Význam slova "ď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2804 výsledkov (24 strán)
-
duchaprítomný príd. pohotovo reagujúci, pohotový, bystrý: d. muž, d-á poznámka;
-
dúchať -a nedok.
1. fúkať (zúženými) perami: d. do pahreby, do polievky
2. fúkať (význ. 1), fučať, duť, viať: vietor d-a
● d. s niekým do jedného vreca byť s ním spolčený;
expr. nebude dlho kašu d. a) prekážať b) žiť; -
opak. dúchavať -a;
-
duchnisko -a -nísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
-
dok. dúchnuť -e -u -chol
-
duchovenstvo -a s. hromad. kňazi, duchovní, klérus: d. košickej diecézy
-
duchovne prísl.: d. sa aktivizovať;
-
duchovnosť -i ž.
II. duchovný m. kňaz
-
duchovný
I. príd.
1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou: d. rast, vývin duševný, op. telesný;
d-á kultúra, op. hmotná, materiálna;
d-é vlastníctvo výsledky vedy, patenty, vynálezy, objavy ap.2. náboženský, op. svetský: d-á poézia;
d. stav kňazský● cirk. d. otec, pastier kňaz;
-
dudlať -e -ú nedok. expr.
-
dudok -dka mn. N a A -y m. hnedkastý vták s predĺženým perím na hlave a tenkým dlhým zobákom, zool. Upupa
● spať ako d. tvrdo;
sedieť ako d. pasívne, zachmúrene, nehybne -
dudrať -e -ú nedok. expr. hundrať, šomrať, frflať, frfotať: d. niekomu poza uši, d. na deti;
d-e, že dostal málo -
dudravý príd. expr. hundravý, šomravý, frflavý: d. starec;
d. hlas -
duel -u L -i mn. -y m. súboj: stretnúť sa v d-i
-
dueto -a duet s. hud. duo
-
dúfať -a nedok. mať nádej, vieru, veriť, nádejať sa: d. v skoré uzdravenie;
d-m, že sa to skončí dobre -
ďugať nedok. expr. pichať, strkať: ď. palicou do piesku, ď. suseda do boka;
-
dok. ďugnúť -e -ú -gol
-
dúha -y dúh ž.
1. oblúk farieb vznikajúci odrazom a lomom slnečných lúčov v daždi: vidieť na oblohe d-u
-
dúhovito, dúhovite prísl.: d. ohnutý
-
dúhovitý príd. podobný dúhe: d. oblúk;
-
dúhovka -y -viek ž. okrúhla sfarbená časť oka;
-
dúhovkový príd.
-
dúhovo prísl.: d. sfarbený;
-
dúhový príd.: d-é farby farby slnečného spektra;
-
dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.
● ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;
-
dukátový príd.: d-á minca;
d-é buchtičky poliate krémom -
dukliansky príd. k Dukla: D. priesmyk;
d-a vojenská operácia;
d. pamätník -
dula -y dúl ž.
-
dulový príd.: d. kompót
-
duma -y dúm ž. ukrajinská hist. al. hrdinská epická báseň
-
dumať nedok. kniž. uvažovať, rozmýšľať, premýšľať: stále iba d-á;
d. nad záhadou, o záhade -
ďumbier -u L -i m.
1. tropická aromatická bylina, bot. Zingiber
2. jej sušený podzemok použ. ako korenie, zázvor: pridať do polievky ď.;
-
ďumbiernik -a m. pečivo s príchuťou ďumbieru
-
ďumbierový príd.
-
dumka -y -miek ž. lyricko-reflexívny variant dumy v umelej literatúre
-
duna -y dún ž. pieskový útvar meniaci polohu účinkom vetra, presyp
-
dunčo -a mn. -ovia m. expr. (väčší chlpatý) pes: veľký chlpatý d.
-
dunieť -í -ia nedok. ozývať sa silným, hlbokým a tupým zvukom: v diaľke d-l hrom;
kanóny d-ia; -
opak. dunievať -a
-
dunivo prísl.: d. znieť
-
dunivý príd. prejavujúci sa dunením: d. krok, d-á ozvena;
-
duo -a D a L -u s. hud. 2 účinkujúce hlasy al. nástroje; skladba pre ne, dueto
-
dup cit. napodobňuje dupnutie: d., d., bolo počuť ťažké kroky
-
dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.
1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.
2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.
-
dupáčikový príd.
-
dupáčiky -ov m. pomn. dojčenské jednodielne oblečenie na chodidlá, nohy a trup;
-
dupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc nedok.
1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk, dupotať: d. nohami, d. po dlážke
2. takto ničiť, šliapať (význ. 1): d. po tráve, po stromčekoch;
-
dupčiť nedok. expr. dupkať (obyč. v tanci): mládenci sa krútia a d-ia
-
dupkať nedok.
1. dupať (s menšou intenzitou): prestaň d. (nohami)! počuť d-nie kopýt
-
opak. dupkávať -a
-
dupkom prísl. iba v spoj. vlasy mu stoja, vstávajú d. dohora, rovno i fraz. expr. je naľakaný, zhrozený, prekvapený
-
dupľa -e -í ž. hovor. ďalšia al. dvojnásobná porcia jedla (pri spoločnom stravovaní): vypýtať si d-u, dostať d-u
-
duplicita -y ž. zdvojovanie, zdvojenie: d. v riešení výskumných úloh;
-
duplicitne prísl.;
-
duplicitnosť -i ž.
-
duplicitný príd.;
-
duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča
-
duplikovať nedok. hovor. dôrazne pripomínať, zdôrazňovať, opakovať: už som ti to koľko ráz d-l!
-
dupľom prísl. hovor. dvojnásobne, tým viac: ak ho nepustíš, d. sa bude domáhať
-
dupľovane prísl.
-
dupľovaný príd. hovor. dvojnásobný, dvojitý, zdvojený: zjesť d. obed;
d-á hrúbka; -
dupľovať nedok. hovor. zdvojovať: d. skrutky (pri spájaní dosák)
-
dupľovka -y -viek ž. hovor. dvojhlavňová puška: strieľať z d-y
-
dok. dupnúť -e -ú -pol
1. k dupať: zlostne d-l (nohou)
2. i dupnúť si expr. vymôcť si, vynútiť si svoje, postaviť sa: vie (si) d.;
-
dupot -u m. dup(ot)anie: d. detí, d. koní
-
dupotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. expr. (mierne) dupať (význ. 1); buchotať: deti d-ú po schodoch;
d-nie stáda -
dur -u m. i neskl. s. hud. stupnica al. tónina s veľkou terciou od zákl. tónu a poltónmi medzi 3. a 4. a 7. a 8. stupňom: D dur;
-
dural -u m. pevná a ľahká zliatina hliníka a medi s niekt. inými kovmi;
-
duralový príd.: d. povrch
-
opak. durdievať sa -a
-
durdiť sa nedok. expr. hnevať sa, zlostiť sa, jedovať sa: d. sa na deti;
zazerá a d-í sa; -
opak. durievať -a
// duriť sa
-
duriť nedok.
1. hnať (význ. 1), vyháňať, odháňať, zaháňať: d. ovce do košiara, z košiara;
pes d-í zver nadháňa strelcovi2. expr. náhliť, súriť, pobádať, naháňať: d. chlapcov do kosenia;
d-l, aby sa všetko stihlo3. expr. budiť, zobúdzať: d. niekoho zo sna;
d-l pomocníkov už o polnoci; -
durkať nedok. expr.
1. hrmotať (význ. 1, 2), buchotať, lomoziť, rachotiť: d. kladivami;
vŕtačka d-á2. štuchať, drgať: d. do suseda (lakťom)
3. povzbudzovať, pobádať: d. mladých do učenia, do zábavy;
-
dok. k 1, 2 durknúť -e -ú -kol
-
ďuro -a mn. -ovia m.
1. expr. hlúpy, nerozvážny človek (v nadávkach)
2. nenáročná kart. hra
-
durový príd.
-
duša -e ž.
1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u
2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí;
náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny;
byť d-ou kolektívu4. človek: je to šľachetná d.;
prejavovať záujem o každú d-u;
d. drahá familiárne oslovenie5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť;
oceľová d. kábla, drôtu výstuž;
vŕbová d. dreň● niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho;
mať d-u na mieste uspokojiť sa;
expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti;
d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým;
d-u by na dlaň vyložil je úprimný;
expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý;
o d-u (spasenú) → odušu;
nebolo tam živej d-e nikoho;
skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo;
skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel;
hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím;
hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu;
vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať;
(povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne;
dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom;
na moj (hriešnu) d-u! zaverenie; -
dusený príd.
-
duševne prísl.: d. sa rozvíjať;
d. chorý; -
duševný príd. k 1: d. život, d-á choroba, d-á práca, op. telesná;
d. vývin duchovný; -
dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y;
d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých;
Dušičky pamiatka na zosnulých● expr.: mať malú d-u báť sa;
robiť niečo s malou d-ou so strachom -
dušičkový príd. k Dušičky: expr. d-é počasie daždivé, hmlisté
-
dusičnan -u m. chem. soľ kyseliny dusičnej: d. draselný
-
dusičný príd. chem. kt. v molekule obsahuje 1 al. viac päťmocných atómov dusíka: kyselina d-á
-
opak. dusievať -a
// dusiť sa
1. nemôcť dýchať, zadúšať sa: d. sa od dymu, od smiechu, smiechom
2. expr. prekážať si, tlačiť sa: d. sa na malom priestore
3. (o jedle) tepelne sa upravovať v šťave pod pokrievkou: huby sa d-ia
4. expr. veľa jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: deti sa d-li zemiakmi;
-
opak. dusievať sa
-
dusík -a m. bezfarebný plynný chem. prvok tvoriaci najväčšiu časť vzduchu, zn. N
-
dusikáreň -rne ž. výrobňa dusíkatých zlúčenín: d. v Šali
-
dusíkatý príd. obsahujúci dusík: d-é zlúčeniny
-
dušinka -y -niek ž. expr. familiárne oslovenie: d. drahá
-
dusiť nedok.
1. neumožňovať dýchať, zastavovať prístup vzduchu, škrtiť: dym, kašeľ ho d-í;
neos. d-í ho na prsiach2. zastavovať horenie, hasiť: d. oheň, svetlo
3. gniaviť, dláviť: d. zemiaky vidličkou;
d. odpor, pokrok potláčať4. premáhať, zadržiavať, utajovať: d. v sebe plač, zlosť, radosť
5. (o jedle) tepelne upravovať v šťave pod pokrievkou: d. hovädzinu, mrkvu domäkka;
-
dušiť sa nedok. zaverovať sa slovami na moj dušu, dušovať sa, expr. tvrdiť: d-l sa, že je to pravda
-
dusivo prísl.
-
dúška -y -šok ž.: materina d. nízka voňavá bylina s bohatými fialovoružovými kvietkami, bot. d. materina Thymus serpyllum
-
dusno
I. vetná prísl. k 1: vonku je d.
II. dusno -a s. sparné počasie, spara
-
dusný príd.
1. neumožňujúci, sťažujúci dýchanie: d. večer, d-á miestnosť
-
dúšok -ška m. množstvo nápoja vypité bez prerušenia, vydýchnutia: veľký, malý d.;
vypiť (si) d. vína● na (jeden) d., jedným d-om (vypiť, povedať) naraz;
kniž. plným d-m (žiť) naplno; -
dúštek -a m.
1. zdrob. k dúšok
2. dúšok
-
duť -je -jú nedok. fúkať (význ. 1), viať, dúchať: dul silný vietor;
neos. vonku duje// duť sa
1. nafukovať sa (význ. 1), nadúvať sa: hrvoľ sa duje (holubovi)
2. expr. hnevať sa, zlostiť sa, fúkať sa: duje sa na celú rodinu
-
dutina -y -tín ž. duté miesto: d. v strome diera;
odb. ústna d.; -
dutinka -y -niek ž. zdrob.
-
duto prísl.: d. sa ozývať;
-
dutosť -i ž.
-
dutý príd.
1. vnútri vyhĺbený: d. peň, d-á vŕba;
odb. d-á miera objemová (napr. liter); -
dužinatosť, dužnatosť -i ž.
-
dužinatý, dužnatý príd. majúci (bohatú) dužinu: d-té plody (napr. jablko, pomaranč), d-é listy;
-
dúžka -y -žok ž. zdrob. k 2
-
dužnatieť -ie -ejú nedok. stávať sa dužnatým: listy d-jú, ovocie d-ie
-
dužnieť, dužieť -ie -ejú nedok. stávať sa dúžim, silnieť, mocnieť: chlapec d-ie, stromčeky d-jú
-
dužnina, dužina -y -(n)ín ž. mäkká, šťavnatá výplň častí rastlín, najmä ich plodov: bohatá d.;
d. hrušky -
dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2: dom číslo dva;
d. stromy, dvaja stolári, ľudia, dve ženy, deti, autá;
jeden, dva, tri ... (pri počítaní);
z dvadsiatich d-ch (žiakov);
sto d. (častejšie stodva);
dva a dva je štyri;
päť bez d-ch je tri;
kúpiť po dve koruny;
dopadnúť na dve nohy;
vybrať si z d-ch možností;
film v d-ch častiach, s d-ma/-i časťami;
idú dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach;
v niekt. spoj. vyj. približnosť al. neurčitosť: d.-tri kusy niekoľko;
počkať rok, d.;
o deň, o d. o pár dní;
povedať len dve vety malú poznámku● byť medzi d-ma (mlynskými) kameňmi pod tlakom z 2 strán;
→ sedieť na d-ch stoličkách;
mať dve → želiezka v ohni;
expr. tárať, trepať dve na tri nezodpovedne rozprávať;
(urobiť niečo) raz-d. ihneď, rýchlo;
dva → kohúty na jednom smetisku (sa neznesú);
d-m pánom (sa nedá) slúžiť -
dvadsať, m. živ. i dvadsiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 20: d. rokov, kusov, d. pracovníkov, d-ti pracovníci
● jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za d. sú rovnakí, rovnako zlí, nešikovní ap.