Synonymá slova "pok" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 579 výsledkov (5 strán)

  • pokiaľ 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa priestorovej hranice, ako ďaleko, až kam • pokade: Pokiaľ, pokade siaha naša roľa?expr.: pokiaľžepokadeže: Pokiaľže, pokadeže si dohodil?

    2. uvádza predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vedľajšiu vetu • dokiaľdokedykým: spal, pokiaľ, dokiaľ ho nezobudili deti; dokedy, kým mal otca, neboli s ním problémy

    3. p. ak 1 4. p. dokedy 1, 2 5. p. nakoľko 1


    pokade, pokadeže p. pokiaľ 1


    pokafrať p. pokaziť 1


    bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasommalodušnýmalovernýmalomyseľnýkniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá dušaľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáčaplachý: plaché zvieraokúňavýostýchavýneistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanieustrašenýustráchanýustrachovanývystrašenýzried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matkyexpr. strachopudskýpejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúškyniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposranýzjemn. pokakaný; prestrašenýexpr.: rozklepanývyklepanýzried.: strachuplnýstrachostlivýstrachostivýzastaráv.: strachovlivýstrachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)


    naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakanýzľaknutýpreľaknutýprestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľadpoľakanýpoplašenýpostrašenýnastrašenýnaplašenýmenej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané očiustrašenýustráchanýmenej časté: ustrachovanýprestráchanýzried. uľakanýuľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťasplašenývyplašenýzdurenýzjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!zdesenývydesenýzhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrikexpr.: roztrasenýrozklepanýrozľakanýslang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepanýstrémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveďzried. zostrašenýniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: pokakanýposranýposratý


    pokakaný p. bojazlivý, naľakaný, vystrašený


    vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašenýprestrašenýpreľakanýpreľaknutýnaľakanývyľakanýzľaknutýustrašenýstŕpnutýexpr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvárexpr.: vyjavenývyjašenýzamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašenývyplašenýpoľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzorzdesenývydesenýpredesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očamidet. al. zjemn. pokakanýexpr.: vyklepanýrozklepanývulg.: posratýposranývysratývysraný


    zdesený veľmi naľakaný • zhrozený: zdesený, zhrozený výkrikvydesenýpodesenývyľakaný: vydesené, podesené, vyľakané deti bežali domovvystrašenýprestrašenýpreľaknutýzľakanýpoľakanýnastrašenýnaplašenýzľaknutý: vystrašený, naplašený pohľadohromenýohúrenýužasnutý (zároveň prekvapený): zostal stáť celkom ohromenýstŕpnutýzmeravenýkniž. ustrnutý: užasnutý, stŕpnutý výraz tvárezdrvenýotrasený (nepríjemne a bolestivo dotknutý): stál zdrvený pohľadom na synazarazenýzmätený (zdesený v menšej miere): zarazený pohľad; zmätený davniž. hovor. poondiatyhrub. pokakanývulg.: posranýposratývysratý


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    pokakať sa 1. p. posrať sa 1 2. p. naľakať sa


    posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť saznečistiť sadoriadiť saniž. hovor.: poondieť sapoondiať sapotentovať saexpr. poľapkať sadet. al. expr. pokakať saexpr. pochvístať sa (Kálal)fraz. pustiť do nohavíc/do gatí

    2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1


    pohár 1. nádoba na pitie, obyč. zo skla; jej obsah: pivový pohár; vypiť pohár džúsukniž. čaša: naliať víno do čiašhovor. krígeľ (väčší pohár s uchom): krígeľ pivahovor. šampuska (pohár na šampanské) • horčičiak (pôvodne nádoba na horčicu používaná ako pohár)

    2. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v súťaži • kniž. zastar. pokál: získať putovný pohár, pokál natrvalo

    3. p. fľaša


    pokál p. pohár 2


    pokaličiť p. zmrzačiť 1


    zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiťdokaličiťexpr.: okaličiťpokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené detiznetvoriťzohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvárexpr. ožobráčiťexpr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencovokyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené rukydobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámalexpr.: dochrámaťdodrúzgaťdorantaťdokatovaťdomäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo

    2. p. pokaziť 1


    pokaliť p. zakaliť 1


    zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliťpokaliťzamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskomzmútiťpomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútilznečistiťzašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničkuzahmliť: slzy jej zahmlili oči

    2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliťnarušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správapokaziťskaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť

    3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať


    pokántriť p. zahubiť


    vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomuexpr. vytrepať: vytrepať obločné sklávyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na auterozbiť: rozbitá cestapovybíjaťpovytĺkaťpovyrážať (postupne, viac objektov)

    p. aj rozbiť 3

    2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiťvyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvoexpr.: vykynožiťvykántriťvytĺcťvyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliachvyvraždiť (ľudí) • pobiťpozabíjaťpohubiťponičiťexpr.: pokynožiťpokántriťpotĺcťpohlušiťpomlátiťporúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveripovraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

    3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opaskuvytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

    4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4


    vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiťvykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie burinyvynivočiť: vynivočiť myšinár. vyništiť (Hurban)expr. vyzabíjaťvyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestávybiťpobiťexpr.: vykántriťpokántriťskántriť: podarilo sa nám vykántriť potkanyexpr. vymoriť: hladom ich vymorilexpr.: vyplieniťvyplemeniť: biedu treba vyplemeniťhovor. expr.: vymordovaťpomordovať (postupne, všetkých) • pohubiťponičiťpokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie


    zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiťznivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čípoet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský)zmárniťexpr. zamárniť: z(a)márniť ľudský životzmariťexpr. pochovať: zmariť, pochovať nádejzabiťexpr.: skántriťskosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňaexpr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom vekuexpr.: zmiesťzmietnuť: prúd života ich zmietolzlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovaliexpr. zakopať: mladý talent celkom zakopalipohubiťpomárniťexpr. pokántriť (postupne, viac objektov)

    p. aj zabiť 1


    pokapať 1. p. stratiť sa 1 2. p. zahynúť


    stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z autavytratiť sapotratiť sapostrácať saroztratiť sahovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratiliexpr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadliskapať: zbadal, že mu skapali rukavicepokapať (postupne): príbory z jedálne pokapalizmiznúťpodieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty?hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôckypren. expr. vyšumieť: láska vyšumelazapadnúť: kniha zapadla do zabudnutiapren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok

    2. p. zmiznúť 3, zaniknúť 3. p. odísť 1, zmiznúť 2


    vymrieť 1. postupným umieraním zaniknúť • pomrieť: všetci, čo udalosť zažili, už vymreli, pomrelipovymieraťpoumieraťpozomierať: šľachtické rody už povymieralivyhynúťpohynúťvykapaťpokapať: staré zvyky vyhynuli, vykapali

    2. p. spustnúť 1


    zahynúť prestať žiť, prestať rásť (o živých organizmoch) • zhynúťuhynúť: pes z(a)hynul, uhynul pod kolesami auta; priesady bez vlahy z(a)hynuli, uhynuliodumrieť: mikroorganizmy, stromy odumrelizdochnúťskapaťodkapaťodhynúťzastaráv. zakapať (o zvieratách): zdochnutá, skapatá myšhrub.: zgegnúťzgebnúťzgrgnúťhovor. pejor. skrepírovať: prasa nám zgeglo; všetky rybky v akváriu skrepírovaliexpr. pôjsť: krava nám pošla na epidémiuexpr. skrepenieť: skrepenieť na cholerupohynúťpodochnúťpokapať (postupne) • vyhynúťvykapaťvydochnúťexpr. vygegnúť (vo väčšom množstve)

    p. aj umrieť


    pokarhanie p. výčitka, trest


    trest odplata za previnenie postihujúce previnilca: prísny, ťažký trest, zaslúžiť si trestpokuta (peňažný trest): zaplatiť pokutusankcia (donucovacie opatrenie ako trest): materiálne sankciepenále (peňažný trest za nedodržanie zmluvy) • napomenutie (stupeň mierneho trestu): otcovské napomenutiepokarhanie: verejné pokarhanie


    výčitka prejav nespokojnosti s niečím, obyč. slovný: ostrá výčitka, zasypať niekoho výčitkaminapomenutie (mierna výčitka) • pokarhanie (prísna výčitka) • kniž.: rekrimináciadohovárka (Hviezdoslav)expr. litániesubšt. pucung: dostať pucung


    pokarhať porov. karhať


    potrestať uložiť trest niekomu, postihnúť trestom niekoho • kniž. strestať: prísne potrestať, strestať výtržníkovvytrestať (dôsledne, zaslúžene): vytrestali ho vylúčením z kolektívupokutovať (potrestať peňažitou pokutou): pokutovať dopravné priestupkypokarhaťskarhaťexpr. skárať (previnenie potrestať prísnym napomenutím): pokarhať žiaka za neskorý príchod do školyadmin. penalizovať (nedok.) (trestať peňažitou pokutou za nedodržanie zmluvy)


    vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedouzried. vykarhať: vykarhať dieťaexpr.: vykrstiťvyctiťvycúdiťvyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapcazried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosťhovor. expr.: znosiťzvoziťskresaťskosiťzmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zemexpr. vykliať: otec ma vyklialskritizovaťpren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postojsubšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtaťvyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návratvyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domovnár. vyharušiť (Stodola)


    pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sapomlátiť sastĺcť sazmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátiliexpr.: poklbčiť saposekať sapoprať sasprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievčaporuť saporuvať saexpr.: zruť sazruvať saporúbať sazrúbať sazosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov)expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytífraz.: pustiť sa za pasypustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba


    pohádať sa vymeniť si názory s nekritickým presadzovaním mienky a obyč. s hnevom • poškriepiť sa: pohádali sa, poškriepili sa pre majetokpopriečiť sa: hneď sa pre všetko popriečiatrocha expr. pohašteriť saexpr. poharkať sa (obyč. pre bezvýznamné veci) • expr. poharušiť sa: poharušiť sa so susedompodohadovať sa: často sa s mužom podohadovali, keď prišiel domov neskoropovadiť saposekať sa (ostro, prudko sa pohádať) • zvadiť savyvadiť sa (veľmi sa pohádať) • kniž. posváriť sa (zároveň si navzájom od seba niečo vymáhať) • pochytiť sazraziť sa: pochytia sa, zrazia sa pre každú maličkosťexpr. pokasať sanár. požúriť sa (Podjavorinská)pohnevať sa (pohádať sa a ostať v hneve) • nezhodnúť sa (mať medzi sebou nezhodu, roztržku)


    pokasať sa 1. p. pobiť sa 2. p. pohádať sa


    pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

    2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

    3. p. skazený 1–3


    pokašlať p. pokaziť 1


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    pokašlať sa, pokašľať sa p. pokaziť sa 1


    kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľexpr.: kahŕňaťkohŕňaťškohŕňaťškohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú nocexpr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhlehovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinuexpr.: odŕhaťoddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávaťodkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávaťpokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

    2. porov. vykašlať sa


    pokašlávať, pokašliavať p. kašlať 1


    pokázať p. ukázať 1


    ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

    2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

    3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

    4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

    5. p. upozorniť


    nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálnyamorálnyneetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutoknecudnýkniž. nerestnýcudzoložnýpredajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanieľahký (o žene) • neslušnýnehanebnýneprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný živothriešnypejor.: bezbožnýbohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčenýzastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté rečipokazenýskazenýspustnutýkniž. padlýpren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opileczvrátenýperverznýpejor.: zvrhlýzhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladíkchlipnýkniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžbypejor.: oplzlýobscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme

    p. aj skazený 3


    nepodarený ktorý neuspokojuje svojimi výsledkami, vlastnosťami a pod. (op. podarený) • nevydarenýneúspešnýbezúspešnýzastaráv. nezdarený: nepodarený, nevydarený zájazd; nevydarený, neúspešný, bezúspešný športový pokus; nezdarené plányskazenýpokazenýchybný (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitný): mať skazený, pokazený deň; pokazený, chybný výroboknedobrýnekvalitný (op. dobrý, kvalitný): dostať nedobré vysvedčenie; kúpiť nekvalitný televízorhovor. expr.: sfušovanýzbabranýdobabraný: sfušované, zbabrané jedlo, šatyhovor. kazovýsubšt. aušusový • nespráv. závadný (s trvalými nedostatkami, obyč. z výroby): nepodarený výrobok; kazový, aušusový strojnaničexpr.: nafigu, pís. i na figuhrub.: nahovno, pís. i na hovno: nanič autonevychovanýzastar. nezdarný (o deťoch): nevychovaný, nezdarný synexpr.: nemožnýneforemnýhovor. zastar. nemóresný (obyč. tvarovo nevzhľadný): nemožná, neforemná sukňa; nepodarený, nemóresný krčah

    p. aj zlý, naničhodný


    poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušenýnarušenýrozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovypokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračkaznehodnotený: znehodnotený tovarpreležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobokexpr.: roztrasenýrozheganýrozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok

    2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušenýnalomenýpodlomenýnaštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbenéexpr. pošramotenýpren. expr.: načatýnahlodanýpren. podkosený

    p. aj postihnutý


    skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazenýpoškodenýznehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravínzhnitýhnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakovzapáchajúcismradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčkaplesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompótexpr.: zapľuhavený (Bodenek)skoprdačený (Urbánek)

    p. aj pokazený 1, 2, zlý

    2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazenýchorý: skazený, pokazený, chorý žalúdokzlýpoškodenýzničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdraviehovor. expr. zhumpľovaný

    3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazenýnemravnýnemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človekpejor.: spľuhavenýspľundravenýpejor. zried. spľuhačenýexpr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdceskorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosťdemoralizovanýpoklesnutýzastar. pokleslýspustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravníkspustnutýsubšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodinaexpr. prehnitý: svet je skazený, prehnitýzvrhlýzvrátenýpejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenechovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýzhumpľovanýspankhartenýspanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný synexpr. zried. skoprdačený (Urbánek)pejor. zbastardenýhrub. skurvený

    4. p. pokazený 2


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádiopokazenýskazený: pokazený, skazený strojznivočenýspustošený: znivočený, spustošený krajexpr.: zdecimovanýzhumpľovanýzdevastovanýspľundrovanýzruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

    2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočenýutrápenýstrápený: sadla si celkom zničená, utrápenázmorenýumorenýzdrvenýzúboženýubiedenýusužovaný: bol zmorený ťažkou prácouvyčerpanýunavenýukonanýustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonanýzlomenýexpr.: dobitýdokatovanýukatovanýskvárenýzdecimovanýhovor. expr.: skapatýzmordovaný: celý je dobitý, skapatýhovor.: hotovývyradenýhovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy


    demoralizovať spôsobiť úpadok mravov, morálny rozklad • zdemoralizovaťskaziťpokaziť: zbehovia demoralizovali, pokazili vojenskú disciplínuznemravniť (urobiť nemravným): pornografia znemravnila mnohých mladých ľudíexpr. zmrzačiť (duchovne): zmrzačiť charakterhovor. expr.: zhumpľovaťpopsuťzopsuť: alkohol mu zopsul celý život

    p. aj pokaziť 1


    narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiťpodkopaťpodvrátiťpodryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúraťnahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiťpokaziťporúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiťoslabiťotriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiťrozložiťrozrušiťvyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


    porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečeneporúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykelpoškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravienaštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbenéexpr. rozryť: rozryť pokoj na pracoviskurozrušiť: mráz rozrušil povrch cestyrozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuchexpr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámokzničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblekpokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok

    2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpisprekročiť: prekročenie termínu, nariadeniazastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub


    poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

    2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


    prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániťzamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahataťzahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariťpokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúťzakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovaťzabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiťprekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


    zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

    2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

    3. p. premárniť


    znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovkypokaziťskaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovanímzničiťznivočiť: ľadovec zničil, znivočil úroduhovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredieopotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebovanézľahčiťdegradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedeniadevalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovofraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivočodb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    zosmradnúť, zosmradnúť sa stať sa smradľavým • zosmradiť sazosmrdieť sa: jedlo do druhého dňa (sa) zosmradlo; voda sa v rybníku zosmradilazried. zosmrdnúť (Urban)pokaziť saskaziť sa (o potravinách): mäso sa v teple rýchlo pokazí, skazí


    zvrhnúť sa 1. zmeniť sa na horšie al. na svoj opak; stratiť svoju hodnotu • obrátiť sa: rodinná slávnosť sa zvrhla, obrátila na vzájomné urážanie; zápas sa zvrhol na bitkudegenerovať (podľahnúť úpadku): morálka takýmto spôsobom degeneruje

    2. stať sa zvrhlým, zvráteným, nemorálnym • skaziť sapokaziť sa: po odchode z domu sa celkom zvrhol, skazil, pokazilspustiť sa: dievča sa v zlej spoločnosti spustilohovor. expr.: zopsuť sapopsuť saspľuhavieťspľuhačiť saspľundravieť: bojí sa o deti, že sa jej vo svete zopsujú, spľuhačiaexpr. zried. spaskudiť sahovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť saskoprdačiť sa: začal piť, celkom sa zlumpáčilhrub.: spanghartiť saspankhartiť sa


    pofŕkať fŕkaním v menšej miere pokryť na povrchu • zafŕkať (obyč. znečistiť): pofŕkať, zafŕkať košeľu atramentomofŕkaťsfŕkať: ofŕkala, sfŕkala sa parfumompostriekaťpokropiť: záhradník postriekal, pokropil kvetyskropiť: dievčenskými slzami skropila listnakropiťpoprskaťpofrckaťpokvapkať: žena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielizeň vodouporosiťorosiťzrosiť (pofŕkať rosou): (p)orosené, zrosené listypošpliechať: plátno pošpliechal farbouexpr.: pofliaskaťpofľúskaťpofŕskať: pofŕskala deti studenou vodousubšt. pošpricovať • expr.: pokydaťpokeckaťpokyckaťpokvackať (znečistiť niečím tekutým)


    pokeckať p. pofŕkať


    zakvackať expr. pokryť (obyč. znečistiť) kvapkami polotuhej al. riedkej látky • zakvapkaťexpr.: zakväckaťzakvickaťpokvackaťpokväckaťpokvickaťokvackaťokväckaťokvickať: zakvackať, zakvapkať, zakväckať obrus polievkouexpr.: zakyckaťpokyckaťokyckaťzakeckaťpokeckaťokeckaťzagebriťpogebriťugebriť: pokrovec celý zakyckaný od atramentu, zagebrený od zvyškov jedlaexpr. al. hrub.: zakydaťokydaťpokydaťzagabaťugabaťexpr.: zacápaťzacapkaťzacápkaťzapáckať (kúskami blata, špiny) • expr.: zamachliťzamachuliťzafliaskaťzafľuskaťzafľakovať (zašpiniť niečím riedkym): zamachliť si ruky od oleja; kabát zafľakovaný od masti

    p. aj zašpiniť, zafŕkať


    ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočípokiaľ: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odídenechexpr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stolaexpr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta

    2. p. asi 1


    dokedy 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa koncovej časovej hranice, ako dlho • dokiaľpokiaľ: Dokedy, dokiaľ sa zdržíš v práci? Dokiaľ, pokiaľ vydrží so silami?expr.: dokedyžedokiaľže: Dokedyže, dokiaľže budete vyrušovať?

    2. uvádza vedľajšiu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vetu • dokiaľpokiaľ: uvidíme, dokedy, dokiaľ vydrží behať; robí, dokiaľ, pokiaľ vládze; termín, dokedy, dokiaľ bolo treba zaplatiť poistku, už uplynulkýmdokýmpokým: rýľuje, kým, dokým vidí; bude maľovať, dokým, pokým mu bude stačiť farba


    kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

    2. p. ale 1


    nakoľko 1. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu zreteľa • pokiaľ: nakoľko, pokiaľ sa pamätám, taká tuhá zima tu ešte nebola

    2. p. koľko 3 3. p. lebo 1


    o 1. (koho, čo) vyjadruje miesto styku, dotyku • na (koho, čo): prilepil sa o stoličku, na stoličkuk (čomu): priviazali ho k stromu

    2. (koho, čo) hovor. vyjadruje účel, cieľ • pona (koho, čo): prišiel k advokátovi o, na, po radu

    3. (koho, čo) vyjadruje časový úsek, po ktorom nastáva dej • po (čom): vrátili sa o hodinu, po hodinenespráv. za

    4. (koho, čo) vyjadruje nástroj, prostriedok • na (čom): nohavice si roztrhal o klinec, na klinci

    5. (čom) vyjadruje časový bod • v: zajtra o takom čase, v takom čase sa stretneme na zastávke

    6. (kom, čom) vyjadruje väzbu s predmetom • zastar.: ohľadneohľadom (čoho): nevedel sa s istotou vysloviť o autorstve, ohľadom autorstva textupokiaľ ide o (koho, čo)čo sa týka (koho, čoho): pokiaľ ide o ten prípad, čo sa týka toho prípadu, nehovorí pravdunespráv. pokiaľ sa týka

    7. p. s 2, 3


    dokiaľkoľvek 1. vyjadruje ľubovoľnosť časovej hranice, hocijako dlho, akokoľvek dlho • pokiaľkoľvek: nech to trvá dokiaľkoľvek, pokiaľkoľvek, zostanem do samého koncazastaráv. kýmkoľvek: kýmkoľvek len budú žiť, budú sa hrýzť (Vansová)

    2. p. kým 1


    pokiaľkoľvek p. dokiaľkoľvek 1


    pokiaľže p. pokiaľ 1


    kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac • pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženeckolenačkypokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinutel.: kľačmov kľaku: poloha kľačmo, v kľakuzried. pokľakačky (Rázus)


    pokľačiačky p. kľačiačky


    poklad 1. p. šperk 2. p. vzácnosť


    šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov al. kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmiskvost: starožitné skvostyklenot: rodinné klenotydrahokam (cenný minerál) • hovor. zlato: žena ovešaná zlatompoklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad


    vzácnosť nevšedná, obyč. cenná vec: prsteň pokladali za rodinnú vzácnosťcennosťdrahocennosť: historické cennosti; vlastniť drahocennostizastaráv. vzácnota (Mňačko)poklad: kultúrne pokladykniž. skvost: staroveký skvostkniž. klenot: hudobný klenot


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníkamať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte?hodnotiťposudzovaťoceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysokorátaťpočítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelýchhľadieťpozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziudržať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal


    hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

    2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

    3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

    4. p. domáhať sa


    pokladať sa p. hlásiť sa 2


    pokladňa p. pokladnica 1, 2


    pokladnica 1. osobitne upravená schránka al. miestnosť na úschovu peňazí al. cenných vecí • hovor. pokladňa: nedobytná pokladnica, pokladňa; platí sa pri pokladnici, pri pokladnizastar. al. hovor. kasa: príručná kasahovor. zastaráv. buksa (malá pokladnica) • sejf (bezpečnostná schránka na peniaze a cennosti): v rohu izby stojí sejftrezor (špeciálne upravená miestnosť al. skriňa na úschovu peňazí, cenných vecí a pod.): testament má uložený v trezore

    2. miesto al. miestnosť na príjem a výdaj peňazí; ustanovizeň spravujúca majetok, peniaze určené na istý cieľ • hovor. pokladňa: plat sa vydáva v pokladnici, v pokladni; štátna pokladnica, pokladňazastar. al. hovor. kasa: pracovať v kase; obecná kasa


    trezor špeciálne upravená miestnosť al. skriňa na uschovanie peňazí, dokumentov a pod. • sejf: trezor, sejf v stenepokladnica (schránka na bezpečné uschovanie cenností): pancierová pokladnica


    pokľakačky p. kľačiačky


    kľaknúť (si) spustiť sa na kolená • pokľaknúť (si): kľakli si, pokľakli na zemprikľaknúť (k niekomu, niečomu): prikľakla k dieťaťu a pohladila hopokľakať (si) (postupne si kľaknúť)


    pokľakať (si), pokľaknúť (si) p. kľaknúť (si)


    poklásť p. uložiť 2


    rozložiť 1. dať vedľa seba • rozmiestiťrozmiestniťrozstaviťrozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbepoklásťrozklásť: pokládla veci na posteľporozkladaťexpr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe

    2. niečo zložené dať do rovnej plochy • rozostrieťrozstrieťrozprestrieťprestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnikroztiahnuť: roztiahnuť deku na trávurozvinúť: rozvinúť plachturozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľexpr. rozvaliť: rozvalil tri snopyzried. rozvetviť (Hviezdoslav)porozkladaťporozprestieraťporozťahovaťporozostielať (postupne, viac vecí)

    3. rozdeliť na časti • rozobrať: rozložiť, rozobrať prístrojrozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častíanalyzovaťrozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problémdekomponovaťdisociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninuchem. rozštiepiť

    4. spôsobiť rozklad • rozvrátiťzničiť: rozložili, zničili celú organizáciudezorganizovaťzdezorganizovaťdestabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálkurozožraťrozžraťrozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážkupožrať (o hrdzi) • rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériuhovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo

    5. p. roztiahnuť 3 6. p. založiť 5


    uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

    2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

    3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

    4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

    5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


    poklbčiť sa p. pobiť sa


    poklebetiť si p. porozprávať sa


    porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým • porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežilipozhovárať sahovor. povyprávať sapohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorilipovravieťpovravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravelprehovoriťprevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriťpokonverzovať (si)pobesedovať (si)podiskutovať (si)hovor.: podebatovať sipodiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovaťfraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domovnár. podohadovať sa (Plávka): bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobreexpr.: poklebetiť siporapotať sipotrkotať sipodrkotať sipotárať sipotrepať sinár. potrizniť si (Jesenská)nár. pohútoriť (Ondrejov)subšt. pokecať si

    porov. aj hovoriť


    klepnúť 1. vydať al. spôsobiť tupý zvuk pri miernom údere, náraze a pod. • klopnúť: dvere klepli, klopliklapnúťexpr. chlopnúť (pri zatváraní): zámka klaplacvaknúť (o ostrejšom zvuku): zuby cvakli, kľúč cvakolexpr. ťuknúť: v prístroji ťuklo; ťuknúť na oblok

    2. mierne udrieť (obyč. prstami) • klopnúť: klepnúť si na čelo; klopnúť kladivomexpr. chlopnúť: chlopol ho po prstochzaklepaťzaklopať (viac ráz): zaklepať, zaklopať na dverepoklepaťpoklopať (viac ráz a zľahka): poklepal ho po pleci


    poklepať porov. klepať 2, 3


    potľapkať dlaňou niekoľkokrát zľahka udrieť • expr. poťapkať: potľapkať, poťapkať dieťa po lícipoplieskať (silnejšie, s väčšou intenzitou): radostne si poplieskali do dlaníexpr. popáckať: jemne popáckala psíkaexpr. zried. oťapkaťpoklepaťpoklopaťexpr.: poklepkaťpoklopkať (obyč. prstami): poklep(k)al, poklop(k)al muža po pleci, po chrbtetľapnúťpotľapnúťexpr.: ťapnúťpacnúť (dlaňou raz zľahka udrieť): priateľsky niekoho tľapnúť po rukeplesnúťplesknúť (raz a silnejšie): dlaňou plesnúť, plesknúť koňa po šiji


    vyklepať 1. klepaním, otrasmi odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • vyklopaťvytrepať: vyklepať, vytrepať v ruke vankúšvyprášiť: vyprášiť pokrovec, prach z pokrovcavytriasť: vytrasie omrvinky z obrusa; vytriasť šatyexpr.: vyklepkaťvyklopkať: vyklepkať fajočkupreklepaťpreklopať: preklepe dlho nenosený kabátpovyklepávaťpovytriasaťpopreklepávať (postupne)

    2. údermi upraviť • vyklopať: vyklepať, vyklopať reznepoklepaťpoklopať (trocha vyklepať): poklope, poklepe plechexpr.: vyklepkaťvyklopkať: vyklepká tenký pagáčnaklepaťnakovať (kosu)

    3. klepaním oznámiť, napísať, zahrať a pod. • expr. vyťukať: vyklepať, vyťukať na stroji oznam; vyklopať: vyťuká, vyklepe, vyklope rytmus piesne


    klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopúklepotaťklapotaťklopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoceexpr.: klepkaťklopkaťťukaťklekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblokcvakaťcvakotaťdrkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali

    2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvereexpr.: klepkaťklopkaťťukať: klepká na oblokpoklepávaťpoklopávaťexpr.: poklepkávaťpoklopkávaťpoťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)

    3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosuexpr.: klepkaťklopkaťvyťukávať


    poklepávať p. klepať 2


    tľapkať 1. dlaňou zľahka udierať po niečom • expr.: ťapkaťcapkaťčapkať: tľapká, ťapká psíka po brušku; capká ho po rukepotľapkávaťexpr.: poťapkávaťpoklepkávať (jemne, viac ráz): dôverne potľapkával, poklepkával známeho po pleci; dieťa sa poťapkávalo po bruchuplieskaťpoplieskavať (silnejším úderom dlane): od radosti sa plieska po stehnáchexpr. obťapkávať (z viacerých strán, viac ráz): kupujúci obťapkávali tovar

    2. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia a pod.) • tlieskať: diváci nadšene tľapkajú, tlieskajúexpr.: ťapkaťčapkaťťapotať: ťapká, ťapoce drobnými rúčkami, čapká si do taktuaplaudovať (nadšene) • det. ťapuškať

    3. p. drobčiť


    pokles p. úpadok, úbytok


    úbytok zmenšenie čo sa týka počtu, množstva, rozsahu, hmotnosti a pod.: úbytok zamestnancov v továrni, úbytok energiepokles (zníženie hodnoty, množstva): pokles teplotyzried. úbudok (Hviezdoslav)


    úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnostipokles: pokles životnej úrovnerozkladrozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnostizostup: zostup formy športovcadekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadencioubankrothovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krachkonkurz (obchodný úpadok)

    p. aj pád 1


    úpadkový sprevádzajúci, charakterizujúci úpadok (spoločenský, kultúrny, ideový a pod.) • dekadentný: úpadkové, dekadentné smery vo filozofii, umení; úpadková, dekadentná spoločnosťdegeneračný: degeneračný procesdegenerovaný: degenerovaná morálkapoklesnutýzastar. pokleslý: poklesnutá kultúra, literatúra

    p. aj rozkladný


    klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

    2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

    3. p. upadnúť 1


    poklesnúť p. klesnúť 1, zmenšiť sa


    sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúťposadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličkyexpr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravenádet.: hačnúť sihačkať si: Pekne si hačkaj!expr.: ľapnúť silofnúť silopnúť sitrocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zemzasadnúťusadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stolaprisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňurozložiť saexpr.: uvelebiť sausalašiť sarozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom miesteexpr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo fotelikniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukeposadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatryexpr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníkyposadnúťpoposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

    2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúťnastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta!vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

    3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sausadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

    4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúťusadiť sauľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahlapoklesnúť: piesok poklesol na dnokľaknúť: hlina kľaklaprepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

    5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúťdosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

    6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2


Pozri výraz POK v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV