Význam slova "popud" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

popud -u m. podnet, pohnútka, iniciatíva: konať bez vonkajšieho p-u, urobil to z môjho p-u, na môj p.;
odb. sluchový, zrakový p., psychické p-y

□ dať p. na niečo podnietiť;

popudene, popudeno prísl.: tváriť sa p.;

popudenosť -i ž.

popudený príd. rozhnevaný, pobúrený: p-í, netrpezliví cestujúci;

popudiť dok.

1. nahnevať, rozčúliť, pobúriť: jej reči ho p-li

2. vyvolať nevraživosť, poštvať: p-li ho proti mne, p-l proti sebe verejnú mienku

3. zried. dať popud, podnietiť: to ho p-lo na pomstu;

popudlivo prísl.;

popudlivosť -i ž.

popudlivý príd. prchký, hnevlivý, prudký; svedčiaci o tom: p. človek, v tomto veku bývajú deti p-é;
p-é správanie;

popudový príd.

nedok. popudzovať, zried. popúdzať -a

// popudiť sa rozčúliť sa, pobúriť sa