Význam slova "naň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 408 výsledkov (4 strán)
-
naň A zámena on, ono s predl. na
-
nanajhrubšie, pís. i na najhrubšie prísl. na najhrubšie kúsky; najhrubšie, op. nanajtenšie: mäso zomlieť n.
-
nanajtenšie, pís. i na najtenšie prísl. na najtenšie kúsky; najtenšie, op. nanajhrubšie: nakrájať n., ako sa len dá
-
nanajvýš
I. prísl. v najvyššej miere: n. spokojný
-
nedok. nanášať -a
-
nanebovstúpenie -ia s. cirk. Kristovo vystúpenie do neba: N. Pána cirk. sviatok slávený na 40. deň po Veľkej noci
-
nanebovzatie -ia s. cirk. vzatie Panny Márie do neba: N. Panny Márie cirk. sviatok slávený 15. augusta
-
nanečisto, pís. i na nečisto prísl. nie v definitívnej úprave: písať list n.
-
nanešťastie, pís. i na nešťastie čast. vyj. poľutovanie, sklamanie ap., (bohu)žiaľ: n. sme prišli neskoro
-
naňho A zámena on (živ.) s predl. na
-
nanič
I. prísl. i vetná prísl. zle, nevyhovujúco: mám sa n.;
je mu n. zle sa cíti;
je mu z toho n. je znechutený -
naničhodne prísl.;
-
naničhodnica -e -níc ž.
-
naničhodník -a mn. -ci m. pejor. naničhodný človek, ničomník, darebák;
-
naničhodnosť -i ž.
1. iba jedn.: zarmútila nás jeho n.
2. bezcennosť, nesúcosť: spor pre n-i
3. naničhodný čin, darebáctvo: vystrájať n-i
-
naničhodný príd. expr.
-
naniesť -nesie -nesú dok.
1. nanosiť, naznášať: n. špinu do izby, voda n-la piesok
2. natrieť (tenkou) vrstvou: n. rúž na pery
3. preniesť údaj (podľa pravítka ap.) a graficky ho vyznačiť: n. úsečku na priamku
4. admin. slang. predložiť, predostrieť, vysloviť: n. problém, úlohy;
-
nanominovať sa dok. expr. natisnúť sa, nasťahovať sa: všetci sa k nám n-li
-
nános -u m. množstvo vzniknuté nanesením: n. prachu, bahna;
-
nanosiť dok. nosením nahromadiť, poznášať, podonášať, naznášať: n. blato, n. dreva
// nanosiť sa
1. stráviť veľa času nosením: n. sa nákupov;
tých šiat sa už n-l2. hovor. vniknúť; zahniezdiť sa: myši sa n-li do špajzy
-
nedok. nanucovať
-
nanuk -a m. názov mrazeného krémového výrobku (obyč. na paličke);
-
nanukový príd.: n-á torta
-
nanútiť -i dok. nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho, vnútiť, natisnúť: n. niekomu svoju vôľu, spoločnosť, n. jedlo;
-
almužna -y -žien ž. malý dar (žobrákovi), milodar: pýtať, dostať a-u;
-
angína -y -gín ž. zápal mandlí: hnisavá a.
-
anténa -y -tén ž. konštrukcia na príjem al. vysielanie elektromagnetických vĺn;
-
antifóna -y -fón ž. striedavý spev a chrámový verš najmä pri žalmoch v kresť. liturgii;
-
aréna -y arén ž. priestor, kde sa konajú zápasy, predstavenia ap.: cirkusová a.;
-
autokolóna -y -lón ž. skupina áut za sebou
-
autovakcína -y -cín ž. lek. očkovacia látka vypestovaná z choroboplodných zárodkov chorého
-
balerína -y -rín ž. (sólová) baletka
-
blondína -y -dín, blondínka -y -nok ž.
-
brána -y brán ž.
1. (široký) vchod do domu, dvora al. iného priestoru; konštrukcia, kt. ho uzatvára, vráta: drevená, železná b.;
mestská, hradná b.;
búchať na b-u;2. pri šport. hrách ohraničený priestor, kt. je cieľom útoku: útočiť na b-u;
ťah na bránu priamočiary útok na strelenie gólu i fraz. priamočiare, cieľavedomé konanie3. obyč. pomn. brány poľnohosp. náradie na povrchové kyprenie pôdy;
-
disciplína -y -lín ž.
1. dodržiavanie pravidiel, predpisov, povinností: pracovná, vojenská d.;
porušiť, vyžadovať d-u2. vedný, umel., šport. ap. odbor: filozofická d., vlastivedné d-y, lyžiarske d-y;
-
do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;
-
dohasínať -a nedok. prestávať horieť, svietiť: oheň, sviečka d-a;
-
doktrína -y -rín ž. súhrn zásad, pravidiel: vojenská d.;
vyhlásiť d-u -
doména -y -mén ž. kniž. rozhodujúca oblasť pôsobenia: d-ou slovenskej poézie je lyrika
-
donekonečna prísl. expr. nekonečne dlho, neprestajne, ustavične, stále: d. omáľať niečo
-
nedok. dosychať, doschýnať -a
-
fatamorgána -y -gán ž. svetelný úkaz (obyč. na púšti), pri kt. sa vo vzduchu zjavujú obrazy vzdialených predmetov: f. oázy;
-
fazóna -y -zón ž.
1. tvar, strih (obyč. častí oblečenia); forma: f. šiat, klobúka;
stratiť f-u● expr. to nemá f-u primeranú spoloč. formu;
-
figurína -y -rín ž. umelo zhotovená postava, bábka: krajčírska f. manekýn(ka);
voskové f-y -
fontána -y -tán ž. ozdobná nádrž s tečúcou al. striekajúcou vodou;
-
fortúna -y ž. kniž. šťastena
-
georgína -y -gín ž. záhradný jesenný kvet rozlič. farieb, bot. Dahlia
-
gilotína -y -tín ž. mechanizmus na popravovanie ľudí sťatím
-
harpúna -y -pún ž. kovový oštep na lane použ. na lov morských rýb
-
kabína -y -bín ž. malý uzavretý priestor pre obmedzený počet osôb: k. lanovky, nákladného auta;
lodná k. kajuta;
k. pre tlmočníka; -
kantiléna -y -lén ž. spevné, melodické miesto v skladbe; skladba, báseň takéhoto rázu
-
kantína -y -tín ž. hovor. bufet v závode, v kasárňach ap.
-
karabína -y -bín ž. ľahká krátka puška;
-
karanténa -y -tén ž. izolácia chorých al. podozrivých z choroby s cieľom zamedziť šírenie nákazy; zariadenie na takúto izoláciu: vyhlásiť k-u;
byť v k-e; -
karavána -y -ván ž. skupina cestujúcich v púšti na ťavách ap.: obchodná k.;
● kniž. → psy brešú, ale k. ide ďalej
-
kolóna -y -lón ž.
1. prúd presúvajúceho sa vojska: postupujúce k-y;
k. tankov2. rad (vozidiel): dlhá k. áut
3. tech. zariadenie v podobe valca na delenie zmesi (napr. pri destilácii)
● kniž. → piata k.
-
komúna -y -mún ž. združenie ľudí na zákl. spoločného vlastníctva: založiť k-u;
Parížska k. prvá revolučná vláda s účasťou proletariátu (1871); -
koróna -y ž. najvrchnejšia časť slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara
-
krinolína -y -lín ž. v min. odstávajúca naberaná sukňa: rokoková k.
-
lagúna -y -gún ž. pobrežné jazero oddelené piesočným valom od mora: benátska l.;
-
latrína -y -rín ž. primitívny, obyč. nekrytý záchod: vojenská l.;
-
lavína -y -vín ž. rýchly zosuv hmôt po príkrom svahu: snehová, skalná l.;
padanie l-ín; -
limuzína -y -zín ž. uzavretá karoséria osob. auta; auto s takou karosériou;
-
matróna -y -rón ž.
1. dôstojná staršia žena: vznešené rímske m-y
2. expr., obyč. pejor. (staršia) žena statnej postavy;
-
medecína -y -cín ž. hovor. liek
-
medicína -y ž.
1. lekárska veda, lekárstvo: študovať m-u;
doktor m-y;
alternatívna m. metódy liečenia prirodzenými, prírodnými prostriedkami2. liek, medecína;
-
meluzína -y -zín ž. expr. (podľa Meluzíny, mytol. bytosti) víchrica
-
membrána -y -rán ž. tenká a pružná platnička al. blana použ. pri rozlič. zariadeniach: gumová, uhlíková m., telefónna m.;
-
migréna -y ž. prudké bolenie hlavy
-
mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;
-
mizanscéna -y -scén ž. div. kompozičné režijné stvárnenie drámy, inscenovanie: riešenie jednotlivých m-én
-
mokasína -y -sín, mokasínka -y -nok ž. obyč. mn. ľahká obuv na nízkom podpätku a bez šnurovania; pôv. indiánska obuv;
-
na1 predl.
A. s A vyj.
1. smerovanie na povrch al. zasahovanie predmetu z hociktorej strany, príp. smer vôbec, op. z(o): vysadnúť na koňa, skočiť na zem, prilepiť na stenu, zavesiť na klinec, cestovať na Kysuce, na Slovensko, vyjsť na vzduch;
cesta na Brezno2. účel, cieľ: ísť na obed, na víno, slúžiť na česť, potrebovať na obživu;
vhodný na pitie;
kefa na šaty3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru (príp. vo forme účinku): upiecť na mäkko, vypiť na dúšok;
kachle na nočný prúd;
napichnúť na vidličku, počuť na vlastné uši;
priblížiť sa na dva metre, na dosah ruky, plniť plán na 100 %;
schudnúť na triesku;
vzduch na omdletie;
starosť na starosť (sa hromadí)4. zreteľ: slabý na srdce;
urobiť veľa na svoj vek;
byť primladý na funkciu5. čas: na jar, na Vianoce;
(odložiť) na nasledujúci týždeň, prísť na chvíľu;
láska na celý život;
(hneď) na to bezprostredne po tom6. príčinu: prísť na zavolanie, strhnúť sa na hrmot, umrieť na infarkt
7. väzbu pri slovesách a menách: ukazovať na príčiny, myslieť na rodičov, volať na kamaráta, spytovať sa na zdravie;
byť odkázaný na pomoc;
kandidát na prezidentaB. s L vyj.
1. miesto na povrchu al. prostredie: sedieť na stoličke, žiť na dedine, na Kysuciach, byť učiteľom na vysokej škole, mať na mysli, ležať na slnku
3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru: ležať na chrbte, skúsiť na vlastnej koži, hrať na husliach;
hra na organe;
porezať sa na skle, viezť sa na aute;
odprevadiť na veľkom kuse;
záplata na záplate, hlava na hlave4. zreteľ: získať na váhe, ublížiť na cti;
zdravý na tele i na duchu;
strata na prémiách5. čas: vrátiť sa na svitaní, na konci roka;
na začiatku storočia6. príčinu: smiať sa na vtipoch, uškrnúť sa na pripomienke
7. väzbu pri slovesách a menách: lipnúť na deťoch, zakladať si na povesti, dohodnúť sa na postupe;
záleží na ňom, ako sa rozhodne;
práca, účasť na pláne8. (v spoj. so slovesom byť) stav: byť na rade, na programe, byť na ústupe, na príčine niečoho, byť na odpočinku
na2 cit. vyj.
1. i nate (pri mn.) ponúkanie, tu máš, tu máte, vezmi(te) si!
2. opakované volanie na domáce zvieratá: na, mačička, na!
3. i ná rezignáciu, zľahčovanie ap.: n., zasa plače!
-
na belaso → nabelaso;
-
na bielo → nabielo;
-
na bledo → nabledo;
-
na boso → naboso;
-
na bronzovo → nabronzovo;
-
na červeno → načerveno;
-
na chrumkavo → nachrumkavo;
-
na čierno → načierno;
-
na čisto → načisto;
-
na divo → nadivo;
-
na divoko → nadivoko;
-
na drobno → nadrobno;
-
na fialovo → nafialovo;
-
na fľaku → nafľaku
-
na guľato → naguľato;
-
na hladko → nahladko;
-
na hlucho → nahlucho;
-
na hnedo → nahnedo;
-
na jemno → najemno;
-
na končito, na končisto príslov. výrazy: zastrúhať ceruzku na k-o
-
na konto predl. s G vyj. zásahový vzťah s odtienkom zreteľa: povedať niečo na k. správy
-
na krémovo → nakrémovo;
-
na kyslo → nakyslo;
-
na ležato → naležato;
-
na mäkko → namäkko;
-
na mieste → namieste
● → teplé m.;
mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa;
kniž. na → tvári m-a;
byť na m-e mŕtvy hneď;
na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami;
→ prešľapovať na m-e; -
na mokro → namokro;
-
na nečisto → nanečisto;
-
na nešťastie → nanešťastie
-
na oceľovo → naoceľovo;
-
na ostro → naostro;
-
na polomäkko, do polomäkka príslov. výrazy: udusiť mäso na p-o
-
na popolavo → napopolavo;
-
na rozdiel od predl. s G: na r. od ostatných nerád športuje;
-
na široko-ďaleko → naširoko-ďaleko
-
na sivo → nasivo;
-
na šťastie → našťastie
-
na stojato → nastojato;
-
na sucho → nasucho, do sucha → dosucha;
-
na tehlovo → natehlovo;
-
na tmavo → natmavo;