr. ustavične hovoriť, opakovať ap.: stále mu h-ie o peniazoch;
toľko doňho h-li, až uveril

● expr.: h. (si) svoje opakovať svoj názor;
h. niekomu poza uši, za ušami stále domŕzať, dojedať

ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
ide sa mu dobre;
už ide a) prichádza b) odchádza;
í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
í. z cesty i pren. ustúpiť;
í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho

2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
í. tancovať, spať;
í. po lekára, po vodu;
í. na dovolenku;
í. na huby;
í. za niekým s prosbou;

3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli

4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
vlak mu ide o dvoch odchádza;
í. sedemdesiatkou;
z nosa mu ide krv tečie;
z kuchyne ide vôňa vychádza;
dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;

5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)

6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou

7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;

8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú

9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
í. na vysokú školu;
í. študovať;

10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo

11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
to nejde nedá sa to

12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
ide naňho spánok;
neos. išlo mu na piaty rok;
ide mu do plaču

13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)

14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
ide o samozrejmosť;
ide mu o úspech;
o mňa nejde

15. hovor. hodiť sa², pristať: farby idú spolu;
tento účes ti nejde

16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?

● ide to ako po masle, po drôte ľahko;
ide to ako v lete na saniach pomaly;
í. príkladom;
í. k veci neodbočovať;
í. na koreň veci skúmať podstatu;
í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
í. svojou, vlastnou → cestou;
nejde mu to do hlavy nechápe to;
ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
ide do tuhého situácia je vážna;
í. na odbyt, na dračku míňať sa;
í. si → oči vyočiť;
ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
robota (mu) ide od ruky šikovne;
expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
í. → hlavou proti múru;
í. s → bubnom na zajace;
expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!

jedenásť, m. živ. i jedenásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 11: j. ľudí, je j. hodín

jedenásťposchodový príd. kt. má 11 poschodí: j-á budova

jedenásťročný príd.

1. trvajúci 11 rokov: j-á služba

2. 11 rokov starý: j. chlapec

klásť kladie kladú nedok.

1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice;
k. oheň zakladať;
k. vajíčka (o živočíchoch)

2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.

□ k. otázky spytovať sa;
k. odpor odporovať;
k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
k. základy niečoho zakladať, budovať;
k. si za cieľ, k. za vzor

● k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
expr. k. niekomu niečo k nohám venovať

// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele

nadísť -íde -ídu -išiel dok.

1. (o čase, udalosti) prísť, nastať, začať sa: n-la jar, noc;
n-l čas, aby ...

2. zmocniť sa, zachvátiť, ovládnuť: n-l ho strach, n-la ho myšlienka;

naklásť -kladie -kladú dok.

1. kladením umiestniť vo väčšom množstve, naukladať: n. taniere na seba, n. uhlie (-ia) do kachieľ;
n. vajíčka (o živočíchoch)

2. kladením utvoriť: n. stoh (slamy);
n. oheň založiť

● expr. n. niekomu na chrbát zbiť ho

napásť -pasie -pasú dok. pasením nasýtiť: n. dobytok;

// napásť sa: ovce sa n-li

narásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.

1. rastom sa zväčšiť, zosilnieť, vyvinúť sa, vyrásť: deti n-li, n-li mu zuby, tráva (vysoko) n-la

2. zvýšiť svoj počet, intenzitu, hodnotu ap., rozmnožiť sa, vzrásť: dlhy n-li;
cesto n-lo nakyslo;

● expr. n-li mu → rohy, rožky;
n-l mu → hrebeň;
expr. (hovor,) ako ti → zobák n-l;

nárast -u m.

1. publ. narastanie, prírastok: n. bytov, kapacít

2. les. mladé lesné dreviny, kt. vyklíčili z náletu

násťročný príd. publ. ktorého vek sa pohybuje medzi 11 – 19 rokmi (o mládeži)