Význam slova "vo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 260 výsledkov (3 strán)

  • vo forme, formou predl. s G kniž. vyj. spôsob uskutočnenia: odpoveď vo f-e listu;
    platba f-ou poukážky;

  • vo svetle predl. s G kniž.: vo s-e nových výskumov;

  • vo vzťahu k predl. s D vyj. zreteľ: postavenie ministerstiev vo v-u k podnikom;

  • vôbec

    I. prísl. kniž. vo všeobecnosti, všeobecne: hovorili o hudbe, o umení v.

    II. čast. vyj. krajnú mieru, absolútnu platnosť; vonkoncom (pri zápore): v. nič, v. ma to nezaujíma, už mesiac v. nepršalo;
    má na to v. reagovať?

  • voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne

  • voda -y vôd ž.

    1. prírodná kvapalina (v zemi i na povrchu) slúžiaca ako zákl. nápoj, použ. v priemysle ap.;
    chem. H20: čistá, pramenitá v., pohár v-y, umyť sa studenou v-ou, dažďová v., v. z potoka, morská v., odpadová v., minerálna v.;
    expr. veľmi riedky nápoj ap.: toto je v., nie káva

    2. vodný tok, jazero, more: hlboká v., spustiť čln na v-u, v. hučí, žblnkoce;
    hovor. veľká v. povodeň;
    šport. preteky na divej v-e vo vodnom slalome al. zjazde

    3. tekutý prípravok, najmä kozmet., liečebný: brezová v., v. po holení, bórová v.

    4. mok, tekutina v tele; šťava, tekutina niekt. rastlín, plodov: mať v-u v kolene;
    biol. plodová v.;
    vytlačiť v-u z kapusty

    (nápoj) riedky ako v. veľmi;
    rásť ako z v-y prudko;
    (to je) ako v koši v. nestále, neisté;
    spí, akoby ho do v-y hodil tvrdo;
    expr. báť sa niekoho, niečoho ako čert svätenej v-y veľmi;
    krv nie je v.;
    tisnúťmechúr do v-y;
    v-u káže, víno pije nedrží sa zásad, ktoré hlása;
    ten ani v-u nezamúti je nesmelý, nevýbojný;
    nepomôže mu ani svätená v. celkom nič;
    → ide to s ním dolu v-ou;
    hnať niekomu v-u na mlyn;
    udržať sa nad v-ou;
    ešte veľa v-y utečie, uplynie nebude to tak skoro;
    expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. náhlivo prichádzať;
    v lyžičke v-y by ho utopil nenávidí ho;
    dovtedy sa chodí s → krčahom po, na v-u, kým sa nerozbije;

  • vodáčka -y -čok ž.;

  • vodácky príd.

  • vodák -a mn. -ci m. kto sa venuje vodným športom;

  • vodáreň -rne ž. závod na úpravu a dodávku vody: mestská v.;

  • vodárenský príd.: v. pracovník

    vodárenský príd.: v-á veža;

  • vodárenstvo -a s. odvetvie zamerané na úpravu a dodávku vody;

  • vodárnička -y -čiek ž. zdrob.: domáca v.

  • vodavý príd. vodnatý (význ. 2, 3): v-é zemiaky;
    v-é oči

  • vodca -u mn. -ovia m.

    1. kto stojí na čele spoloč. skupiny, hnutia: politickí, ideoví v-ia, v. ľudu, v. sprisahania

    2. kto udáva smer cesty: horský v., v. výpravy;

  • vodcovský príd.: v-á osobnosť, v-é schopnosti;

    vodcovsky prísl.;

  • vodcovstvo -a s.: ujať sa v-a

  • vodiaci príd. určený na usmerňovanie pohybu niečoho: tech. v. kotúč, v-a tyč;
    v-a čiara na vozovke;
    v. pes usmerňujúci pohyb nevidiaceho

  • vodič -a m. živ. kto niečo vedie, vodí: v. auta, trolejbusu;
    v. bábok (v divadle);

    vodič -a mn. -e m. neživ. odb. vodivá látka; z nej zhotovený predmet: v. elektriny, zlý v. tepla;
    nulový v.

  • vodička1 -y -čiek ž.

    1. zdrob. expr. k 1 – 3

    2. voda (význ. 3): v. na vlasy

    vodička2 -y -čiek ž.;

  • vodičský príd.: v. preukaz;
    v-á prax;

  • vodidlo -a -diel s.

    1. čo usmerňuje konanie niekoho, smernica, návod, pokyn: v-om v konaní mu bolo jeho náboženské presvedčenie

    2. tech. vodiaca súčiastka, vodiaci mechanizmus: v. vrtáka

    3. vôdzka, remienok: psa má uviazaného na v-e

  • opak. vodievať -a

    // vodiť sa

    1. chodiť držiac sa: v-í sa s ňou za ruku, v-ia sa pod pazuchy

    2. neos. mať sa nejako: v-í sa mu dobre, zle;

  • opak. vodievať sa

  • vodík -a m. plynný chem. prvok tvoriaci s kyslíkom vodu, zn. H;

  • vodíkový príd.: v-á bomba

  • vodiť nedok.

    1. (opakovane) viesť (význ. 1): v. slepca, v. psa na remienku;
    sliepka v-í kurence;
    v. bábky pohybovať nimi

    2. sprevádzať a oboznamovať niekoho s pozoruhodnosťami ap.: v. hostí po okolí, v. turistov po meste

    3. odb. byť vodičom, vodivou látkou: kov dobre v-í teplo, elektrinu

    expr. v. niekoho za nos zavádzať, klamať;
    netreba ho v. za ručičku je samostatný;

  • vodítko, správ.

    1. vodidlo, smernica, návod

    2. vôdzka, vodidlo, remienok

  • vodivo prísl.: v. spojiť;

  • vodivosť -i ž.

  • vodivý príd. kt. má schopnosť byť vodičom: v-é látky, v. drôt;

  • vodka -y -diek ž. alkoholický nápoj z riedeného čistého liehu: moskovská v.;
    hovor. dať si v-u;

  • vodkový príd.: v. pach

  • vodkyňa -e -kýň ž.;

  • vodnatieľka -y -ľok ž. choroba spôsobená nadbytkom vody v tele

  • vodnato prísl.;

  • vodnatosť -i ž.

  • vodnatý príd.

    1. bohatý na vodu: v-á rieka

    2. obsahujúci priveľa vody, vodavý: v-é zemiaky, ovocie

    3. pripomínajúci vodu, nevýrazný, vodový, vodavý: v-é oči, v. lesk;

  • vodné s. poplatok za odber vody

  • vodník -a mn. -ci m. rozpráv. muž. bytosť žijúca vo vode

    (mať) vlasy ako v. dlhé a neupravené

  • vodnopólový príd. kt. sa vzťahuje na vodné pólo: v. hráč, zápas

  • vodný príd.

    1. týkajúci sa vody; vznikajúci z vody, pôsobením vody; obsahujúci vodu: v. tok, zdroj, v-á hladina;
    v-á energia, v. tlak, v-é zrážky;
    v. roztok;
    v-é sklo

    2. zameraný na využitie vody; zariadený na pohon vodou, na prácu s vodou: v-é stavby;
    v-á turbína, v. bager, v-é čerpadlo;
    v-é hospodárstvo odbor zameraný na využívanie vody v priemysle a poľnohospodárstve

    3. uskutočňovaný na vode, vo vode; týkajúci sa dopravy na vode: v-é športy, v-é pólo, v-á doprava;
    v-é lyže;
    v-á sieť, v-é cesty

    4. žijúci vo vode, v blízkosti vody: v-é živočíchy, rastlinstvo;
    rozpráv. v-á víla rusalka

  • vodočet -čtu m. vodohosp. pomôcka na meranie výšky vodnej hladiny

  • vodohospodár -a m. pracovník vo vodohospodárstve;

  • vodohospodársky príd. i prísl.: v-e stavby, v. plán;
    v. dôležitá oblasť

  • vodohospodárstvo -a s. vodné hospodárstvo;

  • vodoinštalácia -ie ž. zavádzanie rozvodu vody; inštalované vybavenie na rozvod vody, vodovodná inštalácia;

  • vodoinštalačný príd.: v. podnik, v. materiál

  • vodojem -u m. nádrž na vodu: vodárenský v., naplniť v.

  • vodoliečba -y ž. liečenie (termálnou) vodou;

  • vodoliečebný príd.: v-á kúra

  • vodomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie rýchlosti, množstva pretekajúcej vody;

  • vodomerný príd.

  • vodomet -u m. zariadenie vystrekujúce vodu do výšky: parkový v.

  • vodomilný príd. vlhkomilný: v-á rastlina

  • vodopád -u m. vodný prúd padajúci z výšky v stupňovitom teréne: šum v-u;

  • vodopis -u m. opis vodstva;

  • vodopisný príd.: v-á mapa

  • vodorovne prísl.

  • vodorovný príd. rovnobežný s vodnou hladinou, horizontálny: v-á čiara, plocha, v-á poloha;

  • vodostálosť -i ž.

  • vodostály príd. nepriepustný proti prenikaniu vody: v. papier, v-a tlač;

  • vodostrek -u m. vodomet

  • vodotesne prísl.;

  • vodotesnosť -i ž.

  • vodotesný príd. neprepúšťajúci vodu, vlhkosť: v-é hodinky, v-á vrstva;

  • vodotlač -e ž. zastaráv. priesvitka;

  • vodotlačový príd.

  • vodotrysk, správ. vodomet, vodostrek

  • vodováha -y -váh ž. pomôcka v podobe nádoby s kvapalinou na zisťovanie vodorovnej polohy, libela

  • vodovod -u m. sieť potrubí na rozvádzanie vody: mestský v., kohútik v-u;

  • vodovodný príd.: v-á sieť

  • vodovozelený príd. zelený ako voda: v. hodváb

  • vodový

    I. príd.

    1. k 1: v. pohár;
    v-é farby rozpustné vo vode;
    v-á ondulácia na mokrých vlasoch

    2. expr. vodnatý (význ. 2, 3), vodavý: v-é oči

    II. vodová ž. vodová ondulácia: dať si urobiť v-ú;

  • vodovzdorne prísl.;

  • vodovzdornosť -i ž.

  • vodovzdorný príd. odolný proti vode, vlhkosti: v. lak, náter;

  • vodoznak -u m.

    1. mechanizmus, kt. ukazuje výšku vodnej hladiny v uzavretej nádobe

    2. priesvitka (význ. 1)

  • vodrať sa, vdrať sa vderie vderú dok. expr. nasilu vniknúť; vtisnúť sa: v. sa do domu (ako zlodej) votrieť sa;

  • vodstvo -a -tiev s. hromad. odb. súhrn vodných tokov, morí, jazier ap. na zemskom povrchu

  • vôdzka -y -dzok ž. remienok (retiazka), za kt. sa vodia zvieratá; remienok: držať psa na v-e

  • vohľady -ov m. pomn. návšteva mládenca v dome dievčaťa (na dedine): chodiť na v-y

  • vohnať vženie vženú dok.

    1. hnaním dostať dovnútra, nahnať: v. ovce do košiara

    2. nechať prudko vniknúť: v. paru do potrubia;

    3. dohnať do niečoho, vnútiť niečo: v. svet do skazy, ľudí do nešťastia;

  • voj -a m. časť voj. oddielu: bočný, zadný v.

  • vojačik -a mn. -ovia m. zdrob.

    1. expr. k 1

    2. det. hračka: cínový v.

  • vojačka -y -čiek ž.;

  • vojak -a mn. -ci m.

    1. príslušník armády, op. civil: vyslúžený v., frontový v., v. z povolania, odobrali ho za v-a;
    hrob Neznámeho v-a;
    expr. (ide) ako v. vzpriamene

    2. voj. osoba bez hodnosti;

  • vojenčina -y ž. zákl. voj. služba: ísť na v-u, odslúžiť si v-u

  • vojenčiť nedok. hovor. vykonávať zákl. voj. službu

  • vojensko-politický príd. týkajúci sa vojenských a politických otázok: v. blok, v-é rozhodnutie

  • vojenský príd. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojakmi, s vojnou: v-á jednotka, v-é veliteľstvo;
    v-á hodnosť, služba, uniforma, v-á disciplína;
    v-á intervencia;

    vojensky prísl.: v. obsadiť;
    po v. pozdraviť

  • vojna -y -jen ž.

    1. ozbrojený boj armád: svetová, občianska v., nukleárna v.;
    prvá, druhá svetová v.;
    hist. → tridsaťročná v.;
    vypovedať v-u, vypukla v.

    2. hovor. vojenčina: odslúžiť si v-u

    3. boj (nevoj. prostriedkami); spor, hádka: domáca v.;
    publ. psychologická v. s psychologickými prostriedkami;
    studená v. konfrontačná politika medzi záp. krajinami a krajinami patriacimi do oblasti vplyvu býv. Sovietskeho zväzu v rokoch 1946 – 1989 bez priameho vojnového konfliktu

    → papierová v.;
    kto sa dá na v-u, musí → bojovať;

  • vojnovo prísl.

  • vojnový príd. k 1: v. stav;
    v. konflikt, v-á korisť, v. hrdina;
    v. film

    byť s niekým na v-ej nohe mať spor; neznášať sa;

  • vojsko -a vojsk s. hromad.

    1. armáda (význ. 1), vojaci: stále v., nepriateľské v.

    2. voj. jednotky podľa druhu zbraní ap.: tankové v., zoskupenie vojsk;

  • vojskový príd. k 2

  • vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel dok.

    1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra: v. do obchodu, do dverí, auto v-lo do garáže, v. niekde po prstoch, hrmotne

    2. obyč. tlakom, silou vniknúť; takto zasiahnuť: klinec v-l do steny, hrot v-l do kosti

    3. stať sa obsahom niečoho, začať pôsobiť, preniknúť, dostať sa: nákaza v-la do krvi;
    kniž. v. do vedomia, do života;
    zákon v-l do platnosti vstúpil, začal platiť

    4. (o stavoch, citoch ap.) ovládnuť (význ. 4), zmocniť sa niekoho: v-la doňho zlosť, kŕč mu v-l do nohy

    5. zmestiť sa: všetko (ne)v-e do kufra

    v. do dejín, do histórie presláviť sa;
    niečo mu v-lo do hlavy namyslel si niečo;
    expr.: v-li doňho všetci čerti veľmi sa nahneval;
    v-li si do vlasov začali sa biť, hádať;
    ani (toľko) čo by za necht v-lo vôbec nič;

  • vojvoda -u mn. -ovia m. príslušník vys. šľachty;

  • vojvodca -u mn. -ovia m. v min. (slávny) voj. veliteľ;

  • vojvodcovský príd.: v-é schopnosti

  • vojvodkyňa -e -kýň ž.

  • vojvodstvo -a -tiev s. územnosprávna jednotka v Poľsku

  • vokál -u L -i mn. -y m. lingv. samohláska;

  • vokalický príd.

  • vokalizácia -ie ž. lingv.

    1. zmena hlásky na samohlásku: v. jerov

    2. pridanie samohlásky k spoluhláske pri predl. al. pri predpone (napr. zo, zo-): v. predložiek, predpôn

  • vokálne prísl.

  • vokálny príd. vzťahujúci sa na prednes spevom, op. inštrumentálny: v-a skladba, v-e teleso;

  • vokáň -a m. diakritické znamienko pri písmene ô, kt. v slovenčine označ. dvojhlásku uo

  • vokatív -u m. gram. 5. pád (v skloňovaní) (v spis. slovenčine zaniknutý);

  • vokatívny príd.

  • vôkol

    I. prísl. a) okolo (význ. 1, 2), naokolo, dookola: v. sa rozprestierajú lesy b) často ako súčasť prísl. → zôkol-v.

    II. predl. s G okolo (význ. 1): v. dediny samé vrchy

  • vôl vola mn. N a A -y m. ťažné zviera, vykastrovaný býk: pár v-ov;

    expr.: drhne ako v. ťažko pracuje;
    berie ako v. na rohy a) je chamtivý b) berie si veľa povinností;

  • vôľa -e ž.

    1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e

    2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť

    3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
    posledná v. testament

    4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom

    5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
    byť bez v-e zle naladený

    6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu

    ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
    byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
    užiť niečoho do v-e do sýtosti;

  • volací príd. určený na volanie (význ. 5): v. prístroj, v. signál

  • voľačí zám. privl. neurč. niečí, čísi: (stratilo sa) v-ie dieťa

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV