Význam slova "ža" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

za predl.

A. s G vyj.

1. čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána;
stalo sa to za povstania, za vojny

2. podmienku: za prítomnosti, za tepla

B. s A vyj.

1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu

2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu

3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz;
viesť za ruku

4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin;
viniť, potrestať za prehru;
pre nič za nič (udrieť)

5. podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok

6. mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún;
za necht, za hlt, za (mačný) mak málo

7. časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas;
za okamih, za amen rýchlo

8. prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec

9. zástupnosť; postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové;
učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho

10. väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov;
zodpovednosť za výchovu, vďaka za lásku

C. s I vyj.

1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami;
byť za horami za dolami ďaleko;
držať jazyk za zubami mlčať

2. smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom;
pustiť sa za priateľmi

3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď;
často v konštrukciách s opakovaným podst. m.: deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým

4. spôsob: robil všetko za ním podľa neho;
skúšať žiaka za žiakom všetkých žiakov

5. účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom

6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou

7. väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim;
cesta za svetlom, honba za majetkom

za cenu predl. s G vyj. podmienku: udržať sa za c-u kompromisu;

za čerstva → začerstva;

za horúca → zahorúca;

za mlada → zamlada;

za mokra → zamokra;

za slobodna → zaslobodna;

za starodávna, od starodávna príslov. výrazy dávno; oddávna;

za studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia;
úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;

za sucha príslov. výraz k 1;

za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;

za tepla príslov. výraz k 1: spracovať za t-a;

za vlhka prísl. výraz: hladiť za v-a;

za živa → zaživa;

zaachkať dok. expr. zavzdychať, zastonať

zaangažovať dok. k angažovať (význ. 2), zapojiť: z. odborníkov do prípravy zákonov, z. veriacich vo výstavbe chrámu;
podniky sú z-né na výstavbe

// zaangažovať sa: z. sa v prípravách, do príprav osláv;
z. sa za dobrú myšlienku;
byť spoločensky z-ný

žaba -y žiab ž. obojživelník bez chvosta so zadnými nohami prispôsobenými na skákanie, zool. Salientia;
jeho samica: ž. kŕka, kváka, skáče;

● studený ako ž. veľmi;
expr.: hľadieť ako ž. z prachu vyjavene;
rozpľasnúť sa ako ž. spadnúť na celú prednú plochu tela;
ž. na prameni prekážka dobrej veci, činnosti;
je ž-e po brucho je veľmi nízky;
ž. mláku nájde človek nájde príležitosť uplatniť svoje (zlé) sklony;

zababrať -e -ú dok. hovor. expr. zašpiniť, zamazať: z. obrus;
topánky z-né blatom

// zababrať sa: z. sa pri maľovaní

zababušiť dok. expr. dôkladne obliecť, naobliekať: z. sa do vlniaka;
chodiť z-ený v kožuchu;
z. dieťa do prikrývky zakrútiť, zavinúť

žabacina -y ž. žabacie mäso, žabací zápach

zabafať, zabafať si, zabafkať, zabafkať si dok. expr.

1. hlasno (si) potiahnuť (z fajky): dva-tri razy z-l

2. iba zabafať si, zabafkať si zafajčiť si (z fajky): s chuťou si z.

zábal -u m. liečivý obklad ovíjajúci telo al. jeho časť: studený, bahnový z., prikladať z-y;

zabaliť -ľ! dok. k baliť: z. si desiatu;
z. dieťa (do perinky) zavinúť;
z. balík;
z. kufre i pren. expr. (nedobrovoľne) odísť

zábalový príd.

zabalzamovať dok. k balzamovať: z. mŕtvolu

nedok. zabárať -a

// zaboriť sa: kolesá sa z-li do snehu zapadli, uviazli;

nedok. zabárať sa

zabarikádovať dok. zatarasiť barikádou: z. cestu, vchod, z-né obloky

// zabarikádovať sa znemožniť k sebe prístup (barikádou): z. sa v byte

zabasnúť -e -ú -sol dok. subšt. dať do väzenia, uväzniť: z. zlodeja

zábava -y -bav ž.

1. zabavenie (význ. 1): družná, neviazaná z., detské z-y;
športovať zo z-y na rozptýlenie;
je s ním z. veselo;
užiť si z-y pobaviť sa

2. podujatie (s tancom) usporiadané na zabavenie (význ. 1): dožinková, silvestrovská z. veselica;
dedinská, verejná z.;

zabávač -a m.

1. kto vie zabávať spoločnosť

2. umelec s týmito schopnosťami: televízny z.;

zabávačka -y -čiek ž.;

zabávačský príd.

nedok. zabávať -a

// zabaviť sa:

1. dobre sa z., z. sa pri hudbe

2. z. sa pri nákupoch;

nedok. zabávať sa

1. k zabaviť sa

2. baviť sa (význ. 2): z-l sa na jej rozpakoch, z-li sa na jeho účet

3. baviť sa, zdržiavať sa: už sa s tým pridlho z-a

zabaviť², správ. zhabať, skonfiškovať

zabaviť¹ dok.

1. spôsobiť dobrú náladu, pobaviť, rozveseliť: z. hostí;
z. vnuka rozprávkou i zamestnať

2. zdržať (význ. 1): mešká, priateľ ho z-l;

zábavka -y -viek ž. zdrob. expr. k 1

zábavne prísl.;

zábavno-kultúrny príd. zábavný a kultúrny: z. program

zábavnosť -i ž.

zábavný príd.

1. určený na zábavu (význ. 1, 2): z. program, z. časopis, z-á hudba;
z. podnik

2. poskytujúci zábavu (význ. 1): z. spoločník;
z-á príhoda veselá;

žabča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. expr. malá žaba;

žabčiatko -a -tok s. zdrob.

žabec -bca mn. N a A -e m. expr. dieťa; dorastajúce dievča: malý ž., pätnásťročný ž.

zabedákať -a dok. zanariekať, zahorekovať

zábeh -u m. zabehnutie (význ. 4), zabehanie; skúšobná lehota na zabehnutie: výroba je v z-u;
auto je v z-u;

zabehane prísl.;

zabehanosť -i ž.

zabehaný príd. hovor.

1. kt. sa v praxi uplatňoval, uplatnil, zabehnutý, navyknutý, zvyčajný, stereotypný: z. spôsob práce, z. program

2. rozvinutý, rozvitý, vybudovaný: z. systém, bohaté a z-é demokracie;

zabehať dok. zabehnúť (význ. 4): z. motor;

nedok. zabehávať -a

// zabehať sa zabehnúť sa (význ. 1, 2): automobil sa z-l;
z-né poriadky vžité, zaužívané;

nedok. zabehávať sa

// zabehať si dok. s chuťou (dlhší čas) behať: poriadne som si z-l

zabehnúť -e -ú -hol dok.

1. rýchlo sa (behom) dostať: husi z-li do dvora;

2. expr. nakrátko zájsť, zaskočiť, odbehnúť: z. (vlakom) k rodičom, z. (si) na obed, po peniaze, z. po pomoc

3. pretekárskym behom zdolať: z. stovku za 10 sekúnd;
z. vynikajúci čas dosiahnuť

4. uviesť (nový stroj) do prevádzky, chodu: z. (novú) výrobu

5. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana, zaskočiť: z-l mu zemiak;
neos. z-lo mu;

zábehový príd.: z-á rýchlosť

zabelieť sa -ie -ejú dok. ukázať sa v bielej farbe: zasnežené končiare sa z-li

záber -u m.

1. účinný pohyb: z. vesiel, široké z-y kosou

2. zabratie (význ. 3): z. spojky

3. zobrazený úsek, výsek: filmový z. snímka;
kniž. (široký) tematický z.

4. rozsah pôsobnosti: populárna hudba má široký z.;
rozhovory mali širší z.;

zaberačka -y -čiek ž. hovor. expr. ťažká práca, drina: bola to poriadna z.

nedok. zaberať

// zabrať sa intenzívne sa pustiť do niečoho, zahĺbiť sa, pohrúžiť sa: z. sa do štúdia;
byť z-tý do rozhovoru, sedel z-tý v myšlienkach

záberový príd.: z. pohyb (ramien)

zabetónovať dok.

1. betónom vyplniť: z. jamy (na ceste)

2. betónom upevniť: z. armatúru

zabezpečenie -ia s. (hmotné) zaopatrenie: sociálne, dôchodkové z-ie;
mať do smrti z.

zabezpečiť dok.

1. postarať sa o uskutočnenie niečoho; vopred obstarať, zaistiť: z. splnenie plánu, z. účasť, z. zásobovanie;
z. (si) ubytovanie

2. urobiť opatrenia na dodržanie niečoho, zaručiť, zaistiť: (ústavne) z. práva, z. nezávislosť, mier

3. urobiť opatrenia proti neželateľným javom, zaistiť: z. hranice, z. brehy (proti zosunu);
z-ená koľaj poistená

4. (hmotne) zaopatriť (význ. 2), zaistiť: z. deti, finančne sa z.;

zabezpečovací príd. určený na zabezpečovanie, zaisťovací: z-ie zariadenie (v doprave), z-ia služba (v letectve)

nedok. zabezpečovať

// zabezpečiť sa urobiť opatrenia na ochranu pred niečím, na dodržanie niečoho ap., zaistiť sa: z. sa pred požiarom;
z. sa na každý prípad;

nedok. zabezpečovať sa

zábezpeka -y -piek ž. zabezpečenie, záruka: právna, colná z.;
syn mu je z-ou (v starobe)

žabí, žabací príd.: ž-ie stehienka;
ž-ie mlieko mliečnik (význ. 2);
žabí muž potápač s ľahkým výstrojom;
ž-ia perspektíva pohľad zospodu i pren. prízemné posudzovanie;

žabiacky príd.

žabiak -a mn. N a A -y m. žabí samec;

žabiatko -tka -tok s. zdrob. malá žaba

žabica -e -bíc ž. (biely) plochý riečny kameň: hádzať ž-e do vody

žabička -y -čiek ž. zdrob. expr.;

nedok. zabiehať -a, zabehúvať, zabehávať -a

1. k 1, 2, 4, 5

2. iba zabiehať tvoriť výbežky: lesy z-ú medzi polia

// zabehnúť sa

1. dostať sa do prevádzky, (riadneho) chodu: stroj za z-l;
hovor. nový pracovník sa už z-l zapracoval sa

2. stať sa bežným, vžiť sa, zaužívať sa: nový názov sa z-l, z-tý spôsob;

nedok. zabiehať sa, zabehúvať sa, zabehávať sa

zabíjačka -y -čiek ž. zakáľačka; mäsové produkty z nej: prísť na z-u;
ochutnať z čerstvej z-y;

zabíjačkový príd.: z-á kaša

zabijak -a m.

1. živ. mn. -ci pejor. (profesionálny) vrah: chladnokrvný z.

2. neživ. expr. čo zabíja, škodí: fajčenie je (hotový) z.

nedok. zabíjať -a

// zabiť sa

1. neúmyselne prísť o život: z. sa pri autonehode

2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: fľaša sa z-la

žabinec -nca m. hovor. žaburina (význ. 1, 2): rybník zarastený ž-om

žabisko -a -bísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

zabiť -je -jú dok.

1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus;
úmyselne z. (človeka) zavraždiť;
z. sa z nešťastnej lásky;
neos. z-lo ho na fronte;

2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)

3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami

4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami

5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár

● spať ako z-tý tuho;
→ jedným úderom z. dve muchy;
veď ťa to nez-je neuškodí ti to;

žabka -y -biek ž.

1. zdrob. k žaba

2. zakrivený (štepársky) nôž;

zabľabotať -ce -cú dok. expr. nezrozumiteľne povedať

zabľačať -í -ia dok. (opakovane) vydať zvuk bé, zabliakať: ovca z-la;

zablahoželať dok. k blahoželať, zagratulovať: z. niekomu na narodeniny

zablatiť dok. znečistiť blatom: z. si topánky;
z-ené nohavice

// zablatiť sa neúmyselne sa znečistiť blatom: kde si sa tak z-l?

záblesk -u m.

1. zablys(k)nutie (význ. 2): z-y slnka;

2. slabý prejav, náznak: z. úsmevu, z. irónie, poznania;

zábleskový príd. k 1: z. prístroj

zabliakať -a dok. zabľačať: ovca z-la;

zablikať dok. chvíľu blikať: svetlo z-lo

zablokovať dok. k blokovať (význ. 1 – 3): z. letisko;
z. premávku, z. vklady;
šach. z. strelca;
z. cestu, vchod

zablúdiť -i dok.

1. stratiť orientáciu, poblúdiť: z. v hore;
z-ená ovca

2. náhodne sa niekde dostať, zatúlať sa: vták sem zriedka z-i;
z-ená strela zblúdená;

zablýskať, zablýskať sa -a dok. začať al. krátky čas (sa) blýskať (význ. 1, 2): oči (sa) mu z-li (nadšením);
z. šabľou, zubami

// zablýskať sa začať al. krátky čas sa blýskať (význ. 1): neos. z-lo sa a zahrmelo

zablysnúť, zablysnúť sa -e -ú -sol, zablysknúť, zablysknúť sa -e -ú -kol dok.

1. neos. zablysne (sa), zablyskne (sa) zjaví sa blesk: vonku sa z-lo

2. prejaviť sa chvíľkovým blys(k)nutím, zalesknúť sa, zaligotať sa, zablyšťať (sa), zažiariť: pohár sa z-l vo svetle, na oblohe sa z-li hviezdy, z-li (sa) mu zuby;
neos. v očiach (sa) mu z-lo

zablyšťať, zablyšťať sa -í -ia dok. zalesknúť sa, zaligotať sa, zablys(k)núť (sa), zažiariť: diamant sa z-l;

žabó neskl. s. naberaná ozdoba šiat, košieľ, blúzok umiestnená pod krkom

zabočiť dok. zahnúť (význ. 3), odbočiť: z. pred hotel, z. do lesa;
z. doprava, za roh;

nedok. zabočovať -uje, zabáčať -a

nedok. zabodávať -a

// zabodnúť sa: oštep sa z-l (do zeme);

nedok. zabodávať sa

zabodnúť -e -ú -dol dok. bodnutím dostať pod povrch, zapichnúť, vbodnúť, vraziť: z. nôž do dreva, z. ihlu do vankúša;

zabodovať dok. hovor. expr. dosiahnuť bod (-y) v hodnotení (obyč. v športe): po prehrách konečne z-li;

zaboha čast. hrub. iba v spoj. so záporom zdôrazňuje platnosť výrazu, vôbec, za nijakých okolností, za nič na svete: (ani) z. si nevedel spomenúť

zabolieť -í -ia iba 3. os. dok. začať al. krátky čas bolieť: z-lo ho srdce i pren. pocítil žiaľ;
neos. z-lo ju v krížoch;
urážka ho z-a

žabomyší príd. kniž.: ž-ia vojna smiešne malicherný spor

zaboriť dok. tlačením dostať (do dačoho mäkkého), vnoriť: z. prst do torty;
z. (si) tvár do vankúša;
hlava z-ená v dlaniach;

zabožiť sa dok. zaprisahať sa, zaveriť sa: z-l sa, že to nespravil

zábradlie -ia s. opora zabraňujúca pádu (z výšky): železné z., z. mosta, schodiska, chytiť sa z-ia;

zábradľový príd.: z-é tyče

zábrana -y -ran ž.

1. vec, mechanizmus zabraňujúci pohybu, vstupu: z. proti snehu;
koľajová z. prekážka

2. obyč. mn.: zabraňujúci činiteľ: psychické, spoločenské z-y prekážky;
mravné z-y zdržanlivosť;
konať bez z-an bez okolkov

□ mať z-y

zabrániť² -i dok. bránami skypriť: z. pole

zabrániť¹ -i dok. nedovoliť uskutočniť al. pokračovať, zamedziť: z. stratám;
nič mu v tom nez-i;
z. škandálu znemožniť, prekaziť;

nedok. zabraňovať

zabrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. násilím odňať, obsadiť, zaujať: nepriatelia z-li mesto;
(úradne) z. pôdu, budovu

2. vyžiadať si značný priestor, čas, zaujať: klavír z-l pol izby, nákupy z-ú veľa času

3. dať sa do pohybu, chodu, rozbehnúť sa: motor z-l

4. aktívne sa prejaviť (na istý popud), zareagovať: ryba z-la chytila sa na návnadu;
obecenstvo z-lo na hru;
hovor.: žiak vôbec nez-l (pri odpovedi);
expr. nez-l na ňu nezačal jej dvoriť

5. hovor. vyvolať (potrebnú) reakciu, zaúčinkovať: lieky z-li;
expr.: hrozba z-la;
film z-l mal úspech

6. hovor. expr. pracovne zdolať, zvládnuť: z. naplno (v práci) podať maximálny výkon;
dostať z. byť prinútený na maximálny výkon;
dať z. vyčerpať

7. krajč. zmenšiť lícnu plochu oblečenia, op. vypustiť;

zabŕdať -a nedok. expr. zapárať, zadierať, dobiedzať: nez-j do mňa! z. do politiky neúčinne zasahovať;

dok. zabŕdnuť -e -u -dol

zabrechať -še -šú -breš/-chaj! dok. vydať brechot, zaštekať: pes z-l

zabrnkať dok. chvíľu brnkať: z-j niečo (na klavíri)! z. kľúčmi

zabrúsiť -i dok.

1. brúsením upraviť: z. hrany, ventil

2. hovor. expr. (náhodne) zájsť (význ. 1), zatúlať sa: z. do hory;