Význam slova "kôš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kôš koša m.

1. nádoba upletená z prútia al. iného materiálu; jej obsah: k. na ovocie, na odpadky, na bielizeň;
darčekový k.;
k. zemiakov

2. vec podobná košu: tech. násypný k. súčasť niekt. strojov: anat. hrudný k. kosti hrudníka;
šport. basketbalový k.;
(ne)trafiť do k-a

3. súbor podobných, príbuzných zložiek: spotrebný k. súhrn zákl. prostriedkov na uspokojovanie životných potrieb

● hodiť list, žiadosť ap. do k-a nevybaviť;
(to je) ako v k-i voda nestále, neisté;
dať k., k-om odmietnuť;
dostať k-om byť odmietnutý;

kosa -y kôs ž. poľnohosp. nástroj na kosenie obilia a krmovín: naostriť k-u

● trafila, padla k. na kameň stretli sa dvaja neústupčiví;

kosáčik -a m. zdrob.

kosačka -y -čiek ž. poľnohosp., záhr. stroj na kosenie obilia, trávy ap.: motorová k.

kosák -a m. oblúkovite zahnutý nástroj na ručné žatie: ostrý k., žať k-om;

kosákový príd.;

košarovať nedok. prekladať košiar (a tak zúrodňovať pasienok): hnojenie lúk k-ním

kosatec -tca m. (záhradná) rastlina s fialovými al. žltými ozdobnými kvetmi, bot. Iris

košato prísl.: k. sa rozrastať;

košatosť -i ž.

košatý príd. bohato rozvetvený: k. strom, k-á koruna;

kosba -y -sieb ž. kosenie: jarná k., k. mládze

kosec -sca m. kto (ručne) kosí

kosekans -u m. mat. goniometrická funkcia, skr. cosec

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

košiar -a L -i mn. -e m. ohrada pre ovce: zavrieť ovce do k-a;

košiarový príd.

košíček -čka m. zdrob.: papierové k-y (na zákusky)

kosička -y -čiek ž.

1. zdrob. ku kosa

2. trojuholníková šatka nosená na pleciach (pôv. ako súčasť kroja);

košieľka -y -ľok ž. zdrob.

kosier -a m. zahnuté pero z kohutieho chvosta: k. za klobúkom;

kosierik -a m. zdrob.: pren. k-y vlasov odstávajúce pramienky

košík -a m.

1. zdrob. k 1: nákupný k.

2. náhubok: navliecť psovi k.

● dostať k. byť odmietnutý;
dať k. odmietnuť;

košikár -a m. odborník na výr. košov a iných pletených predmetov; predavač takýchto výrobkov;

košikárka -y -rok ž.;

košikársky príd.: k. tovar;

košikárstvo -a s. košikárske remeslo

košíkový príd.;

kosíliť -i -ľ! nedok. viazať na uzol, robiť slučku: k. povrázok

kosínus -u m. mat. goniometrická funkcia, skr. cos;

kosínusový príd.: k-á veta

kosisko² -a -sísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

kosisko¹ -a -sísk s. rúčka kosy: nabiť kosu na k.

kosiť nedok.

1. záberom kosy oddeľovať (nadzemné časti rastliny): k. trávu, jačmeň, k. od rána;

2. takto zbavovať porastu: k. lúku, medzu, ostredok

koso prísl.

kosodĺžnik -a m. geom. nepravidelný kosouhlý rovnobežník, kt. má 2 ostré a 2 tupé uhly

kosodrevina -y ž. vysokohorský ihličnatý ker, bot. borovica horská k. Pinus mugo pumilio;
porast tohto kra: predierať sa k-ou

kosoštvorcový príd.: k-á vzorka

kosoštvorec -rca m. geom. pravidelný kosouhlý rovnobežník s rovnako dlhými stranami;

kosouhlý príd. kt. má kosé uhly: k. rovnobežník

košový príd.: k. lis s násypným košom;

kosť -i ž. tvrdá oporná časť tela stavovcov: ramenná, hrudná k.;
chrbtová k. chrbtica;
špiková k., obhrýzať k-i;

● je (iba) k. a koža veľmi chudý;
zmrznúť na k. úplne;
(človek) z → mäsa a k-í;
dobrák od k-i veľký;
mať → pevnú chrbtovú k.;
expr. povystierať, rozhýbať si (staré) k-i vystrieť sa, rozhýbať sa;
zjemn. zložiť k-i umrieť;

kostený príd. vyrobený z kosti: k-é gombíky, k-á rúčka

koštiaľ -a m. expr. kosť: ohrýzať k-e;

koštialik -a m. zdrob.

kostica -e -tíc ž.

1. rohovitá platnička v ústach veľryby

2. pružný pásik z nej (al. umele) vyrobený použ. ako výstuha: k. do korzetu, do goliera košele

kostička -y -čiek, kôstka¹ -y -tok ž. zdrob.: rybia k.;

kôstka² -y -tok ž. tvrdý obal semena niekt. druhov ovocia: čerešňová, marhuľová k.;

kôstkovica -e -víc ž.

1. kôstkovitý plod, napr. čerešňa, slivka

2. liehový nápoj vypálený z jadier kôstkovíc;

kôstkovicový príd.

kôstkovitý príd. obsahujúci kôstku s jadrom: k-é ovocie

kôstkový príd.;

kostlivec -vca m.

1. zobrazenie smrti v podobe kostry: k. s kosou

2. expr. vychudnutý človek: stal sa z neho k.

kostnatosť -i ž.

kostnatý príd. kt. má silné, výrazné kosti: k-í chlapi;
k-é prsty;

kostnica -e -níc ž. miesto, kde sa ukladajú exhumované kosti

kôstočka¹ -y -čiek ž. zdrob. expr.

kôstočka² -y -čiek ž. zdrob.

kostol -a m. budova na (kresť.) bohoslužby, chrám: barokový k., chodiť do k-a

● ticho ako v k-e celkom;
expr. → naučím ťa po k-e hvízdať;

kostolík -a m. zdrob.

kostolníčka -y -čok ž.;

kostolnícky príd.

kostolník -a mn. -ci m. kto sa stará o poriadok v sakristii, v kostole ap.;

kostolný príd.: k-á veža

● to nie je s k-ým poriadkom, riadom to nie je v poriadku;
chudobný ako k-á myš celkom;

koštovať¹ nedok. hovor. ochutnávať: k. víno, k. z výslužky

koštovať² nedok. hovor. stáť (peniaze): čo to k-je?

koštovka -y -viek ž. hovor. ochutnávanie, ochutnávka: k. vína

kosťový, kostný príd.: k-ná dreň;
k-ná, k-ová tuberkulóza;
k-ná múčka z kostí;

kostra -y -tier ž.

1. sústava kostí tvoriacich základ teles. stavby stavovcov, skelet: k. človeka, zvieracia k.;

2. základ istej konštrukcie, skelet: k. lietadla, svietidla;
(železobetónová) k. stavby

3. osnova, náčrt: myšlienková, dejová k. (diela)

● je ako k. veľmi chudý;
expr. vystrieť (si) k-u povystierať sa;

kostrbato prísl.;

kostrbatosť -i ž.

kostrbatý príd.

1. kt. má (nepravidelne) vyčnievajúce časti, nerovný; neuhladený: k-é suché stromy;
k-á brada

2. nevycibrený, nevybrúsený: k. štýl;
k-é písmo neúhľadné;

kostrč -a m., -e ž. odb. zakončenie chrbtice;

kostrčový príd.: k-é stavce

kostrička -y -čiek ž. zdrob.

kostrnka -y -niek ž.

1. tvrdšia časť osi na vtáčom pere

2. tvrdý zvyšok rastlinnej osi, najmä tráv: k-y (na strnisku) pichajú

kostrový príd.: k-é pohrebisko;

kostým -u m.

1. dámske oblečenie z kabátika a sukne al. nohavíc: športový k.

2. div. al. maškarné dobové oblečenie: historické k-y;

kostýmček -a m. zdrob.;

kostýmčekový príd.

kostýmový príd.: k. kabát;
k-é šaty dvojdielne;

kosý príd. šikmý: k-é lúče slnka;
geom. k. uhol tupý al. ostrý, op. pravý;

apko, apík -a m. hypok.

arzenovodík -a m. chem. prudko jedovatý plyn cesnakového zápachu

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

babrák -a mn. -ci m. hovor. expr. nešikovný, ťarbavý človek, babroš, fušer;

baletník -a mn. -ci m. tanečník v balete

balík -a m.

1. zabalené predmety; čo je zabalené: b. kníh;
urobiť b.;
poslať b. poštou

2. publ. súbor rovnorodých vecí, predmetov: b. problémov, b. peňazí;
b. opatrení

3. inform. súbor programov: softvérový b.;

banánovník -a m. tropický strom plodiaci banány, bot. Musa

baník -a mn. -ci m. pracovník, robotník v bani;

bavlník -a m. (sub)tropická rastlina pestovaná na bavlnu, bot. Gossypium;

bedrovník -a m. liečivá bylina s vysokou byľou a červenkastým súkvetím v korune, bot. Pimpinella

behák -a obyč. mn. m. spodná časť nôh vtákov: orol má mohutné b-y

belák -a mn. N a A -y m. biely zajac al. pes

besedník -a mn. -ci m. spoločník v debate, besede

bežkár -a m. lyžiar na bežkách;

bežkárka -y -rok ž.;

bežkársky príd.: b-a trať;

bežkárstvo -a s. bežkársky šport

bičík -a m.

1. zdrob. k bič: jazdecký b.

2. biol. vláknitý útvar bunky použ. na pohyb

bielizník -a m. skriňa na bielizeň

blafák -a m. šport. slang. manéver na oklamanie brankára v hokeji

blatník -a m. ochranný plech nad kolesami vozidiel

blízučký, blízunký, blízulinký príd. expr. veľmi blízky;

bochník -a m.

1. peceň chleba: voňavý b.

2. čo má jeho podobu: b. syra;

bodák -a m. krátka bodná zbraň nasadzovaná na pušku

bodovník -a m. hovor. bodovacia stupnica na posudzovanie odb. výkonov, napr. v zdravotníctve

bojovník -a mn. -ci m. kto bojuje (význ. 1, 2): frontový b.;
b. za práva ľudu;
→ hrob Neznámeho b-a;

bosorák -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň;

brhlík -a mn. N a A -y m. drobný vtáčik lezúci po stromoch, zool. Sitta;

brzlík -a m. hovor. týmus

bubák -a mn. N a A -y m. strašiak, strašidlo: strašiť deti b-om

bubeník -a mn. -ci m.

1. hráč na bubne (v hud. súbore)

2. v min. obecný zamestnanec, kt. bubnovaním zverejňoval úr. oznamy

bubník -a, bubníček -čka m. zdrob.;

budík -a m. prenosné hodiny s nastaviteľným zvukovým signálom, budíček: nastaviť, natiahnuť b.;
b. cengá, zvoní;

búrlivák -a mn. -ci m. človek búrlivej povahy, nespokojenec

● vták-b. rozpráv. bytosť

býk -a mn. N a A -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.;
zápasia ako b-y urputne;

cedák -a m.

1. cedidlo: precediť mlieko cez c.

2. mliečnik (význ. 1): veľký hlinený c.;