Význam slova "príšť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

prísť príde prídu príď! prišiel dok.

1. chôdzou al. dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť, op. odísť: p. domov;
p. niekde pešo, autom, vlakom;
p. do práce včas;
p. na návštevu k priateľovi;
p-l k nám po čerešne;
p. na pohreb

2. (o dopr. prostriedku) pohybom sa niekam dostať, dôjsť, op. odísť: vlak dnes p-l presne;
autobus ešte nep-l

3. pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie ap., dôjsť, op. odísť: p-l k nám nový vedúci

4. vrátiť sa odniekiaľ na pôv. miesto, dôjsť: p. domov z vojny, p. z dovolenky

5. obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou, dôjsť: p-la ku mne, aby som jej pomohol

6. byť dopravený, doručený, dodaný, dôjsť: noviny dnes ešte nep-li;
p-l mi list;
tovar p-e zajtra

7. začať jestvovať, dôjsť, nastať: p-li veľké dažde;
po zime p-e jar;
naraz p-la choroba

8. dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii, dôjsť: p. do ťažkého položenia;
p. do pomykova;
p. do reči stať sa predmetom a) rozhovoru b) ohovárania;
p. do druhého stavu oťarchavieť;
p. do módy stať sa módnym

9. dostať sa niekam, ocitnúť sa na nejakom mieste, dôjsť: p. do nemocnice;
za to p-te do väzenia

10. získať, nadobudnúť niečo, dôjsť: p. k peniazom;
ľahko p-l k zlatu

11. byť zbavený niekoho, niečoho, stratiť, dôjsť: p. o zamestnanie;
p. o peniaze;
vo vojne p-la o syna;
p. o oči

12. postihnúť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho, dôjsť: p-l na mňa spánok;
p-la na ňu slabosť;
neos. p-lo mi zle, clivo;
dobre mu p-lo, že videl matku

13. ujsť sa, pripadnúť v istom pomere, dôjsť: na každého p-e liter vína

14. náhodne sa naskytnúť, dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo p-lo;
žije, ako p-e

15. úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť, dôjsť: p. na stopu zločinu;
p. na chybu v účtoch

16. hovor. patriť ako odmena, odplata: koľko p-e od ušitia, za ušitie kabáta?

17. hovor. stáť² (význ. 1): p-e to lacnejšie, keď to urobíš doma

18. hovor. neos. p-e, p-lo (bude, bolo) treba: p-lo nám ísť kus cesty pešo

19. hovor. neos. p-e na to bude záležať na tom: keď p-e na to, nemusíme ísť nikde

20. nastať, uskutočniť sa, dôjsť: p-lo k revolúcii;
očakávame, že p-e k zlepšeniu

● p. s prázdnymi rukami nedoniesť nič;
p. na amen na koniec;
kto → prv p-e, prv melie;
expr. p. niekomu na krk prisťahovať sa k niekomu, začať mu byť na príťaž;
p-lo mi na rozum, na um spomenul som si;
nechce mu to p. na jazyk nevie nájsť vhodný výraz;
p-e rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať;
p-la reč na to začalo sa o tom hovoriť;
p-lo to na pretras začalo sa o tom hovoriť;
p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným;
p. do riadnych, normálnych koľají začať usporiadane žiť, vyvíjať sa;
p. navnivoč znehodnotiť sa;
p. niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho;
nemôcť p. niekomu na meno hovoriť zle o ňom;
p. do hotového, k hotovému;
p. (ako) na hotové získať niečo bez vlastného pričinenia;
p-lo na lámanie chleba nastal rozhodujúci okamih;
p. niekomu do cesty začať mu prekážať;
p. niekomu na mušku ocitnúť sa v blízkosti;
p. niekomu pod ruky dostať sa do blízkosti;
p-e mu z očí bude mu zle (od urieknutia);
p-lo na moje slová mal som pravdu;
p. niekomu na oči ukázať sa;
p. na svet narodiť sa;
p. o život zahynúť;
expr. p-e na psa mráz nenáležité konanie sa vždy vypomstí;
p. k moci, k veslu dostať sa k moci;
p. k sebe nadobudnúť vedomie;
p. k rozumu spamätať sa;
nemôže k ničomu p. nemôže nič nadobudnúť;
p. o rozum zblaznieť;
p. si na svoje dobre pochodiť;
keď na to p-e ak bude treba;

prisťahovalec -lca m. kto sa prisťahoval;

prisťahovalecký príd.;

prisťahovalectvo -a s.

prisťahovalkyňa -e -kýň ž.;

prisťahovať sa dok. prísť (natrvalo) bývať: p. sa do Bratislavy

pristať -stane -stanú -stal dok.

1. súhlasiť, privoliť, pristúpiť: p. na návrh, kompromis;
p-la vydať sa zaňho

2. hodiť sa; svedčať, slušať: mladému všetko p-e;
klobúk jej p-e;

pristáť -stane -stanú -staň! -stál dok. plavbou al. letom dosiahnuť pevnú zem: loď p-la v prístave;
núdzové p-tie lietadla;

prístav -u m. miesto upravené na pristávanie lodí: riečny, námorný p.;

pristávací príd. určený na pristávanie; použ. pri pristávaní: p. modul, p-ia plocha letiska;
p. manéver

pristavať -ia -ajú dok. pristaviť (význ. 1);

nedok. k 1 pristávať¹ -a

nedok. pristávať² -a

prístavba -y -vieb ž.

1. pristavovanie: p. továrenskej haly

2. dodatočne pristavaná časť budovy, prístavok: drevená p. skladu

prístavisko -a -vísk s. časť brehu upravená na pristávanie lodí

pristaviť dok.

1. dodatočne postaviť: p. k domu garáž, dielňu

2. postaviť do blízkosti niečoho: p. posteľ k oknu

3. prisunúť (význ. 1): p. železničné vozne

4. postaviť na sporák: p. polievku

5. zastaviť (význ. 1), zadržať: p. priateľa na ulici;

prístavný príd.: p-é mesto, p-á krčma

prístavok -vku m.

1. prístavba (význ. 2): palác s p-ami

2. sedadlo pristavené vedľa stálych sedadiel: p-y v kine, v divadle

3. gram. voľne pripojený zhodný vetný člen podobný prívlastku, apozícia

nedok. pristavovať

nedok. pristavovať

// pristaviť sa zastaviť sa (význ. 2, 3), zdržať sa: p. sa v bufete na víno;
p. sa pri probléme pouvažovať o ňom;

nedok. pristavovať sa

pristehovať dok. stehovaním prišiť: p. rukáv, golier

prístelka -y -liek ž. dodatočne pridané lôžko

prístenok -nku/-a m.

1. krytý priestor pozdĺž 1 strany domu

2. vedľ. menšia miestnosť pripojená k väčšej miestnosti: p. pre rubačov

3. úzky múrik pri stene: sedieť na p-u

pristihnúť -e -ú -hol dok. chytiť obyč. pri nedovolenom čine, prichytiť, dochytiť: p. niekoho pri krádeži;
p-la ho, ako si ju obzerá;
p-l sa, že na to spomína;

nedok. pristihovať

prištiknúť -e -ú -kol dok. privrznúť, priškripnúť, privrieť, prištipnúť: neos. p-lo mu prsty

príštipkár -a m. v min. obuvník, kt. iba opravoval obuv;

prištipnúť -e -ú -pol dok. privrznúť, priškripnúť, privrieť, prištiknúť: p. si prsty vo dverách

príštipok -pku/-pka m. kúsok kože na opravenie obuvi

nedok. pristrájať -a

pristrčiť dok. prisunúť bližšie: p. stôl k stene;

prístrešie -ia s.

1. príbytok, útulok: dať, poskytnúť niekomu p.;
nemať p.;
byť bez p-ia

2. prístrešok: p. pre dobytok

prístrešok -ška m. kryt nad niečím v podobe strechy, prístrešie: p. nad balkónom, p. na bicykle

pristrihnúť -e -ú -hol dok. strihaním trocha skrátiť, upraviť, zastrihnúť: p. vlasy, fúzy, p. ruže;

● p. niekomu → krídla;

nedok. pristrihovať -uje, pristrihávať -a

nedok. pristrkávať -a

prístroj -a m. tech. zariadenie, kt. nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyz. al. chem. dej, jednoduchší stroj, aparát: hasiaci, premietací, fotografický, telefónny, merací p.;

pristrojiť -í -a dok.

1. obliecť (význ. 1): dievčence p-la za družice;
p. niekoho do čepca

2. pripraviť (význ. 2), prichystať: p. večeru;

prístrojový príd.: p-á technika

prístup -u m.

1. možnosť, oprávnenie vstúpiť, vniknúť: do ich chaty má vždy p.;
p. na stavenisko je zakázaný;
umožniť vode p. do pôdy

2. miesto, kadiaľ sa prichádza, príchod: p. na hrad je ťažký;
do kuchyne je p. cez kúpeľňu

3. možnosť dosiahnuť niečo, zúčastniť sa na niečom: ľudia majú p. k vzdelaniu

4. pomer, postoj, stanovisko: tvorivý p. k práci;
vedecký p. k riešeniu;

pristúpiť -i dok.

1. chôdzou, krokmi sa dostať niekam, prikročiť: p. k obloku;
p-l k nemu a podal mu ruku

2. nastúpiť ako ďalší do dopravného prostriedku, prisadnúť: p. do vlaku, do električky

3. pripojiť sa, pridať sa, pridružiť sa: p. do spolku, do družstva;
p. k zmluve o zákaze jadrových zbraní

4. začať robiť, prikročiť: p. k rokovaniu, k diskusii, k hlasovaniu

5. vysloviť súhlas s niečím, pristať, privoliť: p. na požiadavky, na návrh

6. pribudnúť: k hladu p-la aj zima

7. i pristupiť nohou pritlačiť, prišliapnuť: p. dážďovku;

prístupky -ov m. pomn. zastaráv.: ísť na p. priženiť sa do domácnosti rodičov manželky

prístupne prísl. k 3, 4: p. sa tváriť;
p. napísaná kniha;

prístupnosť -i ž.

prístupný príd.

1. do kt. al. ku kt. je dobrý, ľahký prístup, dostupný: ľahko p-á horská chata;
hrad je p. zo západnej strany

2. do kt., na kt. je možný, dovolený prístup: park p. verejnosti;
film p. mládeži

3. podliehajúci niečomu, vnímavý; majúci pochopenie, chápavý, dostupný: je p-á citom;
p. človek

4. ľahko pochopiteľný, zrozumiteľný, dostupný: p. štýl knihy;
p. výklad

5. kt. možno ľahko dosiahnuť, dostupný: p-á literatúra, p-é pramene štúdia

6. prijateľný, dostupný: p-é ceny;

nedok. pristupovať

prístupový príd. k 2: p-á cesta

práč -a m. pracovník obsluhujúci pracie stroje;

práca -e prác ž.

1. vynakladanie teles. al. duš. úsilia na niečo, robota: telesná, duševná p., ťažká, ľahká p.;
užitočná, záslužná p.;
dať, pustiť sa do p-e;
mať veľa p-e;
fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor

2. teles. al. duš. činnosť ako spoloč. jav; takáto činnosť ako zdroj zárobku, zamestnanie: p. v priemysle, v bani;
hľadať p-u, byť bez p-e;
právo na p-u;
produktivita p-e, deľba p-e;
p. roľníka, manažéra;
Sviatok p-e 1. máj;
úrad p-e

3. teles. al. duš. činnosť zameraná na dosiahnutie, vyrobenie niečoho: poľné, záchranné, kancelárske p-e;
postup prác, výsledky p-e;
zveriť niekomu dôležitú p-u

4. úsilie, námaha, namáhanie, robota: dalo mi to veľa p-e

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu; robota: ručná, strojová p.;
dizertačná, doktorská p., umelecká p.

6. činnosť, chod, fungovanie: p. stroja;
p. srdca, nôh

● mať → plné ruky p-e;
bez p-e nie sú koláče;
aká p., taká pláca;
najprv p., potom pláca;
márna p. vodu košom naberať o daromnej práci;
p. mu len tak v rukách horí usilovne pracuje;

práceneschopnosť -i ž.

II. práceneschopný m. človek neschopný vykonávať svoje zamestnanie

práceneschopný

I. príd. neschopný pracovať (pre chorobu): byť p.;

práceschopnosť -i ž.

práceschopný príd. schopný pracovať: p. človek;

práchnivieť -ie -ejú nedok. rozpadať sa pôsobením sucha a vzduchu: drevo p-ie

práchnivosť -i ž.

práchnivý príd. postihnutý práchnivením, bútľavý: p. klát, p-é drevo;

práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)

prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

práčňa, práčovňa -e ž.

1. miestnosť na pranie: družstevná p.

2. podnik zaoberajúci sa praním bielizne pre zákazníkov: komunálna p.

prácne prísl.: p. niečo získať;

prácnosť -i ž. ekon. množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku al. vynaložené na výr. postup

prácny príd. namáhavý, ťažký: p-a výroba;

prádelňa, správ. práč(ov)ňa

prádelník, správ. bielizník

prádlo, správ. bielizeň

prámik -a m. ozdobná šnúra na obrubovanie

prámikovať nedok. ozdobovať prámikmi

prápor -u m.

1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.

2. správ. zástava;

práporčíčka -y -čok ž. k 2;

práporčícky príd.: p. zbor;
p-a hodnosť

práporčík -a mn. -ci m.

1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi

2. stredný st. vyšších práporčíkov;

práporečník, správ. zástavník

práporový príd. k 1

opak. prášievať -a

// prášiť sa

1. neos. (o prachu ap.) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: na ulici sa p-i;
z múčneho vreca sa p-i

2. odb. (o včelách) zbavovať sa na jar výkalov

● beží, až sa, len sa (tak) p-i rýchlo;
klame, až sa, len sa (tak) p-i veľmi;

opak. prášievať sa

prášiť -i nedok.

1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!

2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce

3. expr. utekať, bežať: p. hore cestou, p. pred bitkou

4. expr. strieľať, biť: p. do nepriateľa;

prask, prásk cit.

1. napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením, výstrelom ap.: p., zaznel výstrel

2. naznač. prudké hodenie: vzal pohár a p. ho o zem

praskavo, práskavo prísl.

praskavý, práskavý príd. znejúci ako pri lámaní, horení a pod.: p. zvuk;

práškovací príd. určený na práškovanie: p-ia linka

práškovať nedok.

1. posýpať práškom;
ban. poprašovať banské diela kamenným práškom;
poľnohosp. hnojiť práškovými hnojivami

2. odb. mlieť, drobiť na prášok: p-né kakao

práškovitý príd. majúci podobu prášku: p-é hnojivo, p. piesok

práškový príd.

1. rozomletý na prášok, vyskytujúci sa v podobe prášku: p-é hnojivo, p. cukor

2. používajúci (ako surovinu) prášok: hut. p-á metalurgia výr. kovov a zliatin spekaním kovových práškov

prášnica -e -nic ž. jedlá huba hruškovitého tvaru, zamladi biela, bot. Lycoperdon

prášok -šku m.

1. G i -a veľmi jemná suchá čiastočka nejakej látky: p. múky;
nikde ani p., p-a všade čisto

2. hmota rozomletá na malé čiastočky: mydlový p., p. do pečiva, p. proti hmyzu;
zomlieť niečo na p.

3. liek v podobe drobných, jemných čiastočiek al. i v podobe tabliet: p. proti boleniu hlavy, na spanie;
hovor. brať p-y;

opak. právať -a

práve

I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončili

II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť

právne prísl.

právnička -y -čiek ž.;

právnický príd.: p-á fakulta;
práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;

právnicky prísl.

právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;

právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
p-a chyba;
p. štát regulovaný právom;
p-e vedy vedy o štáte a práve;

právo -a práv s.

1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta

2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

● byť v p-e mať pravdu;
expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo

právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.

právoplatne prísl.;

právoplatnosť -i ž.

právoplatný príd.

1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba

2. oprávnený podľa zákona, zákonný: p. dedič;

prázdninovať nedok. hovor. prežívať prázdniny: p. v Tatrách, pri mori

prázdninový príd.: p. tábor

prázdniny -nin ž. pomn.

1. obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niekt. odboroch nepracuje: školské, divadelné p.

2. obdobie, v kt. platí oslobodenie od príslušných poplatkov: daňové p. pre zahraničných investorov;

prázdno

I. -a s. prázdny priestor, prázdnota: rútiť sa do p-a

● hľadieť, dívať sa do p-a neprítomne

II. prísl.

1. tupo, bezducho: hľadí na mňa p.

2. vetná prísl. pusto: v dome je p.

prázdnosť -i ž. bezobsažnosť

prázdnota -y ž. prázdno: p. ulíc;

● zívať p-ou byť prázdny

prázdny príd.

1. kt. nič neobsahuje, kt. nie je ničím naplnený, op. plný: p. pohár, p-a izba, ulica, p. žalúdok;
p. zošit nepopísaný;

2. nemajúci vnútornú hodnotu, obsah, bezobsažný: p-e slová, p. život

3. nevyplnený činnosťou, voľný: mať p. deň

● p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí;
→ mlátiť p-u slamu;
→ prísť s p-ymi rukami;
mať p-e vrecko nemať peňazí;

prémia -ie ž.

1. odmena v (tipovacej) súťaži;
ekon. osobitná odmena za zvýšený výkon, vysokú akosť, úsporu ap.: získať p-iu;
štvrťročná p., p. za prekročenie úloh

2. dar za splnenie istých podmienok: knižná p.;

prémiovať nedok. i dok. odmieňať, odmeniť prémiou: p. mimoriadne výkony, p. zamestnancov

prémiový príd.: p. poriadok, p-á kniha;
p-é sporenie

préria -ie ž. trávnatá step v miernom pásme Sev. Ameriky;

prériový príd.

préteritum -ta s. lingv. minulý čas

prézentný príd.

pri príležitosti predl. s G: blahoželanie pri p. narodenín

príbeh -u m. čo sa stalo, príhoda, udalosť, historka: p. z mladosti, zo života;
rozprávať p.

príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;

príbojový príd.

príbor -u m. súprava náčinia, ktorým jeme (lyžica, vidlička, nôž): nehrdzavejúci p.

príborník -a m. skriňa na príbor a ďalší riad, kredenc