Význam slova "ustať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ustať¹ -ne -nú dok. vyčerpať sa námahou, unaviť sa: u-l po dlhej ceste;

ustať² -ne -nú dok. prestať (význ. 1, 2): boj u-l;
dážď, vietor u-l utíchol;
bez u-nia neprestajne, ustavične;

ustáť sa ustojí ustoja ustáty dok. (o tekutine) státím nadobudnúť očakávané vlastnosti: u-ty roztok

// ustáť iba v spoj. so slovesami dať, nechať: dať, nechať u. polievku

ustato prísl.;

ustatosť -i ž.

ustatý príd. kt. ustal, unavený; svedčiaci o únave: u-é kone, u. životom;
u. pohľad

● expr. u. na smrť, ako kôň, ako pes veľmi;

ustaľovač -a m. odb.

1. prostriedok na ustaľovanie: u. farieb, u. obrazu

2. súčiastka písacieho stroja na nastavenie okraja

nedok. ustaľovať

// ustáliť sa stať sa stálym: hladina sa u-la, počasie sa u-lo;
odb. napätie sa u-lo;

nedok. ustaľovať sa