Význam slova "tiť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

titan -a m. kniž. (podľa obra Titana z gréc. mytológie ako symbolu odboja, vzbury) génius, velikán: t. hudby;

titán -u m. kovový chem. prvok, zn. Ti;

titanizmus -mu m. nadľudská odbojnosť, bojovnosť: t. v umení

titánový príd.: t-á oceľ

titanský príd. nadľudský, obrovský: t. boj, zápas

títo [t-] N mn. č. zámena tento (živ.)

titrácia -ie ž.

1. chem. odmerná analýza používajúca roztoky známej koncentrácie na kvantitatívne určenie látok

2. text. určovanie stupňa jemnosti vláken;

titračný príd.: t-á metóda

titul -u m.

1. akademická, úradná a i. hodnosť; jej vonkajšie vyjadrenie: akademický t.;
získať t. majstra sveta;

2. názov, nadpis, záhlavie: kniha vyšla pod t-om Básne;
t. článku

3. dôvod, odôvodnenie: hovor. (ne)má na to t.;

titulárny príd. kt. má hodnosť iba podľa mena; čestný: t. konzul, t. arcibiskup;
t. biskup bez diecézy

titulkár -a m. tvorca titulkov v denníkoch;

titulkárka -y -rok ž.

titulkovať nedok. označovať titulkami: t-nie filmu

titulkový príd.

titulný, titulový príd.: t-ný list knihy, t-ná postava (hry);
t-ová skratka;
t-ová listina (v športe);

titulok -lku m.

1. nadpis článku (obyč. v novinách)

2. pís. text ako súčasť filmu: film v pôvodnom znení so slovenskými t-ami;

titulovať nedok. oslovovať titulom; nazývať, menovať, oslovovať vôbec: t. niekoho pán doktor, pán predseda;

beštiálne prísl.;

beštiálnosť -i ž.

beštiálny príd. surový, zverský, neľudský: b-a vražda;

cítiť -i nedok.

1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol

2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať

3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar

● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to

// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?

● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si

dokrútiť -i dok.

1. dokončiť nakrúcanie (filmu): d. posledné scény

2. krútením doplniť: d. prírodné zábery

3. krútením zdeformovať, vykrútiť: mráz d-l lopúchy;
expr. d-ený človek zmrzačený;

domlátiť -i dok.

1. skončiť mlátenie, prestať mlátiť: d. raž

2. expr. zbiť, dobiť: vrátil sa s d-enou hlavou

donútiť -i dok. prinútiť: d-l ho odcestovať, aby odcestoval;
robiť niečo z d-enia;

dorútiť sa -i dok. expr. prihnať sa, dohrnúť sa: d-la sa búrka

doštička -y -čiek ž. zdrob.

dosýtiť -i dok. úplne nasýtiť: d. deti múčnikom

// dosýtiť sa: d. sa syrom

fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej

hruštička -y -čiek ž. zdrob.

kamarátiť sa -i nedok. priateliť sa: k. sa s niekým od detstva;

klátiť -i nedok. knísať, kolísať: k. rukami, nohami

// klátiť sa padať pod ťarchou; knísať sa, kolísať sa: k. sa pod ťažkým bremenom;
hlava sa mu k-i padá

kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

krátiť -i nedok.

1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;

2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie;
mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom;

krútiť -i nedok.

1. uvádzať do kruhového pohybu, otáčať, točiť: k. kormidlo, k. gombík na rádiu, k. kľukou;
pes k-i chvostom vrtí

2. vykrúcať, skrúcať, zakrúcať: k. si fúzy, vlasy

3. otáčaním, stáčaním zhotovovať: k. píšťalku;
k. cigaretu šúľať

● k. hlavou nad niečím a) čudovať sa b) nesúhlasiť;
expr. k. s niekým ovládať ho;

leštič -a m. živ. kto odb. leští;

leštič -a mn. -e m. neživ. leštiaci stroj;

leštička -y -čiek ž.

1. žena, kt. odb. leští

2. leštiaci stroj, leštič

leštičský príd.: l-é náradie

leštiť lešť/-i! nedok. hladením, náterom, čistením ap. dodávať hladkosť a lesk: l. parkety, l. si nechty;
l-ený mramor

líštička -y -čiek ž. zdrob.

lúštiť -i -šť/-i! nedok.

1. tlakom vylupovať semená, jadrá, obyč. z mäkkého obalu: l. hrach, fazuľu

2. riešiť (niečo ťažké, nejasné): l. problémy;
l. krížovky vypĺňaním kolónok zisťovať tajničku;

mištička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

mlátiť -i nedok.

1. nárazmi uvoľňovať zrno z klasov, semeno zo strukov ap.: m. na mláťačke, m. cepmi, m. obilie, fazuľu

2. expr. udierať, tĺcť, biť: m. palicou do dlážky, m. okolo seba

3. expr. surovo biť: m. niekoho hlava-nehlava

● m. (prázdnu) slamu jalovo hovoriť;
expr. m. niekoho ako koňa veľmi biť;

mraštiť mrašť/-i! nedok. sťahovať do vrások, vraštiť, mŕštiť: m. čelo, tvár

// mraštiť sa sťahovať tvár do vrások, vraštiť sa, mŕštiť sa: m. sa od hnusu

mŕštiť -i nedok. mraštiť, vraštiť, krčiť: m. tvár;
m. čelom

// mŕštiť sa: m. sa od hnusu

mútiť -i nedok.

1. robiť mútnym, kaliť: silný prúd m-i vodu

2. expr. mýliť, miasť, pliesť: hnev mu m-i rozum

3. tlčením spracúvať na maslo: m. smotanu

4. takto vyrábať: m. maslo

● m. vodu a) zakrývať nedostatky b) robiť rozruch

// mútiť sa

1. kaliť sa: rieka sa m-i

2. expr. stávať sa nejasný, spletený, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu m-ia

nakrútiť -i dok.

1. okrúcaním umiestniť al. upraviť, navinúť, namotať, natočiť: n. vlasy (na natáčky), n. niť na cievku

2. zachytiť na filmový pás, natočiť: n. film

3. zachytiť na zvukový pás al. platňu, natočiť: n. rozhlasový prejav, pieseň;

namlátiť -i dok.

1. mlátením získať, nahromadiť isté množstvo: n. (veľa) obilia

2. expr. zbiť, zmlátiť: n. nezbedníkov

nanútiť -i dok. nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho, vnútiť, natisnúť: n. niekomu svoju vôľu, spoločnosť, n. jedlo;

nasýtiť -i dok.

1. urobiť sýtym, nakŕmiť, nachovať: n. deti, n. hladného (chlebom), n. si žalúdok

2. uspokojiť (potrebu, túžbu): n. potreby;
n. trh (tovarom)

3. (hojne) naplniť, prestúpiť (význ. 6): n. pôdu vodou;

navrátiť -i dok. kniž. vrátiť (význ. 3), prinavrátiť: n-li mu zdravie;

nôtiť -i nedok.

1. spievať, pospevovať: n. pesničku

2. spievať bez slov, hmkať: n. (si) melódiu;

nútiť -i nedok.

1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti, poháňať, prinucovať: n. dieťa do učenia;
do všetkého ho treba n.;
n-l ho odísť, aby odišiel;
bol n-ený (odísť ap.) musel

2. popudzovať, dráždiť: neos. n-i ho do kašľa, n-i ho vracať;

obchvátiť -i dok. urobiť voj. manéver s cieľom obkolesiť protivníka;

obkrútiť -i dok. okrútiť, omotať, obvinúť: o. si šál okolo krku, o. sa do šatky;

obrátiť -i dok.

1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe;
o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie;
o-ený postup

2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto;
o-ené očko, op. hladké;
o. niekoho na inú vieru

3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho;
o. reč na iné

□ o. pozornosť na niečo všimnúť si

● o. na posmech zosmiešniť;
o. niečo na žart urobiť z niečoho žart;
o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku;
o. navnivoč zničiť;
o-ťme list! hovorme o inom!

odkrútiť -i dok.

1. krútením uvoľniť: o. maticu;
o. filmový pás, o. motúz odmotať, odvinúť

2. hovor. expr. odslúžiť: o. vojenčinu, pracovnú zmenu;

odľudštiť -šť/-i! dok. zbaviť ľudskosti: vojna o-la svet;
o-enie umenia;

odnepamäti, pís. i od nepamäti prísl. expr. oddávna

odvrátiť -i dok.

1. obrátiť iným (bočným) smerom, odkloniť: o. hlavu, oči (od niekoho);
o. pozornosť preniesť na niečo iné

2. odstrániť (niečo zlé), zabrániť, zamedziť: o. skazu, nešťastie;

okabátiť -i dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošudiť: o-l ho o sto korún;
nedal sa o.

oklieštiť -i -šť/-i! dok. kniž. obmedziť: o. právomoc, o. požiadavky niekoho;
o-ené mužstvo, možnosti neúplné;

okrútiť -i dok. ovinúť (význ. 1, 2), omotať, obkrútiť: o. vrkoč okolo hlavy;
o. sa šatkou, tvár o-ená uterákom

● o. si niekoho okolo prsta, malíčka ovládnuť niekoho;

omlátiť -i dok. vymlátiť: zrno o-li ručne

● expr. o. niekomu niečo o → hlavu

pätička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1

2. hovor. expr. zahratie lopty pätou (vo futbale);

pätiť sa nedok. expr. vzpierať sa, zdráhať sa: p-l sa, že to neurobí

// pätiť brzdiť, zarážať: prvý neúspech ho trocha p-l

pleštiť, pľaštiť -šť/-i! dok. expr.

1. hodiť (význ. 1): p. kartu na stôl;
p. niekoho o zem

2. udrieť (obyč. dlaňou): p. niekoho po ruke

// pleštiť sa, pľaštiť sa hodiť sa: p. sa do vody

počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

pocítiť -i dok.

1. získať nejaký zmyslový, citový zážitok, zacítiť: p. hlad, pichnutie;
p. radosť, strach, p. odpor k niekomu, k niečomu

2. uvedomiť si: p-l, že ide o vážnu vec;
p. zodpovednosť za niečo

3. zniesť na sebe, zakúsiť: p. ťažké následky vojny

● p. niečo na vlastnej koži skúsiť sám;

poduštička -y -čiek ž. zdrob.

podvrátiť -i dok. oslabiť, podryť, podkopať, rozvrátiť, vyvrátiť: p. niečiu autoritu;
vedecky p. chybnú tézu;

pofrancúzštiť -i -šť/-i! dok. urobiť francúzskym: p. si meno;

pokrútiť -i dok.

1. uviesť do otáčavého pohybu, zakrútiť, zavrtieť: p. kľukou;
p. hlavou i pren. prejaviť nesúhlas, pochybnosť, počudovanie

2. pokrčiť, skrčiť, skriviť: reuma mu p-la údy

// pokrútiť sa:

1. p. sa v tanci

2. p. sa do klbka;
doska sa p-la

poľudštiť -šť/-i! dok. urobiť človekom; urobiť ľudskejším, ľudským: p. svet, podmienky života;

pomeštiť sa -šť/-i! dok. dostať mestský ráz: p-ená dedina

pomlátiť -i dok.

1. skončiť mlátenie, vymlátiť: p. obilie

2. expr. porozbíjať, pobiť: p. poháre

// pomlátiť sa pobiť sa

pomútiť -i dok.

1. urobiť mútnym, zakaliť: p. vodu, studničku

2. chvíľu mútiť (význ. 3): p. smotanu v dbanke

3. hovor. expr. vyviesť z duš. rovnováhy, zmiasť, pomotať: p. hlavu, rozum niekomu, pálenka ho p-la

// pomútiť sa hovor. expr. stať sa nejasným, popliesť sa, pomotať sa: rozum sa mu p-l, v hlave sa mu všetko p-lo

popamäti, pís. i po pamäti prísl. bez použitia zraku, len podľa pamäti: kráčať iba p.;
siahnuť, trafiť niekde p.

popanštiť -šť/-i! dok. obyč. pejor. urobiť panským, dať panský, meštiacky ráz: syna mi tam p-li;

popoľštiť -šť/-i! dok. dať poľský ráz, urobiť poľským: p-ená dedina;

poruštiť -šť/-i! dok. dať rus. ráz;

porúti sa bud. k rútiť sa

posvätiť dok.

1. vykonať obrad posvätenia: p. oltár, p. kostol;

2. kniž. zasvätiť (význ. 2): p. život vede

□ dať p-enie niečomu odobriť, schváliť;

pozlátiť -i dok. pokryť tenkou vrstvou zlata: p. rám, p-ené hodinky;

praštiť prašť/-i! dok. expr.

1. prudko udrieť, buchnúť: p. niekoho po hlave, p. päsťou na stôl

2. prudko hodiť: p. niečo do kúta, o zem

● p. niečím zanechať niečo, vzdať sa niečoho

precítiť -i dok. citovo hlboko prežiť: p. bolesť, radosť;

prekabátiť -i dok. expr. oklamať, podviesť: p. spolužiaka

prekrútiť -i dok.

1. prílišným krútením poškodiť; pretočiť: p. pero v hodinkách

2. zámerne vyložiť nesprávne, preinačiť: p. fakty

3. znova nakrútiť: p. filmové scény;

preleštiť -šť/-i! dok.

1. znova naleštiť: p. dlážku

2. zľahka vyleštiť: p. nábytok

presýtiť -i dok.

1. urobiť príliš sýtym: p. si žalúdok

2. spôsobiť prestúpenie niečoho niečím, preniknúť: vôňa p-la vzduch;
povetrie p-ené vlhkosťou;

prevrátiť -i dok.

1. otočiť z jednej strany na druhú, obrátiť: p. šaty;

2. prevrhnúť: p. stôl

● p. niečo hore nohami porozhadzovať;
p. kabát navonok zmeniť presvedčenie;

prikrútiť -i dok. krútením pripevniť, upevniť: p. žiarovku;

prinavrátiť -i dok. kniž. vrátiť (význ. 2, 3): p. niekomu peniaze, slobodu;

prinútiť -i dok. násilím, mocou, nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil, donútiť: p-l ho odísť, aby odišiel;
urobil to z p-enia;
p-l sa vypočuť ho;

privrátiť -i dok. trocha obrátiť k niečomu: p. tvár k niekomu;

prýštiť -i -šť/-i! nedok. kniž. prameniť, vyvierať: spod skaly p-i voda;

rozcítiť sa -i dok. podľahnúť citom, rozcitlivieť sa: r-la sa pri spomienke na syna

rozkamarátiť sa -i dok. hovor. prestať sa kamarátiť, op. skamarátiť sa: navždy som sa s ním r-l

rozkrútiť -i dok.

1. uviesť do otáčavého pohybu, roztočiť: r. kolesá, vrtuľu;

2. uvoľniť niečo zamotané, skrútené, rozmotať, rozvinúť, roztočiť: r. uzlík, šatku, batôžtek

3. i rozkrútiť sa (s kým) expr. pustiť sa do tanca, roztočiť v tanci: r. tanečnicu;
r. sa s dievčaťom po sále;

rozlúštiť -i -šť/-i! dok. lúštením objasniť, rozriešiť: r. záhadu, písmo, hádanku

rozľútiť -i dok. kniž. rozzúriť: synove slová r-li otca

// rozľútiť sa: veľmi sa r-l na suseda

rozmlátiť -i dok. expr. rozbiť na kusy, roztĺcť: r. nábytok;

rozpľaštiť sa, rozpleštiť sa -šť/-i! dok. expr. rozpľasnúť sa, rozplesnúť sa: cyklista sa r-l na ceste

roztrieštiť -i -šť/-i! dok. porušiť jednotu, celistvosť: r. spolok, r. jednotu hnutia

// roztrieštiť sa stať sa nejednotným, neuceleným: názory sa r-li;
armáda sa r-la

rozvrátiť -i dok. zničiť celistvosť, jednotu, súdržnosť, súlad ap., rozložiť, rozrušiť: r. manželstvo, r. spoločnosť;
r-ená výroba;

rútiť sa -i nedok.

1. prudko padať z výšky, valiť sa: vodopád sa r-i do hlbín

2. prudko sa pohybovať vpred, hnať sa: pes sa r-i za korisťou;
rýchlik sa r-i do stanice

3. boriť sa (význ. 1), zosypávať sa, rozsypávať sa: celá budova sa r-i

schvátiť -i dok. expr.

1. zachvátiť (význ. 1, 2): s-l ho vzdor, s-la ho bolesť

2. prudko chytiť, schmatnúť: s. niekoho za ruku, okolo hrdla;

skamarátiť sa -i dok. spriateliť sa (význ. 1, 2): deti sa s-li

sklátiť -i dok. kniž. zrútiť (význ. 1), zvaliť, strhnúť: úder ho s-l, s-ený strom

// sklátiť sa: s. sa na zem

skrátiť -i dok. urobiť kratším, op. predĺžiť: s. šaty, s. termín, s. cestu;

skrútiť -i dok.

1. krútením spojiť, zvinúť, zakrútiť, stočiť: s. nitky do klbka, s-ený pokrovec

2. vychýliť z pôv. polohy, otočiť, stočiť, skrútnuť: s. volant, kľúč, s. vypínačom

3. obrátiť iným smerom, skrútnuť, stočiť: s. auto, s. pohľad;

slúžtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

smútiť -i nedok. prežívať smútok, byť smutný: s. za rodičmi;

spamäti prísl.

1. naspamäť: rátať s., naučiť sa úryvok s., recitovať s.

2. popamäti: maľovať portrét s., nájsť východ s.

spätiť dok. prudko, náhle zastaviť, zavrátiť: s. bežiaceho;
s. ovce

// spätiť sa prudko sa zastaviť, cúvnuť: žrebec sa pred prekážkou s-l

sploštiť -šť/-i! dok. urobiť splošteným (význ. 1, 2): s. guľu;
s-enie skutočnosti (v diele);

spolucítiť -i nedok. kniž. súcitiť

štítiť sa -i nedok. cítiť (prirodzený) odpor: š. sa špiny;
š-i sa dotknúť žaby;

stužtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

šuštička -y -čiek ž. zdrob.