Význam slova "dav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 25 výsledkov (1 strana)
-
dav -u m.
1. veľké množstvo ľudí, zástup, masa: d. ľudí, chodcov, demonštrantov;
d. vtrhol do budovy2. spoločensky nižšie postavené vrstvy: nevzdelaný d.;
vyvyšovať sa nad d.; -
nedok. dávať -a
1. k 1 – 10
2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed
// dať sa
1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku
2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole
3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom
4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať; -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
nedok. dávať si
-
davista -u m. príslušník skupiny sústredenej okolo kult.-polit. časopisu DAV;
-
davistický príd.
-
dáviť1 -i -ia nedok. vracať2: núti ho na d-enie
dáviť2 -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach
// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom
-
dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ
-
dávka -y -vok ž.
1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y; -
dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok
-
dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo
-
dávkový príd.
-
dávno
I. prísl.
1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideliII. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om
-
dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;
-
dávnovekosť -i ž.
-
dávnoveký príd.: d-é kultúry;
-
dávny príd.
1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka
2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia
3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen
-
davový príd.: d-é scény, hry, d-é hnutie
-
hádavý príd. kt. sa rád háda, hašterivý; svedčiaci o tom: h. človek;
h. tón -
nabádavý príd. nabádajúci: n-é slová;
-
pohŕdavý príd. prejavujúci opovrhovanie, opovržlivý: p. pohľad;
-
predvídavý príd. predvídajúci: p. človek, p-á politika;