Význam slova "dav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dav -u m.

1. veľké množstvo ľudí, zástup, masa: d. ľudí, chodcov, demonštrantov;
d. vtrhol do budovy

2. spoločensky nižšie postavené vrstvy: nevzdelaný d.;
vyvyšovať sa nad d.;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

davista -u m. príslušník skupiny sústredenej okolo kult.-polit. časopisu DAV;

davistický príd.

dáviť¹ -i -ia nedok. vracať²: núti ho na d-enie

dáviť² -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach

// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom

dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ

dávka -y -vok ž.

1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;

2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y;

ďavkať nedok. (o psovi) brechať, štekať, havkať;

dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok

dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo

dávkový príd.

dávno

I. prísl.

1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.

2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideli

II. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om

dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;

dávnovekosť -i ž.

dávnoveký príd.: d-é kultúry;

dávny príd.

1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka

2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia

3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen

davový príd.: d-é scény, hry, d-é hnutie

bádavý príd. skúmavý, hĺbavý: b. duch;

hádavý príd. kt. sa rád háda, hašterivý; svedčiaci o tom: h. človek;
h. tón

nabádavý príd. nabádajúci: n-é slová;

pohŕdavý príd. prejavujúci opovrhovanie, opovržlivý: p. pohľad;

predvídavý príd. predvídajúci: p. človek, p-á politika;