Význam slova "pok" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pokade zám. opyt. príslov. po ktoré miesto, pokiaľ: p. dosiahne drôt? spýtaj sa, p. máme kosiť

pokakať dok. det. al. zjemn. znečistiť výkalmi: p-ná plienka

// pokakať sa (mimovoľne) vypustiť výkaly: dojča sa p-lo;

pokál -a L -i mn. -y m. kniž. veľký umelecky vyzdobený pohár

pokálať -a dok. porúbať, poštiepať: p. veľa dreva

pokánie -ia s. odvrátenie sa od vlastných zlých skutkov a predsavzatie byť lepším; odčiňujúci skutok: dať sa na p.;
uložiť niekomu p. za previnenie;
náb. sviatosť p-ia ktorou sa v kat. cirkvi odpúšťajú hriechy

□ robiť p. kajať sa

pokapať -e -ú dok.

1. expr. stratiť sa, zmiznúť, skapať: p-li mu peniaze

2. pohynúť, zahynúť: zvieratá p-li od hladu

pokarhať dok. prísne napomenúť: učiteľ p-l žiaka;
verejné p-nie

pokašlávať -a, pokašliavať -a nedok. chvíľami kašlať: p. od prechladnutia

pokaziť dok.

1. narušiť fungovanie, poškodiť, skaziť: p. rádio;
p. si žalúdok

2. rušivo zapôsobiť: p. spoločníkom zábavu

3. mravne narušiť: zlí kamaráti p-li chlapca

// pokaziť sa

1. prestať fungovať, poškodiť sa: motor sa p-l

2. stať sa nepoužívateľným: jedlo sa p-lo

3. nepriaznivo sa zmeniť, narušiť sa, zhoršiť sa: nálada sa odrazu p-la

4. mravne upadnúť: dievča sa v meste p-lo

poker -u L -i m. kartová hra

pokiaľ

I. zám. opyt. príslov.

1. vyj. otázku týkajúcu sa priestorovej hranice, ako ďaleko, pokade: p. dohodíš?

2. uvádza vzťažnú vetu predmetovú, príslov. časovú, miery a prívlastkovú, dokiaľ: vedel, p. sa dá ísť autom;
p. bol zdravý, pracoval dobre;
kupoval, p. mu stačili peniaze

● → kuť železo, p. je horúce

II. spoj. podraď. uvádza vetu

1. zreteľovú: p. ide o návrh, pokladám ho za dobrý

2. podmienkovú, ak: káva, p. sa pije s mierou, neškodí

pokľačiačky prísl. kľačiačky, kľačiac: prosiť p.

poklad -u m.

1. ochraňované, ukrývané cennosti (drahé kovy, drahokamy, klenoty): korunovačný p.;
vykopať p. vzácnych mincí

2. niečo vzácne, milé: kultúrne p-y;
reč je náš národný p.;

pokladať nedok. hodnotiť, posudzovať, oceňovať nejako, považovať, mať za, rátať za, držať: p. niekoho za priateľa;
p-l to za nemožné;
p. si za povinnosť urobiť niečo;
p. sa za nevinného

pokládka, správ. kladenie (parkiet, asfaltového krytu ap.)

pokladňa -e ž., vhodnejšie pokladnica;

pokladnica -e -níc ž.

1. schránka na bezpečné uschovanie cenností (obyč. peňazí): ohňovzdorná p.;

2. miesto, miestnosť na prijímanie a vyplácanie peňazí: staničná p.;
kúpiť si v p-i lístok;
pracovať pri p-i

3. inštitúcia majúca na starosti správu majetku, peňazí: štátna p.;

pokladnička -y -čiek ž. zdrob.: detská p.

pokladníčka -y -čok ž.;

pokladnícky príd.;

pokladničný príd.: p-á hotovosť, p. blok;

pokladníctvo -a s. funkcia pokladníka

pokladník -a mn. -ci m. kto je oprávnený, poverený manipulovať s peniazmi: p. v sporiteľni;
p. organizácie;

pokladňový príd., vhodnejšie pokladničný

pokľak -u m. pokľaknutie na 1 koleno: strieľať z p-u

pokľaknúť, pokľaknúť si -e -ú -kol dok. kľaknúť (si): p. na kolená

poklásť -kladie -kladú dok. uložiť, poukladať: p. taniere na poličku

poklebetiť si dok. expr. pohovoriť si, porozprávať sa: p. si s priateľkou o móde

poklep -u m. ľahký úder, klepnutie, poklepanie: vyšetriť pacienta p-om;

poklepať -e -ú dok.

1. niekoľkokrát zľahka udrieť, poklopať: dôverne p. známeho po pleci

2. udieraním, klepaním (trocha) upraviť: p. kosu;

nedok. poklepávať -a

poklepkať dok. expr. poklepať (význ. 1, 2);

nedok. poklepkávať -a

poklepový príd.

pokles -u m.

1. zaujatie nižšej polohy, klesnutie: p. vodnej hladiny

2. zníženie hodnoty, množstva, op. vzostup: p. teploty, p. výroby

poklesnúť -e -ú -sol dok. klesnúť (význ. 1, 3): hladina rieky p-la;
povedať p-tým hlasom;
výroba p-la;
mravne p. upadnúť

poklesok -sku m. (menšie) previnenie: morálny, spoločenský p.

poklona -y -lôn ž.

1. sklonenie hlavy al. hornej časti tela na vyjadrenie pozdravu, úcty: urobiť hlbokú p-u;
vzdať niekomu p-u;
zastaráv. (úctivá, hlboká) p.! pozdrav;
cirk. p. Oltárnej sviatosti akt uctievania Boha

2. lichôtka, kompliment: dostať p-u

□ robiť p-y lichotiť

pokloniť sa dok. urobiť poklonu (na prejav úcty, pozdravu), ukloniť sa: hlboko sa p.;
p. sa pamiatke padlých

poklonkovať, poklonkovať sa nedok. pejor. servilne sa správať, pochlebovať, lichotiť: vie (sa) p.;
p. (sa) nadriadenému

poklop -u m. prostriedok na zakrytie, uzáver, vrchnák: p. na šachte;

poklopať -e -ú dok. poklepať (význ. 1): p. si prstom po čele;

nedok. poklopávať -a

poklopkať dok. expr. poklopať;

nedok. poklopkávať -a

poklopový príd.

poklus -u m. klus: p-om – v klus! povel

pokĺznuť sa -e -u -zol dok. stratiť rovnováhu na klzkom povrchu, pošmyknúť sa: p. sa na ľade;

pokmásať -še -šu dok. expr.

1. pomykať: p. niekoho za vlasy

2. potrhať, pošklbať: víchrom p-né stromy

poknísať -še -šu dok. chvíľu knísať: vietor p-l konármi

// poknísať sa: p-l sa na stoličke

pokochať sa dok. kniž. so záľubou popozerať, potešiť sa: p. sa pohľadom na východ slnka;
p. sa v kráse hôr

pokoj -a m.

1. stav bez pohybu, činnosti; odpočívanie: deň pracovného p-a;
biol. vegetačný p.;
fyz. teleso v stave p-a

2. stav bez ruchu, hluku: nočný p.

3. stav bez vojny, mier: čas p-a

4. nenarušenosť a bezpečnosť spravodlivého poriadku; súlad medzi ľuďmi: vo svete nevládne p.;
p. v rodine

5. nevzrušenosť; rozvaha, rozvážnosť; vnútorná vyrovnanosť: zachovať p. v nebezpečenstve;
duševný p.

6. náb. súhrn všetkých materiálnych a duchovných dobier; plnosť mesiášskej spásy; posmrtná blaženosť: Kristov p.;
odpočívaj v p-i náhrobný nápis

● dať (svätý) p., nechať na p-i neznepokojovať, nestarieť sa;
daj p.! nevyrušuj! prestaň! nemať p., p-a byť nespokojný;
mať dušu, srdce na p-i byť uspokojený;
nedá mu to p-a znepokojuje ho to;
odobrať sa, odísť na p. zomrieť;

pokojamilovný príd. znášanlivý; mierumilovný: p. človek

pokojne prísl.: rieka tiekla p.;
p. ležať;
p. reagovať;

pokojnosť -i ž.

pokojný príd.

1. na ktorom nevidieť búrlivý al. výraznejší pohyb, nerozbúrený: p. hladina rieky

2. kt. má nerušený, plynulý priebeh, spokojný: p. život, p. vývin;
p. večer tichý

3. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, vyrovnaný, spokojný: p. človek;
hovoriť p-m hlasom

4. kt. nemá výbojné, útočné zámery, mierny, mierumilovný: p-é obyvateľstvo;

pokojový príd. k 1: odb. p-á poloha telesa

pokolenie -ia s.

1. generácia (význ. 1): nové, mladé p.;
zvyky sa dedia z p-ia na p.

2. zvieracie al. rastlinné potomstvo tých istých rodičov: myš má do roka niekoľko p-í

3. skupina biologicky al. etnicky príbuzných jednotlivcov, plemeno, rod: ľudské p. ľudia;

pokolísať -še -šu -šuc/-sajúc dok. trocha, chvíľu kolísať, pohojdať: p. dieťa

// pokolísať sa: p. sa v bokoch

pokonať dok. hovor. vykonať, vybaviť: na úrade nič nep-l;

nedok. pokonávať -a

// pokonať sa zmierlivo sa dohodnúť: rozvadení susedia sa p-li;
p. sa s protivníkom;

nedok. pokonávať sa

pokonávka -y -vok ž.

1. pokonávanie: mať p-u s úradmi

2. dohoda o odstránení sporu: súdna p.

pokopať -e -ú dok.

1. kopaním obrobiť: p. záhradku, zem

2. kopaním poraniť: kôň ho p-l

pokope prísl. hovor. spolu, vedno, pohromade: na Vianoce bývajú rodiny p.;
držať sa p.

pokora -y ž. duš. stav vyplývajúci z uvedomovania si vlastných nedostatkov, z rešpektu pred autoritou, poníženosť, op. pýcha: žiť v p-e;
skloniť hlavu v hlbokej p-e

pokoreniť dok. okoreniť: p. polievku

pokoriť dok.

1. ponížiť, potupiť: cítiť sa p-ený

2. zvíťaziť nad niekým, premôcť, podmaniť: vojsko p-lo nepriateľa

● p. niekoho (až) do prachu (zeme) celkom, úplne;

pokorne prísl.: p. skloniť hlavu;

pokornosť -i ž.

pokorný príd. prejavujúci pokoru; svedčiaci o pokore, ponížený, op. pyšný: p. človek;
p. pohľad;

nedok. pokorovať

// pokoriť sa uznať niečiu prevahu a prejaviť to, podrobiť sa, ponížiť sa: p. sa pred rodičmi;
ľud sa nep-l nepoddal;

nedok. pokorovať sa

pokosiť dok.

1. kosením poodtínať: p. trávu

2. kosením zbaviť porastu: p. lúku

pokovať -uje -ujú -koval -kovaný, pokuť -je -jú -kul -kutý dok. kovaním trocha naostriť: p. kosu;

pokovovať dok. i nedok. pokryť, pokrývať vrstvou kovu: chemické p-nie;
p-nie súčiastok

pokožka -y -žiek ž. vrchná vrstva kože: bledá, tmavá, citlivá p.;

pokožkový príd.: biol. p-é pletivo

pokračovanie -ia s.

1. zložka, časť organicky nadväzujúca na predchádzajúcu: tretie p. televízneho seriálu;
vychádza ďalšie p. románu

2. trestné, súdne ap. p., správ. konanie

pokračovať nedok.

1. postupovať v začatej činnosti: p. v práci, v rozhovore;
p. v tradíciách nadväzovať na ne;
p-j! hovor ďalej!

2. robiť pokroky, napredovať: dobre p. v štúdiu

3. postupovať, konať: správne, opatrne p.;
p. podľa plánu

4. ťahať sa, tiahnuť sa, rozprestierať sa: naľavo od rieky p-jú nižšie vŕšky

pokračovateľ -a mn. -ia m. kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho: p-ia pokrokových tradícií;

pokračovateľka -y -liek ž.

pokraj -a m.

1. krajná časť, kraj, okraj: dom na p-i hory

2. kniž. rozhranie, začiatok iného (obyč. horšieho) stavu: byť na p-i zúfalstva, úpadku

pokrájať -a dok. krájaním rozdeliť na viac kusov: p. cibuľu nadrobno

pokrčiť dok.

1. stlačením, tlakom zdeformovať, zhúžvať, pohúžvať: p. papier v dlani;
p. si nohavice

2. (z)ohnúť, skrčiť: p. nohy ohnúť v kolenách

● p. plecami prejaviť bezradnosť, nerozhodnosť;
p. nosom nad niečím prejaviť pohŕdanie

// pokrčiť sa:

1. šaty sa v kufri p-li

2. p. sa od bolesti

pokresliť dok.

1. pokryť kresbami: p-ený papier

2. hovor. kreslením utvoriť (rozmanité výsledky): p. všelijaké postavičky

pokrievka -y -vok ž. ploský kruhovitý predmet na prikrytie hrnca ap., pokrývka: prikryť hrniec p-ou

● robiť niečo pod p-ou tajne, skryto

pokrik -u m. prerušovaný, slabší ap. krik: radostný p. divákov

pokrikovať nedok. prerušovane kričať, vykrikovať: diváci p-li na hráčov;
deti p-li na seba

pokrivene prísl.;

pokrivenina -y -nín ž.

1. krivé, pokrivené miesto: vyrovnať p-u

2. skreslený, nesprávny názor, výklad: ideologické p-y

pokrivenosť -i ž.

pokrivený príd.

1. kt. sa pokrivil, skrivený: p-á doska;

2. nesprávny, narušený, pokazený, úchylný: p-é názory;
p. charakter;

pokriviť dok.

1. urobiť nerovným, krivým, skriviť: p. plech;
p. pery od bolesti

2. pokaziť, narušiť: sláva mu p-la charakter

// pokriviť sa stať sa nerovným, krivým, skriviť sa: obruč sa p-la;
tvár sa mu p-la od bolesti

pokrivkávať -a nedok.

1. trocha krívať, krivkať: p. na ľavú nohu

2. expr. zaostávať (význ. 2): p. za vývinom

● každé porovnanie (trocha) p-a nie je celkom presvedčivé

pokrkvať -e -ú dok. expr. pokrčiť (význ. 1): p. noviny

// pokrkvať sa: mať p-né šaty

pokrm -u m. jedlo, potrava: chutný p., pripraviť p.;

pokrmový príd.: p. olej

pokročilosť -i ž.

II. pokročilý m. kt. má už isté (väčšie) vedomosti: kurz jazyka pre p-ých

pokročilý

I. príd. vyšší vo vývine, v časovej al. inej postupnosti: p-á výroba;
človek p-ého veku starý, starší;
p. večer;
p-á choroba;

pokročiť dok.

1. urobiť krok(y): p. dopredu;
dieťa nesmelo p-lo

2. zaznamenať vzostup, postup, postúpiť: výroba p-la;
p. v štúdiu;
choroba veľmi p-la

pokrok -u m.

1. iba jedn. zdokonaľovanie sa postupným rozvojom, vyšší st. vývinu, napredovanie: p. vedy, technický p.;
bojovať za p.

2. lepšie výsledky, zlepšenie: dosiahnuť p. vo výrobe;
robiť p-y v štúdiu;

pokrokovo prísl.: p. zmýšľať;

pokrokovosť -i ž.

pokrokový príd.

1. usilujúci sa o pokrok, hlásajúci pokrok, progresívny, op. reakčný, spiatočnícky: p-é názory, p. bádateľ

2. opierajúci sa o najlepšie výsledky vývinu, op. zastaraný: p-é výrobné metódy;

pokropiť dok. postriekať, pofŕkať: p. rastliny vodou

pokrovček -a m. zdrob.

pokrovec -vca m.

1. tkaná, pletená al. viazaná prikrývka na dlážku, koberec: plyšový, vlnený, orientálny p.;
prestrieť p.;
prášiť p-e

2. prikrývka, deka: prikryť sa p-om;
konský p.;

pokrstiť -sť/-i! dok.

1. vykonať obrad krstu (význ. 1, 2): p. chlapca (menom Ján);
p. loď pomenovať

2. expr. zriediť vodou: p. víno

3. publ. uviesť (na verejnosť), predstaviť, prezentovať: p. knihu, cédečko

pokrutinový príd.

pokrutiny -tín ž. pomn. krmivo z vylisovaných olejnatých semien: slnečnicové p.;

pokrútiť -i dok.

1. uviesť do otáčavého pohybu, zakrútiť, zavrtieť: p. kľukou;
p. hlavou i pren. prejaviť nesúhlas, pochybnosť, počudovanie

2. pokrčiť, skrčiť, skriviť: reuma mu p-la údy

// pokrútiť sa:

1. p. sa v tanci

2. p. sa do klbka;
doska sa p-la

pokrvne prísl.: sú p. príbuzní;

pokrvnosť -i ž.

pokrvný príd. majúci spoločný rodový pôvod, príbuzný po krvi: súrodenci sú p-í príbuzní;
p-é národy (napr. slovanské);

pokryť -je -jú -kry! dok.

1. opatriť krytom, prikrývkou, zakryť, prikryť: p. strechu škridlami;
p. dlážku pokrovcom

2. rozprestrieť sa na povrchu: sneh p-l polia

3. admin. slang. zabezpečiť dostatočným množstvom: výroba nep-la trh;

pokrytec -tca m. neúprimný, falošný človek, farizej: meštiacki p-i;

pokryteckosť -i ž.

pokrytecký príd.: p. úsmev;

pokrytecky prísl.: p. sa zaliečať;