Synonymá slova "osvojit" v Synonymickom slovníku slovenčiny

adoptovať vziať niekoho do rodiny a pokladať za vlastného • osvojiť • zastar. prisvojiť si: adoptovali ho, osvojili ho ako sirotu • prijať za vlastné: po smrti rodičov prijali dieťa za vlastné

osvojiť p. adoptovať

prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosť • pohltiť • vpiť • vsať • vstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahu • pojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partie • vziať • zobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na byt • privítať: privítali ho v rodine ako svojho • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalo • uznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupu • kvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšením • rešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietky • schváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalo • podrobiť sa • podvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánu • kniž. recipovať: recipovať názory

4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúť • dostať • získať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2

vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematiku • naštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúšku • vzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sám • nacvičiť sa • nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohyby • namemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseň • doučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyziku • priučiť sa • zaučiť sa • zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zvárača • expr.: pochytiť • pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipy • vštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorce • hovor. expr.: nabifľovať sa • nadrilovať (sa) • nadrieť sa • štud. slang.: nadrviť sa • našprtať sa • naštukovať sa • našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíri • privyknúť (si) • zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácu • vycvičiť sa • vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciach • vycibriť sa • expr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní

osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť sa • ovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavíri • fraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriamene • prisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvyky • hovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvyky • expr.: vcicať • vcucať • kniž. vsiaknuť • vsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti

ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu

prevziať 1. prijať obyč. do ruky od niekoho iného; prijať istú úlohu, funkciu, povinnosť, starosť a pod.; prijať do správy • prebrať: zásielku sme prevzali, prebrali osobne; prevziať, prebrať vedenie • vziať • zobrať: vezmi, zober, prosím, telefonický hovor za mňa; vziať, zobrať službu namiesto kolegu • zastaráv. prejať: prejať za niekoho dlh • ujať sa: ujať sa funkcie, zodpovednosti, prevziať funkciu, zodpovednosť • popreberať (postupne): popreberať pracovníkov zo susedného závodu; popreberať dozor nad žiakmi

2. prijať ako svoje vlastné od niekoho iného • osvojiť si (učením, tréningom a pod.): Európa kultúru prevzala, osvojila si od Rimanov; prevziať, osvojiť si cudzie slová, zvyky, teórie • prisvojiť si • privlastniť si • prebrať (vziať do vlastníctva, obyč. neodôvodnene): prisvojiť si, privlastniť si cudzie myšlienky; prebral kamarátovi dievča • fraz. prijať za svoje: učiteľove názory prijal za svoje

privlastniť si vziať do svojho vlastníctva (často nezákonne) • prisvojiť si: po rodičoch si privlastnil, prisvojil celú knižnicu • práv. osvojiť si: osvojiť si cudziu vec • práv. adoptovať • prijať za svoje • nechať si (cudzie dieťa si vziať za vlastné): adoptovali si ho, nechali si ho ako trojročného

uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča • expr.: uchytiť • uchmatnúť • urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac • kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať • osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí • strhnúť: strhnúť na seba moc

2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol • nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol • strhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol • omámiť • zmámiť • očariť • opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka • rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní • pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala • chytiť • dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme

zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu • zvládať • uvládať • vyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľať • kniž.: zmocniť sa • zhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobre • zmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžeme • utiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama

2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho • zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problém • kniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžie • ovládnuť • osvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč

3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.) • zvládať • premôcť • prekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky čas • zdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostí • poradiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperom • prevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku

4. p. ovládnuť 1, 3, zachvátiť

osvojiteľ kto si niekoho osvojuje, osvojil • adoptant