Význam slova "daãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ambasáda -y -sád ž. veľvyslanectvo (úrad;
budova);

anóda -y -nód ž. fyz. kladná elektróda, op. katóda;

arkáda -y -kád ž. stav. oblúk stojaci na stĺpoch al. na pilieroch

armáda -y -mád ž.

1. ozbrojené sily štátu, vojsko: hlavný veliteľ a-y;
publ. A. Slovenskej republiky;
publ. modrá a. železničiari

2. voj. operačné zoskupenie väčších jednotiek

3. expr. veľké množstvo, zástupy: a. pracujúcich, nezamestnaných;

autogramiáda -y -ád ž. hovor. ver. podpisovanie kníh ap. autorom (-mi)

autostráda -y -rád ž. široká komunikácia s mimoúrovňovými križovatkami na diaľkovú aut. dopravu, diaľnica;

barikáda -y -kád ž. narýchlo postavený obranný val pri pouličných bojoch: stavať b-y;
bojovať na b-ach

● stáť na druhej, správnej strane b-y zaujímať iný, správny postoj

blokáda -y -kád ž. znemožnenie (voj., obch.) styku protivníkovi uzavretím prístupu do jeho priestoru: hospodárska, námorná b.;
vyhlásiť b-u

bratovražda -y -rážd ž. zavraždenie brata;

brigáda -y -gád ž.

1. voj. teleso vyššie ako pluk: parašutistická b.

2. dobrovoľná výpomocná práca skupín al. jednotlivcov (najmä za soc.): žatevná, zemiaková b.;
ísť na b-u

3. skupina brigádnikov: študentská, umelecká b.

4. prac. kolektív ako organizačná jednotka so spoločným cieľom (vo výr.): betonárska b.;

bronchitída -y ž. lek. zápal priedušiek

búda -y búd ž.

1. jednoduchý nízky (drevený) domček: strážna b., cigánska b., b. pre drevorubačov

2. drevený úkryt pre psa ap.: psia b.

3. pejor. (stará) budova: stará b.;

čalamáda -y -mád ž. nakladaná miešaná zelenina

cikáda -y -kád ž. hmyz juž. krajín vydávajúci prenikavý zvuk, zool. c. šesťbodková Cicadulla sexnotata: spev c-d

citronáda -y -nád ž. nápoj z citrónovej šťavy

čokoláda -y -lád ž.

1. potravinový výrobok z kakaa, cukru a tuku: mliečna, horká č., tablička č-y

2. mliečny nápoj z nej: hrnček č-y;

dačí zám. neurč. privl. niečí, voľačí, čísi: d. klobúk, d-ia ruka

dačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 – 3), voľačo: povedať d. smiešne;
vziať si d. jedla;
je (o) d. starší;
ten sa k nám d. nachodil!

● d. pod zub(y) jedlo;
stáť za d. hodno si to všimnúť;
d. znamenať a) byť významný b) mať postavenie, vplyv;
d. mu je je chorý;
expr.: to je d.! pozoruhodná vec;
to je d.? bezvýznamná vec;
také d.! čudná vec

daň -e ž.

1. povinná platba odvádzaná štátu na krytie ver. potrieb: poľnohospodárska d., d. zo mzdy, z obratu, zaplatiť d.;
d. z pridanej hodnoty, skr. DPH, podmienená zhodnotením tovaru vo výr. procese na ceste k spotrebiteľovi al. zhodnotením poskytnutej služby

2. morálny al. iný pod. záväzok, dlh, povinnosť: d. národu, d. mladosti, móde

● splácať, platiť d. niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo;

daňovník -a mn. -ci n kto je povinný platiť daň

daňový príd. k 1: d. systém, d-á politika;
d-é prázdniny odpustenie daní právnickej osobe na istý čas

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval;
d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty;
d. deťom obed, chorému liek podať;
d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho;
d. život dieťaťu porodiť ho;
d. chlapcom po jablku;
d. kupujúcemu potvrdenku vydať;
d. čas na rozmyslenie;
dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún;
dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky;
daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele;
d. gól streliť;
d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce;
výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať;
nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať;
daj sa konečne presvedčiť;
nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo;
neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa;
d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť;
d. príkaz niekomu prikázať;
d. radu poradiť;
d. odpoveď odpovedať;
d. na vedomie oznámiť;
d. za úlohu uložiť;
d. najavo niečo prejaviť niečo;
d. ďalej niečo odovzdať

● d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať;
dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák;
dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté;
d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho;
krk, hlavu na to nedám neručím za to;
expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba;
nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení;
expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť;
svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak;
to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

daždivo vetná prísl.: je d.

daždivý príd. vyznačujúci sa dažďom, dažďami: d-é ráno, d-é počasie;

dažďovica -e ž. dažďová voda: sud plný d-e

dažďový príd.: d-á voda;

dekáda -y -kád ž. 10 dní: posledná d. júna;

dióda -y diód ž. elektrotech. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami

elektróda -y -ród ž. elektr. vodič, ktorým sa privádza al. odvádza prúd: kladná, záporná e.

encefalitída -y ž. lek. zápal mozgu: kliešťová e.

epizóda -y -zód ž. drobná príhoda, podružný príbeh: e. z detstva;
lit. vedľ. príbeh v hlav. deji: e. románu;

esplanáda -y -nád ž. voľné priestranstvo pred význ. budovami: zámocká e.

estakáda -y -kád ž. stav.

1. ochranná vodná stavba: e. na Dunaji

2. cestná mostná konštrukcia: autostrádová e.

estráda -y -rád ž.

1. pásmo scénických útvarov obyč. zábavného rázu spojené slovom konferenciera a hudbou: televízna e.;

2. pódium, tribúna (napr. pre hudbu);

fasáda -y -sád ž. priečelie: baroková f.;

genocída -y ž. vyhladenie, vyhladzovanie národa, rasy, etnickej al. náb. skupiny ap.;

hádač -a m. kto háda; kto veští, veštec;

hádačka -y -čiek ž.

hádať -a nedok.

1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové;
h. odoka;
h-li mu 50 rokov

2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;

hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!

hitparáda -y -rád ž. hovor. program zostavený z úspešných módnych piesní: televízna h.

hrôzovláda -y -lád ž. vláda násilia, teror, krutovláda

interbrigáda -y -gád ž. medzinár. brigáda bojovníkov proti fašizmu v špan. občianskej vojne

kanonáda -y -nád ž. streľba z kanónov: z diaľky počuť k-u

kaskáda -y -kád ž.

1. stupňovitý vodopád;

2. sústava stupňovitých vodných stavieb: vážske k-y;

katóda -y -tód ž. fyz. záporná elektróda, op. anóda;

kolonáda -y -nád ž. široká krytá chodba otvorená do priestoru stĺporadím: kúpeľná k.;

krutovláda -y -vlád ž. despotizmus, tyrania, hrôzovláda: cárska k.

laryngitída -y ž. lek. zápal hrtana

limonáda -y -nád ž. sladký nápoj z ovocnej šťavy a vody; malinovka: citrónová l.;

ľudovláda -y -lád ž. vláda ľudu, demokracia

marináda -y -nád ž.

1. pikantný nálev na nakladanie mäsa, rýb al. zeleniny

2. šalát ap. pripravený v marináde

marmeláda -y -lád ž. sladený polotuhý, obyč. priemyselne vyrábaný lekvár (z rozlič. druhov ovocia);

maškaráda -y -rád ž. maškarný ples, maškarný sprievod;

metóda -y -tód ž.

1. ved. postup pri získavaní poznatkov: induktívna, deduktívna m.

2. premyslený postup (práce) na dosiahnutie istého cieľa: liečebná, vyučovacia m., m-y riadenia;

móda -y ž.

1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y;
m. sa mení

2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a;
byť v m-e, prísť do m-y;
držať krok s m-ou;

nabádať -a nedok. dávať podnet al. príkaz na nejakú činnosť, povzbudzovať, podnecovať, ponúkať: n. do roboty, na opatrnosť;
n. žiaka, aby sa učil, učiť sa

nedok. nadobúdať -a

nadŕdať sa -a nedok. expr. natriasať sa; vytŕčať sa, pretŕčať sa: n. sa pri tanci, pred ľuďmi

nadvláda -y -vlád ž. mocenská prevaha, polit., hosp. ovládanie; rozhodujúci vplyv: dostať sa pod cudziu n-u, vyslobodiť sa spod niečej n-y

nedok. obkrádať -a

obsmŕdať -a nedok. hovor. expr. obšmietať sa, motať sa, ponevierať sa

óda -y ód ž. oslavná báseň, chválospev: ó. na vlasť

● expr. → spievať ó-y na niekoho, niečo

nedok. odbúdať -a

nedok. odkrádať sa -a

ohŕdať -a nedok. odmietavo sa prejavovať voči niečomu, niekomu, pohŕdať;

okrádač -a m. kto okráda: bojovať proti o-om;

okrádačský príd.

nedok. okrádať -a

olympiáda -y -piád ž.

1. vrcholné medzinár. šport. preteky konané raz za 4 roky (podľa hier v starom Grécku), olympijské hry; pôv. obdobie medzi dvoma šport. hrami v starom Grécku: letná, zimná o., usporiadateľ o-y

2. súťaž: šachová o., matematická o.;
o. kvality;

oranžáda -y -žád ž. nápoj z pomarančovej šťavy: o. s ľadom

ovládač -a m. prístroj na ovládanie (význ. 2): diaľkový o., stlačiť o.

nedok. ovládať -a

1. k ovládnuť

2. riadiť (chod stroja): diaľkové o-nie televízora

// ovládnuť sa vôľou sa premôcť, opanovať sa: nevie sa o., napokon sa o-li;

nedok. ovládať sa

palisáda -y -sád ž. hist.

1. kôl v obrannom vale

2. obyč. mn. hradba z kolov;

panychída -y -chíd ž.

1. súčasť pohrebných obradov v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi: slúžiť p-u za niekoho

2. smútočná slávnosť

paráda -y -rád ž. hovor.

1. ozdobná vonkajšia úprava, najmä pekné šaty, ozdobné predmety: myslieť iba na p-u;
mať, nosiť niečo na p-u;
byť (len) na p-u i pren. iron. byť iba na vonkajší efekt;
to je p.! to je vynikajúce!

2. veľkolepo, slávnostne usporiadané podujatie: vojenská p. slávnostné defilé

● byť v plnej p-e slávnostne oblečený, vystrojený;
expr. → hodiť sa do p-y;
vziať (si), zobrať (si) niekoho do p-y a) vyhrešiť b) vyskúšať ho;
a je po p-e je koniec, je to vyriešené;

paraolympiáda -y -iád ž. olympiáda zdravotne postihnutých športovcov: zvíťaziť na p-e;

perióda -y -ód ž.

1. časový úsek, obdobie: vývojové p-y;
p. medzi rokmi 1850 – 1900, p. sucha

2. odb. časový úsek, po kt. sa nejaký jav (pravidelne) opakuje;
fyz. doba kmitu;
lek. menštruácia

3. odb. skupina pravidelne sa opakujúcich javov;
chem. vodorovný rad prvkov v Mendelejevovej sústave;
lingv. súvetie so zložitou súmernou stavbou

plejáda -y -jád ž. kniž. skupina ľudí z istého okruhu činnosti: p. spisovateľov;
celá p. vynikajúcich maliarov

pôda -y ž.

1. zvetraný zemský povrch, na kt. rastie rastlinstvo, zem, zemina: úrodná, orná, kamenistá p., obrábať p-u

2. zemský povrch, zem: vystúpiť z lode na pevnú p-u

3. poľnohosp. pozemok, roľa: majitelia p-y, vyvlastniť p-u, výmera p-y

4. územie, krajina, kraj; prostredie: rodná p.;
stretnúť sa na domácej p-e doma;
na p-e OSN

5. podmienky, prostredie vhodné na niečo: pripraviť p-u na rokovanie;
biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie baktériových kultúr

● slová padli na úrodnú p-u;
→ stratiť p-u pod nohami;
horí mu p. pod nohami niečo ho súri;
→ podryť niekomu p-u pod nohami;

pohádať sa -a dok. dostať sa do hádky, povadiť sa, poškriepiť sa: p-li sa pre maličkosti

pohŕdať -a nedok. mať opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj: p. nestatočným človekom;
(ne)p-l dobrým jedlom;
vysloviť sa o niekom s p-ním;

pomáda -y -mád ž. zastaráv. kozmet. masť (na vlasy)

postrádať -a nedok. subšt. nemať niekoho, niečo; chýbať: deti už p-li otca, p. tiché pracovné prostredie

pozabúdať -a dok. distrib. k zabúdať: p. mená spolužiakov

prebádať -a dok. odborne, vedecky preskúmať: p. neznáme oblasti

predvídať -a nedok. očakávať, že sa niečo stane, predpokladať: p. vývin, nebezpečenstvo

nedok. prevládať -a

nedok. pribúdať -a

nedok. prikrádať sa -a

promenáda -y -nád ž.

1. prechádzanie sa, prechádzka: nedeľná p.

2. miesto prechádzok, korzo: kúpeľná p.;

pyramída -y -míd ž.

1. obrovská ihlanovitá stavba v starovekom Egypte a v Amerike

2. čo tvarom pripomína pyramídu, ihlan: p. ovocia, repy;

rachitída -y ž. lek. krivica;

rafináda -y -nád ž. odb. produkt získaný rafináciou, obyč. čistý cukor

roláda -y -lád ž. múčnik al. mäsité jedlo, v kt. je zavinutá plnka

rošáda -y -šád ž. šach. vzájomná zámena postavenia veže a kráľa s cieľom dostať kráľa do krytého postavenia

rozkrádač -a m. kto rozkráda: r. cudzieho majetku;

rozkrádačka -y -čiek ž.;

rozkrádačský príd.;

rozkrádačstvo -a s.

nedok. rozkrádať -a: odsúdiť za r-nie

samovláda -y -lád ž. neobmedzená vláda jednej osoby, absolutizmus, despotizmus: cárska s., zvrhnúť s-u;

samovražda -y -rážd ž. dobrovoľné usmrtenie seba samého: spáchať s-u, pokus o s-u;

sebevrah, sebevražda, správ. samovrah, samovražda

serenáda -y -nád ž.

1. večerná ľúbostná pieseň: spievať s-u

2. inštrumentálne dielo s takou tematikou: s. pre sláčikový orchester;

sóda -y ž.

1. biela látka použ. pri praní, v priemysle ako zmäkčovadlo vody, chem. uhličitan sodný

2. prášok použ. v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdkovej šťavy ap.: jedlá s., s. bikarbóna

3. hovor. sódovka: whisky so s-ou;

spartakiáda -y -kiád ž. v min. masové tel. vystúpenie: česko-slovenská s.;

strádať -a nedok., vhodnejšie

1. biediť, živoriť

2. trpieť, znášať

svetovláda -y ž. kniž. vláda nad (celým) svetom: boj o s-u;

tiráda -y -rád ž. dlhá, málo obsažná pochvalná reč: počúvať rečnícke t-y

triáda -y triád ž.

1. kniž. trojica

2. filoz. trojstupňovitosť vývinu (téza – antitéza – syntéza)

trióda -y triód ž. elektrotech. elektrónka s troma elektródami

nedok. ubúdať -a

univerziáda -y -ziád ž. (medzinár.) preteky, súťaž vysokoškolákov: zimná, letná u.;
matematická u.;

nedok. uvädať

uvládať -dze -dzu dok. vystačiť so silami, vydržať: (ne)u-e ťahať do kopca;
u-l plný kôš jabĺk uniesol

opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

// vidieť sa

1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í

nedok. vkrádať sa -a

vláda -y vlád ž.

1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y;
vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády

2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov;
ujať sa, zmocniť sa v-y;
za v-y Mateja Korvína počas panovania

3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;

4. (teles.) sila: telo leží bez v-y

● stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať;