Význam slova "doba" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

doba -y dôb ž.

1. dlhší čas, časový úsek, obdobie, čas (význ. 2): naša d. súčasnosť;
dieťa svojej d-y svojho veku;
pracovná d., vhodnejšie prac. čas;
skúšobná d., vhodnejšie skúšobná lehota;
→ bronzová d.;

2. odb. jednotka rytmu, taktu: hud. ľahká, ťažká d.;

dobabrať -e -ú dok. hovor. expr.

1. zašpiniť, zababrať, pobabrať: d. (si) šaty

2. pokaziť (význ. 1), zbabrať, pobabrať: d. robotu

// dobabrať sa:

1. d. sa od farby

2. všetko sa to d-lo

dobačovať dok.

1. prestať bačovať

2. hovor. expr. zle skončiť, dogazdovať: už som d-l;
výtržníci d-li

ďobať -e -ú nedok.

1. udierať zobákom, zobať: ďateľ ď-e do stromu;
prestať ď.

2. expr. (o človeku) klopať, udierať (prstom ap.): ď. prstom do stola, palicou do zeme;
ď. sa do čela;

nádoba -y -dob ž. dutý predmet s dnom na tekutiny al. sypké hmoty: sklená, drevená n., n. na vodu, na smeti;
fyz. → spojené n-y

● človek je krehká n. podlieha pokušeniu ap.;