Synonymá slova "vo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 420 výsledkov (4 strán)

  • vo p. v voči p. proti 2


    armáda 1. ozbrojené sily štátu • vojsko: hlavný veliteľ armády; slúžiť v armáde, vo vojskubranná mocpejor. soldateska (žoldnierske vojsko)

    2. p. dav, zástup 2


    artista cirkusový al. varietný umelec: televízne vystúpenie artistovžonglér (artista, ktorý žongluje): varietný žonglérekvilibrista (artista ovládajúci ekvilibristiku) • klaun (artista predvádzajúci komické číslo, obyč. v cirkuse): klaun rozosmial divákovvoltižér (artista, ktorý robí akrobatické cviky na neosedlanom koni) • akrobat: akrobat na hrazdecirkusant (cirkusový artista) • povrazolezec (artista cvičiaci na povrazoch natiahnutých nad zemou) • hovor. cirkusákzastar. komediant (kočujúci artista): do dediny prišli komedianti


    automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    bezplatný za ktorý sa neplatí • neplatenýnehonorovaný: bezplatná, neplatená, nehonorovaná funkciavoľnýkniž. grátis: voľný lístok na koncert, grátis pohosteniedobrovoľný (založený na dobrovoľnosti): dobrovoľné darcovstvo krvi


    branný týkajúci sa obrany (štátu), vojenskej služby • vojenský: branná, vojenská povinnosť; branná, vojenská pohotovosťozbrojený (s cieľom brániť, obyč. štát): ozbrojené sily, zložky


    bývalý ktorý bol, jestvoval, platil niekedy v minulosti, dávnejšie (op. terajší, dnešný, súčasný) • niekdajšívoľakedajšídakedajší: stretnúť bývalého, niekdajšieho priateľa; nespoznať niekdajších, voľakedajších, dakedajších spolužiakovpredchádzajúcipredošlý (ktorý predchádzal terajšiemu, dnešnému): vrátiť sa na svoje predchádzajúce, predošlé pracoviskostarý: prešla popri svojom bývalom, starom byte

    p. aj minulý


    cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestupúť: dlhá púť nehostinnou krajinoutúra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túruturné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné

    2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskejhovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostrádadiaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)

    3. p. metóda


    čuchať vnímať čuchom, zisťovať čuchom • očuchávaťvoňaťovoniavať: čuchala, ovoniavala, či mäso ešte nepáchneňuchaťoňuchávať (o zvieratách): pes ňuchá nebezpečenstvo; vlčiak oňucháva stopuvetriť (zisťovať, pátrať čuchom): zver vetrí stopu


    ďakovný ktorý vyjadruje poďakovanie • poďakovacízried. ďakovací: ďakovný, poďakovací, ďakovací list, prejavkniž. vďakyplný: vďakyplné žalmy, veršekniž. votívny


    dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysivoľakedyza dávnych čiasza starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávnodávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

    2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávnaodjakživaodnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojíroky rokúce


    doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštuvniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izbyrozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajkyexpr.: dovliecťprivliecťvovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvorahovor. došikovať: došikovali nám z pošty balíkexpr.: doprataťdotrepaťpritrepaťdoteperiťdoterigaťdoteružiťdošutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batohpodonášaťpoprinášaťexpr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohydoviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

    2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správupridaťvniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehyuverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

    3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4


    dopredu 1. smerom do priestoru pred seba, do prednej časti (op. dozadu) • napred (op. nazad) • vpred (op. vzad): prvý rad urobil krok dopredu, napred; bez ťažkostí postupovali napred, vpredhovor.: dopredkunapredok: netrpezlivo sa tlačia dopredku, napredokzastar. vopred: Zuzu čosi hnalo vopred. (Kukučín)

    2. v časovom predstihu • vopred: nemôžem dopredu, vopred všetko vedieťnapred: napred sa s ním musíš dohodnúťhovor.: dopredkupopredupopredku: dopredku, popredu, popredku sa všetkého bojí


    doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


    dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

    2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

    3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


    doviezť 1. dopravným prostriedkom niekam presunúť • dopraviťpriviezť: doviezli, priviezli tovar; dopraviť poštudodaťprisunúť: dodali, prisunuli nové strojevoviezť (doviezť dovnútra): voviezli prístroje až do dvorasubšt. dolifrovať • podovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)

    2. získať a prijať tovar zo zahraničia (op. vyviezť, exportovať) • importovaťpriviezť: dovezené, importované, privezené počítačeprepašovať (doviezť protizákonne): prepašovať cigarety, hodinkypodovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)


    dovolenka dočasné uvoľnenie zo zamestnania al. zo služby: riadna, zdravotná dovolenkavoľno (voľný čas vôbec): zoberiem si na dva dni voľnohovor. zastar.: urlauburláb (obyč. dovolenka vojakov)


    formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajšívonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efektyzdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosťkonvenčnýkonvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpisoficiálnytrocha pejor. oficióznyneosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatieodmeranýchladnýstrohý: odmeraný, chladný, strohý tón rečinekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)

    2. p. vonkajší


    frontový súvisiaci s bojiskom, územím vojny, s vojnou • kniž. poľný: frontová, poľná nemocnicavojnový: frontoví, vojnoví invalidi; vojnové útrapyvojenskýbojový: vojenská, bojová línia


    hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepkazvada: rodinné hádky, škriepky, zvadyspor: vyvolať sporpriek: nekonečné prieky v rodinevýstup: robiť výstupynedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátkypotýčka: syn sa dostal do potýčky s matkouhovor. scéna: hysterická scéna na ulicihovor.: vadanesvár: zaviniť nesváryexpr. vojna: domáca vojnaexpr. búrka (prudká hádka): manželská búrkaexpr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemikeexpr. zried. vadenica (Novomeský)kniž. svár: vyvolať svár na pracoviskuincident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencamikonflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konfliktkontroverzia


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchuvysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokojtamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky dokladyzastar. tamhor (Laskomerský)

    2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrchdohoratahoretamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrchpoet. vhor (Plávka)

    3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohoranahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchutahoretamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhorepoet.: vozvysok (Figuli, Chrobák)vozvýš (Žáry)vhor (Rázus)


    hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať sihovkať silebediť sipovoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedíexpr. bahniť si (Andruška)expr. dvoriť si (Kukučín)dopriavať sižičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľujeodpočívaťoddychovať (po robote, námahe)


    hydrografia opis vodstva • vodopis


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté očiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospaltrochatrochumálohovor. nezaveľaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomáličičkomálinkomálilinkobyľkuštipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonkuexpr. voľačočosidačoniečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málokrátko (op. dlho) • expr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodomzastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová)nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišlihovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžemfraz. na skok: boli tu iba na skok


    invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalidmrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohykalika: po havárii ostal kalikouexpr.: žobrákbedárhovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel


    jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiachniesť sa/nosiť sa na konihovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísťchodiťvoziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliachpremávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajúspúšťať sa (na lyžiach, na saniach)


    kandidačný súvisiaci s kandidovaním (obyč. pri voľbách) • kandidátskyvolebný: kandidačná lehota; kandidačná, kandidátska, volebná listina


    kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

    2. p. kde 1, 2


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    klietka mrežami ohradený priestor na chov vtákov al. zveri: drôtená klietkavoliéra (veľká klietka na chov vtákov): voliéry v zoologickej záhrade


    kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačkeskĺzať (sa)skĺzavať (sa)zošmykovať sazošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krkuviezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahomvoziť sa: vozí sa po zadkupošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie


    kočiš kto poháňa záprah • pohoničkoniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár)zastar. vozník (J. Kráľ)


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    kormidlo mechanizmus, ktorým sa určuje smer vozidla: lodné kormidlovolant (kormidlo na niektorých motorových vozidlách): otočiť volantsubšt. riadidlá (na bicykli, motocykli)


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy • naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmoležiačkypoležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačkyvodorovnehorizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka


    liberál človek liberálnych názorov, znášanlivý človek • voľnomyšlienkar: politický liberál, voľnomyšlienkarzhovievavecznášanlivec: byť priveľký zhovievavec


    ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvekhocijakýhovor.: hocakýbársakýbáraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlaphociktorýktorýkoľvekhovor.: hocktorýbársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vienejakývoľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračkuniektorýdaktorývoľaktorýktorýsihovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísťkaždýexpr.: kadejakýkdejakýhovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúpostikniž.: arbitrérnyarbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výbermat. entý: entý člen radufraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníkazried. svojvoľný


    málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trochatrochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostíneveľanemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákovkoľko-toľkoriedkohovor. poriedkozried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedkoskromneposkromneskúpokniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúponiečodačovoľačočosi: zostalo nám iba niečo, čosi chlebaniekoľkohovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázkuexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: má máličko, málinko priateľovexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuskromnučkoskromnunkoskromnulinkoštipkaštipkubyľkabyľkukvapkakvapkukvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mliekaminimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korúnprimálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcovfraz.: za náprstokako kvapka v mori

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trochatrochu: málo, trocha si pospalneveľanemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnohokoľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľkoneveľmineprílišzried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladbaskromneposkromneskúpokniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izbazľahka: zľahka sa usmialaslaboexpr.: biedneúbohomizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábalexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračilexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuštipkubyľkukvapkukvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľaviloexpr. skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko sa najedolnepatrnemizivominimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímaloprimálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinuchvíľuhovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

    3. p. zriedkavo


    manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radostizjavnýneskrývanýotvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasunápadnývytŕčavývonkajškovýzastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázyproklamačnýproklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika


    marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


    matný 1. ktorý má málo lesku (op. lesklý); ktorý má malú intenzitu žiarenia, zvuku (op. intenzívny) • mdlý: matný, mdlý náter; matné, mdlé svetielko (op. jasné) • nevýraznýnejasnýslabý: nábytok mal nevýrazný, slabý lesk (op. silný), nejasný, slabý zvuk (op. ostrý, prenikavý) • nepriehľadnýmliečny (o skle upravenom špeciálnou technikou) • neleštený (o povrchovej úprave nábytku): neleštený príborníkzahmlenýzastretývodnatývodavýexpr. vodový (pripomínajúci hmlu, vodu): uprel na ňu zahmlený, zastretý, vodnatý, vodavý pohľad

    2. ktorý nemá prísnu al. viditeľnú podobu • nejasnýnezreteľnýnevýraznýhmlistýneurčitý: mať matný, nejasný, nezreteľný dojem; vynárali sa mi nejasné, hmlisté spomienky na detstvo; na tvári mal neurčitý, nezreteľný, nevýrazný náznak úsmevuneostrýrozmazaný (obyč. o filme a pod.): neostrá, rozmazaná fotografia

    3. p. slabý 2


    medzera 1. voľný priestor medzi dvoma predmetmi • škáraštrbina: medzera, škára, štrbina medzi tehlamitech. vôľa

    2. hovor. myslené prázdne miesto v duchovnej oblasti • hovor.: oknodiera: medzera, okno, diera v pamäti; mať medzery, diery vo vedomostiach

    3. p. odstup 1


    mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku • fyzický: mechanické, fyzické podráždenievonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv

    2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračkymechanizovanýzmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výrobastrojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdyautomatizovanýzautomatizovanýautomatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka

    3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle • neuvedomenýmimovoľnýsamovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnetzmechanizovanýzautomatizovanýautomatickýsamočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup prácespontánnypodvedomý: spontánne, podvedomé konaniereflexívnyinštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obranabezduchýnetvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý drilpejor.: remeselníckyremeselnýrutinnýrutinovanýrutinérskyšablónovitýšablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce


    mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

    2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

    3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


    minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


    mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajúviaceríviaceréneskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémyhojnýpočetnýbohatýveľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohorakýexpr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevnícizried. množný (Hviezdoslav)

    2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bolniektorýdaktorývoľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihlivšelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto


    nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádržzberač: zberač odpadových vôdbazén (malá vodná nádrž): termálny bazénvaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňacisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftoutank (nádrž na kvapaliny): tank na mliekovodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojemplynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobníkrezervoárrezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár olejažumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

    2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádržpriehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehradejazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazerorybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)


    najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôrnajskorejponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcťkniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniťprvhovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiťsprvusprvotipôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlénazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatkuspočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilopredovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiťvopred: vopred, najprv si rozmysli, čo poviešzried. najsamnajprvzastar.: samoprvprvejnaprednár. najprvej


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočnevskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrýrozhodne: rozhodne to nemá ľahkéale: tí sú ale dobrínaozajstnehovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otecozajozajstnehovor. ozajskynár.: ozajstnaozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá prácaveruexpr.: veruževeruboževeraboževerabohuzried. hejverupoet. ver'nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliťfaktickyhovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevidelivôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujemexpr.: namojpravdunamojverunamojdušufraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desaťexpr.: prisámbohuprisámbohprisámfaktprisámvačkuprisámbohuprisahámbohuprisámbohuotcuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuotcuprisahámotcuprisámotcu-materiexpr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačínár.: ačidaačidali


    nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trónpytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala saženích: nájsť si ženíchahovor. štramáksubšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava)vohľadník (Záborský)


    napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopolydopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitýspolovicespolaspoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotovévpoly, pís. i v polycez polyna dve polyvo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred náspolo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážneodpolyodpolazastar. odpolnár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmorovnakohovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

    2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolodopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinamispolovicespolaspoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehomodpolyodpolazastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnitépolo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autučiastočnesčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušenýneúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu


    naslepo 1. bez predchádzajúceho uvažovania • slepovoslep: naslepo, slepo, voslep sa rozbehla po ulicibez rozmyslubez uváženia: bez rozmyslu, bez uváženia vystrelil na súperovu bránuzastaráv. vospust (iba v spojení vospust sveta): vyšiel z domu a pustil sa vospust svetahovor. expr. naverímbohazastaráv. nazdarboh: povedal to len tak naverímboha, nazdarbohnár. naoslep (Hviezdoslav)slang. nablind

    2. nevidiac okolo seba • slepovoslep: naslepo, slepo, voslep šmátrala rukami za poháromposlepiačkyslepiačky: skúšal ísť poslepiačky, slepiačkynár.: poslepačkyslepačky


    nastúpiť 1. chôdzou sa dostať do dopravného prostriedku • vojsťvstúpiťnasadnúť: nastúpil do električky, nasadol na vlak; vstúpil, vošiel do autapristúpiťprisadnúť (nastúpiť ako ďalší): pristúpil, prisadol na ďalšej zastávke

    2. zaujať miesto v útvare • zoradiť sazoskupiť sa: žiaci nastúpili do radu; cvičenci sa zoskupili podľa výšky

    3. p. nastať


    natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúťnapchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na policenadieťnadiať (veľmi natlačiť): nadetá perinavtlačiťvtisnúťvprataťvopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecákexpr.: naprataťnapraťnatrieskaťnatĺcťnadusiťnapáckaťnabiťnagniaviťhovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavyponatláčaťpovtláčaťponapchávaťponadievaťponabíjaťhovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

    2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagátydotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov


    navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

    2. p. von 1


    nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starýhovoriť: hovorili jej babkapomenúvaťtitulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docentkniž.: menovaťzvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menomprezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom


    nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno • prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhradydonedávna: nedávno, donedávna mali ešte sporminuleminulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievčahovor. toť: iba toť sa zoznámilihovor. onehdynár.: onehdaonehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzincinár. oňahdy (Johanides)nár. voňahdy (Rázus)


    nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajakovoľajakoakosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáčihovor.: dákodákosivoľáko: dáko, voľáko sa už tam dostanemehovor.: nejakdajakvoľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradímeako-taktak a tak: do leta už ako-tak vydržípoet. al. nár. jaksinár.: voľákosi (Krno)jaksi-taksifraz. nejakým činom

    porov. aj hocijako


    nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajakývoľajakýhovor.: dákydákysivoľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze?akýsiktorýsipoet.: kýsikýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko)istýurčitýjedenhovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľhocijakýakýkoľvekhovor. bársakýhocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseňhovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeňexpr.: aký-takýkoľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok


    nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


    nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný) • dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská službavoliteľnývýberovýkniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáškanezáväznýmožný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešeníneobligátny


    nepremokavý ktorý neprepúšťa vodu • nepriepustnývodotesný: nepremokavý, nepriepustný, vodotesný oblekimpregnovaný (napustený látkou zabraňujúcou prepúšťanie vody): nepremokavá, impregnovaná tkanina


    nepriepustný ktorý neprepúšťa isté (obyč. neželateľné) látky (op. priepustný) • nepriechodný: íl je nepriepustná, nepriechodná horninanepriedušnývzduchotesný (neprepúšťajúci vzduch): nepriedušný, vzduchotesný obal (na potravinách)nepremokavývodotesný: nepremokavá úprava látky; vodotesné hodinkyodb. hermetický (veľmi tesne uzavretý, neprepúšťajúci vzduch ani vodu): hermetický uzáver

    p. aj tesný


    nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviskahladkýnehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolaniavoľnýslobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechodsústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úlohpokojnýtichýneskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastiečistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem

    p. aj stály


    neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútanýneskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábavabezuzdnýnemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosťvoľnýľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky životrozpustenýzastaráv. rozpustilýexpr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnevbujnýbujarýrozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňaniesamopašnýpochabýroztopašnýzastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastianecudnýfrivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žartyneobmedzenýzastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom


    nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatnýautonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanieslobodnývoľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trhabsolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličinazvrchovanýsuverénnyvýsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územiesebestačnýkniž. samobytnýzastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgánemancipovanýkniž. zried. al. publ. independentnýneskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládežosamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republikanestraníckyhovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)


    neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsinejakývoľajakýdajakýhovor.: voľákydákykniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladíkcudzízastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajinybezmennýanonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznanýneodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstraneidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvolatajomnýzáhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmotajnýskrytýutajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom miesteneistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistýnový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocitpoet. neznaný (Sládkovič)


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    niečí označuje neurčitého vlastníka al. pôvodcu • dačívoľačíčísi: našiel som niečí, voľačí, čísi klobúk; je to niečia, dačia, čiasi vinaniekohodakohovoľakoho: niekoho, dakoho roľa; dakoho, voľakoho majetok


    niečo 1. vyjadruje neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu • dačovoľačočosi: musím niečo, dačo urobiť; voľačo, čosi ho poštípalohovor.: čosi-kdesičo-todačosipoet. dač: čosi-kdesi, čo-to som už o tom čítal

    2. p. trocha1 1 3. p. veľa 4. p. chvíľu


    niekade vyjadruje neurčitosť smerovania al. miesta činnosti; neznámym smerom, nevedno kade • dakadevoľakadekadesi: niekade, dakade sa mu už podarí prejsť; voľakade, kadesi vletela do domu lastovičkaniekadiaľdakadiaľvoľakadiaľkadiaľsi: niekadiaľ, voľakadiaľ, kadiaľsi sa dostala do pivnice voda


    niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


    niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakdevoľakdekdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik

    2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekamdakdedakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôlvoľakdevoľakamkdesikamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru

    3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakdemiestamizastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopilkde-tutu i tutu a tamtu i tamtu-tamsem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlázried. ledakde (F. Hečko)expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľkovoľakoľkokoľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcovneveľanemnohoviacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničiahovor.: párzopárkoľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájdemálo: iba málo domov zostalo nepoškodenýchtrochatrochuexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakovdačoniečočosivoľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd


    niekto označuje osobu, ktorá nie je (bližšie) známa, nejaký človek, nevedno kto • daktovoľakto: niekto, dakto zvoní; voľakto nám už pomôžektosi (so zdôraznením neurčitosti): ktosi nám rozbil okno


    niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorýdaktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejšíktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviťľubovoľnýjedenniektoktosidaktovoľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrkuzried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia!dajedennejeden; mnohíviaceríistí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesťhovor.: poniektorípodaktorípodajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišlijedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé


    oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotkabataliónprápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)

    2. niečo z väčšieho celku • dielčasť: oddiel, diel, časť knihykapitolaarch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)


    okolitý ktorý sa vyskytuje okolo niečoho al. v blízkosti niečoho • zastar. okolný: okolité, okolné vrchy; okolitý, okolný svetsusedný (nachádzajúci sa v susedstve): okolité, susedné štáty; susedné chalupyblízky (nachádzajúci sa v blízkom okolí): okolité, blízke predmetyvonkajší: vonkajší svet


    okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

    2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

    3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

    4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

    5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

    6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


    okupant kto okupuje cudzie územie • kniž.: uchvatiteľuzurpátorexpr. votrelec: nacistickí okupanti, uchvatitelia, uzurpátori, votrelci


    otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľnýnehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovanianeobmedzenýslobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístupnekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá verandaširokýďalekýšíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre moreprístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodináchexpr.: rozdrapenýrozďavenýkniž. rozjatrenýnár. rozjedený (o rane)

    2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný


    ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


    páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

    2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


    páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiťvoňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajúhovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajúsmrdieťzapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potomexpr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner)expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom


    pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasákbača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava)zastar.: gondáškondaš (pastier svíň)


    patetický plný pátosu (o človeku a jeho prejavoch) • nadnesenýzveličený: patetická, nadnesená, zveličená reč; nadnesené, zveličené gestáprehnanýprepiaty: patetický, prehnaný výstup; byť v prejave patetický, prepiatyvzletnýnadšenývzrušenýkniž. vznosný (plný nekontrolovaného citového vzplanutia, vzrušenia): na jazyk mu prichádzali samé patetické, vzletné, nadšené slová; patetický, vzrušený prednes (op. civilný) • trocha pejor. teatrálnydivadelný (zveličený a štylizovaný ako v divadle): teatrálny, divadelný tón v hlase; teatrálne, divadelné gestákniž. vozvýšený (Vajanský, Matuška)prepatetizovaný


    pátos 1. prudké, hlboké vzrušenie • majestátnosťslávnostnosť: pátos, majestátnosť utrpeniapatetikapatetickosť: pátos, majestátnosť, patetika dikcie

    2. nadšený, vzletný spôsob prejavu • patetikapatetickosť: hovoriť s pátosom, s patetikounadnesenosťkniž. vozvýšenosť (Vajanský)


    pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

    2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


    pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmetodb. mobilnýprenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantnýprevoznýpojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriavlingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilnýnestályodb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí

    2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratnýšikovnývrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesochsvižnýsvižký: svižný, svižký tanečníkhybkýexpr. šibký: hybké, šibké nohyčulýživý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé detineposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapčekzastar. hýbavý


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdzazastar. nenáhly: nenáhly návrat k životupokojnýkrokovýprechádzkovýmiernyvoľnýpren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmuspozvoľnýpostupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadoklenivýospanlivýospalýpren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohybyexpr.: ťarbavýťažkopádnyšuchtavýšúchavý: ťarbavé, šuchtavé krokyrozvláčnymalátny: rozvláčna reakciaťahavýtiahlyťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseňzdĺhavýexpr.: piplavýprplavýhovor. expr.: babravýbabrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke rukysubšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbalexpr.: pomalinkýpomalilinký

    2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavýťažkopádnynešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenienepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozognedynamickýexpr. šuchtavý: šuchtavý človeknár. zvlačkavý


    potrubie sústava rúr na rozvod kvapalných al. plynných látok: klásť potrubierúrovod (komplex rúr) • vodovod (potrubie na rozvod vody) • plynovod (potrubie na vedenie plynu) • ropovod (potrubie na vedenie ropy) • naftovod (potrubie na rozvod nafty)


Pozri výraz VO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV