Význam slova "vr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 214 výsledkov (2 strán)

  • vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.

  • vrabča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa vrabca;

  • vrabček -a mn. N a A -y m. zdrob.

  • vrabčí, vrabčací príd.: v-ie hniezdo i pren. expr. neupravená hlava;

  • vrabčiatko -a -tok s. zdrob. expr.

  • vrabec -bca mn. N a A -e m. najrozšírenejší (drobný) vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov, zool. Passer: v-e skáču

    o tom už v-e (na streche) čvirikajú každý o tom vie;
    lepší v. v hrsti ako zajac v chrasti, ako holub na streche;

  • vracať2 -ia -ajú nedok. vyprázdňovať obsah žalúdka al. aj čriev ústami, dáviť: v. krv, napína ho na v-nie

    nedok. vracať1 -ia

    // vrátiť sa

    1. prísť späť: v. sa domov, v. sa z vojenčiny;
    zima sa v-la opäť nastala

    2. dostať sa do pôv. stavu, obnoviť sa: kvetom sa v-la sviežosť, v-l sa mu zrak, vtip

    3. obnoviť pôv. činnosť, začať sa opäť zaoberať niečím: v. sa k štúdiu, k nadhodenej otázke

    kniž. v. sa so štítom ako víťaz;

  • nedok. vracať sa

  • vrah -a mn. -ovia m. kto sa dopustil vraždy: zákerný v., usvedčiť v-a;

    expr. pozerá, hľadí ako v. nepriateľsky;

  • vrahyňa -e -hýň ž.

  • vraj čast. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči 3. os., údajne: v. sa nepamätá;
    tohto roku v. bude tuhá zima

  • vrak -u m. stroskotaná loď; zničený iný dopr. prostriedok: v-y lodí;
    v. lietadla, odtiahnuť v. auta

  • vrana -y vrán ž. väčší tmavý vták s hrubým zobákom žijúci na poliach, zool. Corvus corone: krákanie v-n

    biela v. zvláštnosť;
    v. v-e oko nevykole spoločníci sa chránia;
    v. k v-e sadá (, rovný rovného si hľadá) ľudia rovnakého typu si rozumejú;
    kto príde medzi v-y, musí kvákať ako ony;

  • vraní príd.: v-ie hniezdo

  • vraník -a mn. N a A -y m. vraný kôň: pár bujných v-ov

  • vraný príd.: v. kôň čierny (ako vrana)

  • vrása -y vrás ž. geol. zvlnenie geol. vrstvy

  • vráska -y -sok obyč. mn. ž. záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním: mať v-y na tvári, zhúžvať čelo do v-ok

  • vráskavieť -ie -ejú nedok. stávať sa vráskavým: čelo v-ie

  • vráskavý príd. pokrytý vráskami, majúci vrásky: v-á tvár, v. povrch jablka

  • vrásnenie -ia s. geol. vznikanie vrás; jeho výsledok: alpské v.

  • vrásť vrastie vrastú vrástol dok.

    1. rastom vniknúť: korene v-li do zeme

    2. kniž. organicky, pevne sa včleniť: umelec v-ený do svojho prostredia

    stáť ako v-ený do zeme nehybne;

  • nedok. vrastať

  • vraštiť -šť/-i! nedok. mraštiť, mŕštiť: v. čelo

    // vraštiť sa: tvár sa mu v-í od starostí

  • vráta vrát s. pomn. brána (do hosp. priestorov ap.): v. na stodole, otvoriť, zahasprovať v.;
    v. plavebnej komory veľký uzatvárací mechanizmus (podobný dverám)

    expr.: ústa ako v. veľké;
    hľadieť, pozerať ako teľa na nové v. vyjavene;

  • vrátane

    I. prísl. do toho rátajúc, včítane: (platí) do 10. júla v.

    II. predl. s G vyj. prirátanie, pričlenenie k istému počtu, včítane: bolo ich osem v. chlapcov

  • vratič -a m. vys. liečivá bylina s metlinou malých zlatožltých kvetov, bot. Tanacetum vulgare

  • vrátiť -i dok.

    1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li;
    v. zásielku;
    v. ručičky hodín

    2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné;
    v. knihu do knižnice

    3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť

    4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu;
    v. úder, urážku

    v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom;
    aký požičaj, taký vráť;

  • vrátka -tok s. pomn. zdrob.

  • vratko prísl.;

  • vratkosť -i ž.

  • vratký príd.

    1. kt. nemá pevnú polohu, labilný, op. pevný: v. čln, v-á lavička;
    v-á chôdza neistá

    2. nestály (význ. 1, 2), neistý, op. pevný: v. v názoroch, mať v-é pozície;

  • vrátnica -e -nic ž. miestnosť vrátnika: v. továrne, internátu, ohlásiť sa na v-i

  • vrátnička -y -čiek ž.;

  • vrátnický príd.;

  • vrátnictvo -a s. zamestnanie vrátnika

  • vrátnik -a mn. -ci m. kto má na starosti vchod do (ver.) budovy: hotelový v., informovať sa u v-a;

  • vratný príd. kt. sa vracia, op. nevratný: v. pohyb;
    v. obal, v-á fľaša

  • vrátok -tka m. odb. zdvíhací a spúšťací mechanizmus na dopravu lanom

  • vrava -y ž.

    1. (roz)hovor viacerých ľudí: živá, hlasná v., v. utíchla

    2. spôsob reči: rýchla v.

  • vravieť -í -ia nedok. hovoriť (význ. 1 – 6): v. pravdu;
    neviem, čo v-š;
    poslúchni, kým ti pekne v-m;
    čo na to v-l? ako reagoval? fakty v-ia (jasnou rečou);
    inštinkt mi v-í, že sa čosi stane;
    často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: bolo ich, ako v-m, veľmi veľa;
    ako sa v-í, menej je viac

    škoda v. výraz rezignácie;
    o tom ani nev-iac to je samozrejmé;
    hluchému darmo v-š;
    to mi nič nev-í nič mi to nepripomína;
    zlé jazyky v-ia ohovárajúci ľudia;
    → reči sa v-ia, chlieb sa je;

  • opak. vravievať -a

  • vravnosť -i ž.

  • vravný príd. zhovorčivý; výrečný: v-á žena;

  • nedok. vrážať -a

  • vražda -y vrážd ž. úmyselné zabitie človeka: úkladná v., spáchať v-u, obviniť niekoho z v-y

  • vraždiť -žď/-i! nedok. dopúšťať sa vraždy: v. nevinné obete;
    expr. hromadné v-enie vo vojne zabíjanie

  • vražedne prísl.;

  • vražednosť -i ž.

  • vražedný príd.

    1. kt. vraždí, usmrcujúci: v. nástroj

    2. expr. veľmi zhubný, ničivý: v-é sucho

    3. expr. nenávistný: v. pohľad;

  • vraziť dok.

    1. silou, nárazom spôsobiť vniknutie niečoho dovnútra, vbiť, vtĺcť: v. klin do dreva, kôl do zeme;
    v. niekomu nôž, dýku do chrbta i fraz. expr. zradiť ho

    2. prudko vsunúť, vstrčiť: v. zátku do fľaše

    3. prudko zasiahnuť, udrieť, naraziť: v. hlavou do steny, autá v-li do seba

    4. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vrútiť sa: bez zaklopania v-l dnu

    5. expr. prudko sa prejaviť, preniknúť, udrieť: krv mu v-la do tváre, víno mu v-lo do hlavy

    6. expr. investovať, vložiť: v. peniaze do stavby, do podniku

    v. klin medzi niekoho, niečo násilne oddeliť niekoho, niečo;

  • vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
    smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica

    (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;

  • vrbina -y -bín ž.

    1. hromad. vŕbový porast: hustá v.

    2. hromad. vŕbové prútie: košík z v-y

    3. vŕba (strom): staré v-y pri potoku

  • vŕbový príd.: v-é prútie, v-á píšťalka

  • vrčať -í -ia nedok.

    1. (o niekt. zvieratách) vydávať nízky hrdelný zvuk (pri podráždení);

    2. (o strojoch) vydávať hrčivý zvuk, hrčať: v izbe v-í vysávač, v-nie motorky

  • vrch -u m.

    1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.

    2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om

    3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.;
    v. torty ozdobený šľahačkou;
    v. šiat časť od pása hore; driek;

  • vrchár -a m.

    1. obyvateľ osady vo vrchoch: kysuckí v-i

    2. šport. (v cyklistike) pretekár dobre ovládajúci jazdu do vrchu;

  • vrchárka -y -rok ž.;

  • vrchársky príd.: v-a osada;
    v-a prémia

  • vrchhlava -y -láv ž. hovor. temeno (hlavy): malá čiapka na v-e

  • vrchnáčik -a m. zdrob.

  • vrchnák -a m. vrchná (čiastočne) oddeliteľná časť niečoho, veko: v. truhly, termosky, smetiaka;
    zdvihnúť v.;

  • vrchnákový príd.;

  • vrchnosť -i ž. predstavitelia moci, nadriadené osoby: svetská, cirkevná v., nariadenie v-i;

  • vrchnostenský príd.: v. dozor

  • vrchný príd.

    1. kt. je v hornej časti, na povrchu niečoho, horný, op. spodný: v. konár, v-á doska stola;
    v. odev nosený navrchu

    2. správ. hlavný: v. čašník, inšpektor, riaditeľ, správ. hlavný čašník, inšpektor, riaditeľ;
    v-á sestra, správ. hlavná sestra

  • vrchol -u m.

    1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.;
    geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien

    2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.

    to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia;
    v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;

  • vrcholček -a m. zdrob.

  • vrcholec -lca m. vrchol (význ. 1), vrcholok: v-e hôr;
    v. stromu vrchovec;

  • vrcholík -a m. bot. súkvetie, ktorého bočné kvety prerastajú kvet na hlavnej osi

  • vrcholiť nedok. dosahovať vrchol: prípravy v-ia, napätie v-í, leto v-í

  • vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš

  • vrcholný príd.

    1. najvyšší čo do množstva, miery: v. stupeň, v-é úsilie;
    mat. v-á hodnota (funkcie, merateľnej veličiny)

    2. najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-é dielo;

  • vrcholok -lka m. vrchol (význ. 1, 2): v-y Karpát

  • vrcholový príd.: v-é listy (rastliny);
    v-á stanica (lanovky);
    v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.;
    v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii)

  • vrchom prísl. (až) po vrch, po okraj al. nad okraj, vrchovato, kopcom: v. naložený voz

  • vrchovato prísl. k 2, 3: v. naplnený

  • vrchovatý príd.

    1. vrchovitý, kopcovitý, hornatý: v. kraj

    2. vrchom naplnený, naložený: v-á misa koláčov

    3. kniž. obyč. v spoj. vo v-ej miere nadmieru, nanajvýš;

  • vrchovec -vca m. najvyššie siahajúca časť stromu, vrchol(ec): v. jedle, odťať suchý v.

  • vrchovina -y -vín ž. vrchovitý kraj: geogr. Ondavská v.

  • vrchovitý príd. pokrytý vrchmi, vrchovatý, hornatý: v. kraj, v. terén

  • vrchstôl -stola m. iba v spoj. s predl. za čelné miesto: sadnúť si za v.;
    sedieť za v-om na čelnom mieste stola

  • vrece -a vriec s. obdĺžnikový obal (na spodku spojený) na uchovávanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: jutové, papierové v., poštové v., vysypať zemiaky z vreca;
    v. múky

    expr. (nie je) v-om udretý (nie je) sprostý;
    spí ako myš na v-i čujne;
    sype sa ako z v-a husto sneží;
    žart. kúpiť → mačku vo v-i;
    expr.: → roztrhlo sa v. s nimi;
    hádzať všetko do jedného v-a nerozlišovať;
    → vykľulo sa šidlo z v-a;

  • vreckár -a m. hovor. vreckový zlodej;

  • vreckárka -y -rok ž.

  • vreckatý príd.: v-é huby rozmnožujúce sa výtrusmi, kt. sa tvoria v guľových bunkách (vreckách)

  • vrecko -a -ciek s.

    1. zdrob. k vrece: papierové, igelitové, plátenné v.;
    výplatné v.;
    v. maku

    2. súčasť oblečenia na ukladanie drobných osob. vecí, vačok: hlboké v-á, náprsné v., vopchať si ruky do v-a, vytiahnuť kľúče z v-a, prehľadať všetky v-á;

    mať prázdne v., v-á, mať hlboko do v-a nemať peniaze;
    to ide z môjho v-a to platím ja;
    expr.: udrieť sa po v-u;
    strčiť, vopchať niekoho do v-a prevýšiť ho;

  • vreckovať nedok. rozdeľovať do vreciek: v. kávu, v. peniaze na výplatu

  • vreckové s. peniaze na drobné výdavky

  • vreckovka -y -viek ž. šatka na utieranie nosa, ručníček: batistová v., papierové v-y;

  • vreckovkový príd.;

  • vreckovôčka -y -čok ž. zdrob.

  • vreckový príd.: v. nožík;
    v-é vydanie slovníka;
    v. zlodej;

  • vrecovina -y -vín ž. (jutová) tkanina na výr. vriec

  • vrecovitý príd. pripomínajúci vrece: v-á tkanina;
    v. strih

  • vrecový príd.: v. obal;
    v. strih šiat rovný (a voľný)

  • vrecúško -a -šok s. zdrob. k 1: zaparovacie v.

  • vred -a/-u m. bolestivá zdurenina pri zápale tkaniva na koži, na sliznici: hnisavý v.;
    žalúdkový v.

    vo funkcii cit. vo výrazoch nesúhlasu, rozhorčenia: expr. (ba) kýho v-a! ešte čo!

  • vredový príd.: v-é ochorenie;

  • vrelo, vrele prísl. k 1: v. ľúbiť;

  • vrelosť -i ž.

  • vrelý príd.

    1. kniž. vrúcny, úprimný: v. cit;
    v. pohľad

    2. hovor. vriaci: obariť sa v-ou vodou;

  • vrenie -ia s. všeobecný nepokoj, rozruch, pobúrenie: spoločenské, revolučné v., v. medzi mládežou

  • vres -u m. metlovitý kríček s drobnými fialovoružovými kvetmi, šedivník, bot. Calluna;

  • vresk -u m.

    1. prenikavý zvierací hlas: v. paviánov

    2. expr. (ľudský) krik: v. hrajúcich sa detí;

    3. expr. prenikavý, ostrý zvuk hud. nástroja ap.: v. trúbky

  • vresovisko -a -vísk s. miesto zarastené vresom

  • vresový príd.: v. porast

  • vrešťať -í -ia -šť/-i! nedok. vrieskať (význ. 1 – 3): opice v-ia;
    expr.: dieťa v-í, akoby ho drali hlasno plače;
    začal naňho v. kričať, hrešiť ho;
    rádio v-í hlasno hrá

  • vretenica -e -níc ž. u nás žijúci jedovatý had so zubatou čiarou na chrbte, zmija, zool. Vipera: uštipla ho v.;

  • vreteničí príd.

  • vreteno -a -tien s.

    1. kužeľovitý nástroj použ. v min. pri ručnom pradení; kužeľovitá súčasť (pradiarskych) strojov: otáčanie v-a

    2. vec podobná vretenu: v. vrtáka;

  • vretenovito, vretenovite prísl.

  • vretenovitý príd. kt. má podobu vretena: v. koreň;

  • vretenový, vretenný príd.: v-vé čerpadlo;
    anat. v-ná kosť dlhá kosť predlaktia;

  • vretienko -a -nok s. zdrob.

  • vrezať -že -žú dok. rezaním utvoriť: v. ozdoby do kože vyrezať;

  • nedok. vrezávať -a

    // vrezať sa

    1. hlboko vniknúť, zarezať sa: (tesný) opasok sa v-l do tela

    2. expr. nepríjemne zapôsobiť na zmysly, zarezať sa: ostrý zvuk sa v-l do uší

    3. expr. pevne utkvieť (v mysli): zážitok sa hlboko v-l do pamäti;

  • nedok. vrezávať sa

  • vrh -u m.

    1. vrhnutie, vrhanie: šport. v. guľou ľahkoatletická disciplína

    2. privedenie mláďat niekt. cicavcov na svet; mláďatá vrhnuté naraz: prasiatka z jedného v-u

    zastaráv. (pobozkať sa ap.) vo dva, vo tri v-y (na) dva, tri razy

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV