Význam slova "česť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

česť cti ž.

1. vysoko hodnotený kladný spoloč.-morálny stav: občianska, osobná, stavovská, vojenská č.;
urážka na cti;
utŕhať na cti;
prisahať na svoju č.;
to nám (ne)robí č. (ne)svedčí o nás dobre

2. prejav, výraz úcty, pocta: vzdať niekomu č.;
pokladať si niečo za č.;
je to vec mojej cti;
č. jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému

● nemá v tele ani kúska cti je nečestný;
všetka č. výraz kladného hodnotenia;
s kým mám č. koho mám pred sebou;
komu č., tomu č., pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži

cesta -y ciest ž.

1. užší pruh zeme upravený na premávku: asfaltová, poľná, prašná c., ísť po c-e;
bočná, vedľajšia c.;
astron. Mliečna c. galaxia

2. dráha, trať na dopravu; priechod niekam: pozemná, vodná, letecká c.;
obchodné c-y;
raziť si c-u;
ukázať niekomu c-u;
postaviť sa niekomu do c-y, stáť v c-e i fraz. prekážať;

3. cestovanie, chôdza, jazda, plavba za istým cieľom: c. na pracovisko trvá 20 min., c. vlakom, lietadlom;
c. po mori, c. do cudziny;
pracovná, študijná, svadobná c.;
byť stále na c-ách veľa cestovať;
šťastlivú, šťastnú c-u! pozdrav pri rozlúčke pred cestou;
vydať sa na dlhú c-u;

4. postup, spôsob konania ap.: pokojná, mierová, revolučná c.;
odb. úradnou, diplomatickou c-ou úradným postupom, diplomaticky;
tech. chemickou c-ou chemicky

● dieťa je na c-e má sa narodiť;
posledná c. pohreb;
→ zlatá stredná c.;
všetky c-y vedú do Ríma k cieľu sa dá prísť viacerými spôsobmi;
ísť c-ou-necestou bez ohľadu na ráz cesty al. iné okolnosti;
ísť vlastnou c-ou postupovať samostatne;
je to na dobrej c-e má to dobrý postup;
niet inej c-y je to jediné východisko;

cestár -a m. kto sa stará o údržbu ver. ciest;

cestársky príd.: c-e práce

cestička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: lesné c-y chodníky;
hľadať, využívať bočné, postranné c-y i pren. nečestné spôsoby

cestíčko -a -čok s. zdrob.

čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra

čestne prísl. k 1: č. žiť, č. obstáť;

čestnosť -i ž.

cestný príd.: c-á sieť, doprava, c-é spoje;
c-á správa;
šport. c. beh;

čestný príd.

1. statočný, poctivý, počestný; svedčiaci o cti: č. človek, mať č. úmysel;
č-á práca, č. boj;
č-é vyhlásenie

2. určený na poctu, udelený ako pocta (za zásluhy ap.): č. titul;
č-é uznanie;
č-á funkcia neplatená;
č. člen, č. doktorát;
č-á stráž, č-á rota

● č-é slovo! výraz uistenia;

cesto -a ciest s.

1. polotuhá látka z múky, tekutiny a rozlič. prísad: kysnuté, chlebové c., miesiť, vaľkať c.

2. čo sa podobá na cesto: urobiť c. z hliny a vody

● byť z iného c-a byť iný;
byť z → mäkkého c-a;

cestopis -u m. lit. dielo opisujúce dojmy a príbehy z ciest;

cestopisný príd.: c. román, c-á literatúra

cestovať nedok. bud. bude c./pocestuje konať cestu, byť na ceste (-ách): c. vlakom, lietadlom, autom, c. do cudziny, po svete, c. na dovolenku;
časté c-nie

cestovateľ -a mn. -ia m. kto cestuje do cudzích krajín s poznávacím, výskumným cieľom;

cestovateľka -y -liek ž.;

cestovateľský príd.: c-á vášeň

cestovina -y -vín ž. sušený tvarovaný výrobok z nekysnutého cesta: vaječné c-y;
zavariť c-u

cestovka -y -viek ž. hovor. cestovná kancelária: dovolenkovať s c-ou

cestovné s.

1. poplatok za dopravu osôb ver. dopr. prostriedkom: polovičné c., zľava na c-om

2. suma na náhradu cestovných výdavkov na prac. ceste

cestovný príd. súvisiaci s cestovaním: c. poriadok, c. pas, c. rozkaz;
c-á kancelária;
c-á horúčka napätie pred cestovaním

cestujúca ž.

cestujúci m. kto cestuje, pasažier;

česáč -a m. text. kto češe vlnu, priadzu ap.;

česák -a m.

1. nástroj na čistenie srsti domácich zvierat: konský č.

2. nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny ap.

opak. česávať -a

nedok. očesávať -a

ostošesť prísl. expr. s elánom, usilovne, ostopäť: kričať o.

počesť ž. iba v spoj. na p. z úcty, na poctu, na uctenie: salvy na p. výročia vzniku Slovenskej republiky

nedok. prečesávať -a

nedok. pričesávať -a

nedok. rozčesávať -a

nedok. sčesávať -a

šesť, m. živ. i šiesti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 6: š. ľudí, korún;
š-i chlapci

šesťboký príd. kt. má 6 strán: š. hranol

šesťčíslie -ia s. číslo vyjadrené 6 číslicami: koncové š.

šesťčlenný príd. zložený zo 6 členov: š-é družstvo

šesťdenný príd. trvajúci 6 dní, šesťdňový (význ. 1): š. zájazd

šesťdesiat, m. živ. i šesťdesiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 60: š. pretekárov, stromov

šesťdesiatina -y -tin ž. čísl. zlom. šesťdesiata časť celku, 1/60

šesťdesiatiny -tin ž. pomn. 60. narodeniny, šesťdesiatka

šesťdesiatka -y -tok ž.

1. číslo 60

2. čo je označené číslom 60 (pretekár, autobus, izba ap.)

3. 60 jednotlivcov, jednotlivín tvoriacich celok: dožiť sa š-y veku 60 rokov;
ísť š-ou rýchlosťou 60 km/hod.;

šesťdesiatkový príd.: mat. š-á sústava číselná sústava so základom 60

šesťdesiatnička -y -čiek ž.

šesťdesiatnik -a mn. -ci m. (približne) šesťdesiatročný človek;

šesťdesiatročný príd.

1. trvajúci 60 rokov: š-é obdobie

2. 60 rokov starý: š. muž

šesťdesiaty čísl. rad. k 60: š-e výročie;
v š-ych rokoch min. storočia v rokoch 1860 – 1869

šesťdňový príd.

1. trvajúci 6 dní, šesťdenný: š. zájazd, š-á motocyklová súťaž

2. 6 dní starý: š. koláč, š-é mača

šesťhran -a/-u m. geom. šesťboký hranol;

šesťhranný príd.: š-á matica, dlaždica

šesťkrát, šesť ráz neskl. čísl. nás. k 6: š. odpísať úlohu

šesťmesačný príd.

1. trvajúci 6 mesiacov: š. kurz

2. 6 mesiacov starý: š-é dieťa

šesťmiestny príd. kt. má 6 miest: š-e auto;
š-e číslo zo 6 číslic

šesťnásobne čísl. nás. príslov.: š. väčší

šesťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 6 ráz: š. víťaz;

šesťročný príd.

1. trvajúci 6 rokov: š-é štúdium;
š. výskum

2. 6 rokov starý: š. chlapec

šesťsto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 600: š. účastníkov, š. korún

šesťstotrinástka -y -tok ž. hovor. osob. auto zn. Tatra 613

šesťstotrojka -y -jok ž. hovor. osob. auto zn. Tatra 603

šesťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 6000: š. divákov, korún;

šesťtisícový príd.: š. plat

šesťtýždenný príd. trvajúci 6 týždňov, šesťtýždňový

šesťtýždňový príd.

1. trvajúci 6 týždňov, šesťtýždenný: š. študijný pobyt

2. 6 týždňov starý: š-é psíča

šesťuholník -a m. geom. rovinný útvar so šiestimi uhlami;

šesťuholníkový príd.: š-á sústava (v kryštalografii)

šesťvalcový príd. kt. má 6 valcov: š. motor

šesťvalec -lca m. hovor.

1. šesťvalcový motor

2. vozidlo s takýmto motorom

účes -u m. spôsob úpravy vlasov: módny ú., upraviť si ú.;

nedok. vyčesávať -a