Význam slova "lu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 190 výsledkov (2 strán)

  • lub -u m. tenké štiepané drevo použ. na výr. náradia, košíkov ap.: l. sita

    mať niečo za l-om (tajne) zamýšľať niečo;

  • ľúbezne prísl.;

  • ľúbeznosť -i ž.

  • ľúbezný príd. pôvabný a milý: ľ-é dieťa, ľ. spev, úsmev;

  • ľúbiť -i nedok.

    1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, milovať, mať rád: ľ. ženu, verne sa ľ-ia

    2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, milovať, mať rád, op. nenávidieť: ľ. deti, vlasť

    3. hovor. mať v obľube, mať rád: ľ. dobré jedlo, ľ-i si vypiť

    // ľúbiť sa

    1. páčiť sa: dievča sa mu ľ-i;
    ľ-i sa mu, že ...

    2. byť vhod, páčiť sa: robí, ako sa mu ľ-i;
    nech sa ľ-i zdvorilostná formula (pri ponúkaní)

  • ľúbo prísl. k 2

  • ľúbosť -i ž.

    1. láska (význ. 2): verná, nešťastná ľ.

    2. obyč. v spoj. jesť, piť do ľ-i koľko sa žiada, do vôle;

  • ľúbostne prísl.

  • ľúbostný príd. k 1: ľ. cit;
    ľ-á pieseň, lyrika;

  • ľubovník -a m. trváca liečivá bylina so žltými kvetmi, bot. Hypericum

  • ľubovôľa -e ž. uplatňovanie vlastnej vôle; (neobmedzená) vlastná vôľa, ľubovoľnosť: vybrať si podľa ľ-e;
    závisieť od ľ-e niekoho

  • ľubovoľne prísl.: ľ. určený;

  • ľubovoľnosť -i ž.

  • ľubovoľný príd. vybratý, určený ap. podľa vôle, akýkoľvek, hocijaký: ľ. počet, spôsob;

  • lubový príd.: l. kôš

  • ľubozvučne prísl.;

  • ľubozvučnosť -i ž.

  • ľubozvučný príd. príjemne, lahodne znejúci: ľ. tón, ľ-á reč;
    slovenčina je ľ-á;

  • ľúby príd. poet.

    1. (obyč. v oslovení) milý, drahý: druh môj ľ.!

    2. ľúbezný: ľ. zvuk;

  • lúč -a m. fyz. dráha, po kt. postupuje energia vlnenia (zo zdroja); prúd takého vlnenia: svetelný, tepelný, laserový l.;
    slnečné l-e, ultrafialové, röntgenové l-e, gama l-e, l-e gama;

  • lúčavka -y ž. chem.: l. kráľovská zmes kyselín, kt. rozpúšťa ušľachtilé kovy

  • lucerna -y -rien ž. lúčna rastlina pestovaná ako krmivo, bot. Medicago;

  • lucernový príd.: l-á kŕmna zmes

  • lucifer -a m. (podľa Lucifera, vodcu diablov) čert, diabol;

  • lúčik -a m. zdrob.

  • lúčina -y -čin ž. lúka, lúčka, obyč. horská: zelené l-y;

  • lúčinka -y -niek ž. zdrob.

  • lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
    l. sa bozkom;
    ťažké l-enie

    l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť

  • lúčka -y -čok ž. zdrob.

  • lúčnatý príd. bohatý na lúky: l. kraj

  • lúčnica -e -nic obyč. mn. ž. ľud. pieseň spievaná pôv. pri hrabaní sena

  • lúčničiar -a m. člen umel. súboru Lúčnica;

  • lúčničiarka -y -rok ž.;

  • lúčničiarsky príd.

  • lúčny príd.: l-e hospodárstvo;
    l. koník;

  • lúčovito, lúčovite prísl.: l. sa rozbiehať

  • lúčovitý príd. rozvetvujúci sa ako lúče, pripomínajúci lúče: l-é vrásky;

  • lúčový príd.;

  • ľud -u m.

    1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.;
    je to človek z ľ-u;
    cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev

    2. množstvo ľudí, ľudia: ľ. sa zbieha, prišlo veľa ľ-u

  • ľudáčka -y -čok ž.;

  • ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;

  • ľudáctvo -a s. ľudácka politika

  • ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;

  • ľudiam.

    1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í

    2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú

    3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!

    ľ-í ako maku veľa;
    chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa;
    byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti;
    všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.);
    nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och

  • ľudkovia -kov m. expr. ľudia: ľ. (moji, dobrí, boží)! v oslovení, zvolaní;
    často iron. (boli tam) všelijakí ľ. prostí, bezvýznamní ľudia

  • ľudnatosť -i ž.

  • ľudnatý príd. husto obývaný; zaľudnený: ľ-á oblasť;
    ľ-á ulica;

  • ľudojed -a m. ľudožrút, kanibal;

  • ľudojedstvo -a s.

  • ľudomil -a mn. -ovia m. kniž. ľudomilný človek, dobrodinec: lekár ľ.;

  • ľudomilka -y -liek ž.;

  • ľudomilnosť -i ž. filantropia

  • ľudomilný príd. prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí; svedčiaci o tom: ľ. človek;
    ľ-á činnosť;

  • ľudomilský príd.;

  • ľudomilstvo -a s.

  • ľudoop -a mn. N a A -y m. ľudoopica

  • ľudoopica -e -píc ž. zool. opica vývinovo najbližšia človekovi (orangutan, gorila, šimpanz)

  • ľudoprázdny príd. v kt. nieľudia; neobývaný: ľ-e ulice

  • ľudovec -vca m. publ. člen ľudovej strany (napr. v Rakúsku)

  • ľudovláda -y -lád ž. vláda ľudu, demokracia

  • ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;

  • ľudovodemokratický príd. vzťahujúci sa na tzv. ľud. demokraciu: ľ. štát, ľ-é zriadenie

  • ľudovosť -i ž.

  • ľudovoumelecký príd. týkajúci sa ľud. umenia, majúci znaky ľud. umenia: ľ-á výroba

  • ľudový príd.

    1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie;
    ľ-é zhromaždenia na námestiach;
    v rozlič. názvoch: Ľ -á banka;
    ľ-á škola (prv);
    ľ-á strana

    2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba;
    ľ-á slávnosť;

  • ľudovýchova -y ž. osvetová výchova širokej verejnosti: zdravotnícka ľ.;

  • ľudovýchovný príd.: ľ-á činnosť, ľ. pracovník

  • ľudožrút -a m. kto je (aj) ľudské mäso, najmä z rituálnych dôvodov, kanibal: kmeň ľ-ov;

  • ľudožrútsky príd. i prísl.;

  • ľudožrútstvo -a s.

  • ľudskosť -i ž.

  • ľudský príd.

    1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť;
    ľ-é práva

    2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.

    to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť;
    to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka;
    ľ-é jazyky ohovárači;
    mýliť sa je ľ-é;

    ľudsky prísl.;

  • ľudstvo -a s. hromad.

    1. súhrn ľudí, ľudské pokolenie, človečenstvo: vývin, dejiny ľ-a

    2. hovor. dav ľudí, ľudia: nahrnulo sa tam ľ-a

  • luft, ľuft -u m. hovor. expr. vzduch: vyletieť do l-u

    rozprávať, strieľať do l-u, ľ-u nehovoriť k veci, tárať

  • luh -u m. vlhký listnatý nížinný les: dunajské l-y;

    lúh -u m. tekutý výťažok z drevného popola: vydrhnúť niečo l-om;
    alkalický l. názov hydroxidu sodného al. draselného

    voda, pivo ako l. teplá (-é);

  • luhanina -y -nín ž. expr. lož, klamstvo, cigánstvo

  • luhár -a m. klamár;

  • luhárka -y -rok ž.;

  • luhársky príd.;

  • luhárstvo -a s.

  • luhať -že/-há -žú/-hajú luž/-haj! -žúc/-hajúc nedok. klamať, cigániť: l. niekomu do očí

  • lúhovať nedok. spracúvať lúhom; máčať v nejakom roztoku: l. kože

  • lúhovitosť -i ž.

  • lúhovitý príd. majúci vlastnosti lúhu: l-á chuť, pôda;

  • lúhový príd.

  • luhový, lužný príd.: l-ný les v zaplavovaných oblastiach

  • luk -u m. stará strelná zbraň; dnes šport. náčinie: tetiva l-u, vystreliť šíp z l-u;
    napätý ako l.

  • lúka -y lúk ž. väčšia prírodná plocha zarastená trávou: horská, zelená l., kosiť l-y;
    cvičná l. určená na cvičenie

    (začať) na zelenej l-e začať z ničoho, začať úplne od začiatku;

  • lúkarský príd.

  • lúkarstvo -a s. poľnohosp. lúčne hospodárstvo;

  • lukostreľba -y -lieb ž. strieľanie z luku (ako šport. disciplína): majstrovstvá v l-e

  • lukostrelec -lca m. strelec z luku (bojovník); športovec pestujúci lukostreľbu;

  • lukostrelecký príd.

  • lukostrelkyňa -e -kýň ž.;

  • lukratívne prísl.;

  • lukratívnosť -i ž.: l. obchodu, podniku

  • lukratívny príd. kniž. al. publ. kt. prináša zisk, ziskový, výnosný: l-e zamestnanie;

  • lukulský príd.: l-é hody, l-á hostina bohatá hostina s vyberanými jedlami

  • ľuľkový príd.

  • ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

  • lúmen -u m. fyz. hlav. jednotka svetelného toku v sústave SI, zn. lm;

  • luminiscencia -ie ž. fyz. svetelné žiarenie bez sprievodnej vys. teploty, svetielkovanie;

  • luminiscenčný príd.

  • lump -a m. expr.

    1. kto lumpuje; pijan

    2. naničhodník, darebák, lotor: ty l. jeden! nadávka;

  • lumpáčisko -a s. i m. zvel.

  • lumpáčiť -i nedok. hovor. expr. lumpovať

  • lumpácky príd.: l. život;

  • lumpáctvo -a s.;

  • lumpák -a mn. -ci m. expr. lump;

  • lumpisko -a s. i m. zvel.

  • lumpovačka, lumpačka -y -čiek ž. hovor. lumpovanie, flámovanie

  • lumpovať nedok. hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. po nociach, hýriť, flámovať: l. po nociach

  • luna -y ž. poet. mesiac na oblohe: svit l-y;

  • lunapark -u m. zábavný podnik (s kolotočom, strelnicami ap.) obyč. na voľnom priestranstve

  • lunárny príd. mesačný: astron. l. rok;
    l. modul na kozmickej lodi

  • luniak -a mn. N a A -y m. veľký dravý vták s vykrojeným chvostom, zool. Milvus

  • lup1 cit.

    1. napodobňuje zvuk úderu, nárazu: l., l., ozývalo sa z izby

    2. naznač. úder: a on l. ho po chrbte

    lup2 -u m.

    1. zbíjanie, zbojstvo, zboj: vydať sa na l.

    2. lúpežou získaná, ulúpená vec, korisť: držať v rukách celý l.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV