Synonymá slova "nã jsè" v Synonymickom slovníku slovenčiny

jestvovať byť prítomný v čase a priestore • existovať • byť: na Mesiaci nejestvuje, neexistuje, nie je život • vyskytovať sa: mnohé rastliny sa už nevyskytujú • nachádzať sa • nachodiť sa • nájsť sa: nachodia sa, nájdu sa aj takí, čo neveria • trvať • pretrvávať (v čase): problémy stále trvajú, pretrvávajú, vyskytujú sa • žiť (o tvoroch): na severe žijú medvede • zastaráv. stáť: v hre stoja všetci; stál v jeho priazni

p. aj panovať 2

nájsť sa 1. p. ocitnúť sa 2. p. vyskytnúť sa 3. p. rozumieť 3

ocitnúť sa nečakane, náhle sa vyskytnúť na nejakom mieste, v istej situácii a pod. • nájsť sa: ocitol sa, našiel sa v nepríjemnom položení, v neznámom dome • nadariť sa • naďabiť sa • naďapiť sa (náhodou sa vyskytnúť): pomôžu každému, kto sa u nich naďabí; nadarí sa nám na pomoc • zried. ocítiť sa • expr. pripliesť sa (náhodne): nevedno, kto sa im pripletie do cesty, kto sa im ešte ocitne v ceste • expr. podpliesť sa: naraz sa mu dieťa podpletie pod nohy • dostať sa (náhodou): dostala sa jej do rúk, ocitla sa jej v rukách vzácna kniha • prísť • dôjsť (do istej situácie, do istého stavu): prísť do ťažkého položenia • zostať • ostať (náhle sa dostať do istého položenia): nečakane ostal, zostal so šéfom osamote

rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa² 1, 2

vynoriť sa 1. náhle, nečakane vyjsť, náhle sa stať viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: spoza rohu sa vynorí, objaví postava • vystúpiť: z húštiny vystúpi srnec • expr.: vyhupnúť (sa) • vykuknúť: spod mraku vyhupol, vykukol mesiac

2. kniž. náhle prísť, náhle sa stať aktuálnym • zjaviť sa • objaviť sa • ukázať sa: vynorili sa, zjavili sa problémy; vynorili sa, ukázali sa mu obrazy z detstva • nájsť sa • vyskytnúť sa: naraz sa našli, vyskytli sporné prípady • kniž. vyvstať: vyvstali nové možnosti

vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sa • zjaviť sa • objaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácie • nájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnoty • naskytnúť sa • hovor.: pritrafiť sa • trafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobok • pridať sa • hovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sa • naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • nadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo! • prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytlo • prísť • dôjsť: berie, čo príde • podpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohy • kniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy

nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechu • zistiť • odkryť • prísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účte • natrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihu • vyhľadať • vypátrať • vysliediť • vystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejov • expr.: vyhrabať • vykutať • vykutrať • vykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutal • expr.: vysnoriť • vyňuchať: konečne vysnoril jeho adresu • expr.: vyšpárať • vyšparchať • vyštuchať • vyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobných • ponachodiť • ponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé fakty • hovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďte • nahmatať • vyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

2. objaviť niekoho niekde • zastihnúť • stihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomie • nahľadať: nahľadal pár korún

naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1

odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryť • odkryť: odhaliť korene stromu • obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása • rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk • poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj • odokryť: odokryť záves, záclonu • odostrieť • zried. odstrieť: odostrela plachtu • odcloniť: Odcloňte záclony! • poodhaliť (trocha)

3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryť • odokryť • objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent • prísť na niečo • nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia • vypátrať • vystopovať • vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa • demaskovať: demaskovanie nepriateľa • expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie • expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko • fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • zastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

p. aj objaviť

odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamu • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblok • odhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojom • odcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si oči • obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telo • poodkrývať • poodhaľovať • poodostierať • poodhŕňať • poodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodhaliť • poodhrnúť • poodcloniť (trochu, čiastočne)

2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatule • odhrnúť • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, záves • odcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonu • poodkrývať • poodklápať • poodchlápať • poodhŕňať • poodhaľovať • poodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodklopiť • poodchlopiť • poodhrnúť • poodhaliť • poodcloniť (trocha, čiastočne)

3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliť • objaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodou • prísť na niečo • nájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudy • odtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezory • fraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • dostať na svetlo božie

p. aj vypátrať

vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečo • vydumať • hovor. vyšpekulovať • expr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historky • nájsť • vynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenie • vykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbeh • expr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujete • hovor.: vykumštovať • vyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujeme • zmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracovisko • zastar. vyfundovať: vždy čosi vyfunduje • vysnívať (si) • kniž. vysniť (si) • vybájiť (si) • expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnil • zastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslí • nastrojiť • expr. spískať • kniž.: osnovať • zosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vy • primyslieť • pribájiť (si) • expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnil • povymýšľať • navymýšľať • povyhutovať • povynachádzať • povynachodiť (postupne, viac vecí)

obľúbiť si získať citový vzťah k niekomu, niečomu, nájsť potešenie, uspokojenie v niečom • mať rád: už si obľúbil, už má rád nový domov • nájsť/mať zaľúbenie • nájsť/mať záľubu: našiel, má zaľúbenie, záľubu v koňoch • zamilovať si: zamilovala si južné Slovensko • zamilovať sa: zamiloval sa do svojho povolania • zaľúbiť sa (iba 3. os.): zaľúbilo sa mu spievať, zaľúbil sa mu šport • prilipnúť (k niekomu, niečomu): prilipol k novým známym, k mestu • hovor. priľúbiť si: priľúbil si susedovie deti • zried. prichcieť (dodatočne si obľúbiť): veď on nevestu prichce

osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími

vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť • vyrozprávať sa • vyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov

2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti • nájsť si výhovorku • vyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečo • hovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiť • expr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť) • nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecť • hovor. expr.: vykľučkovať • vyfixľovať (obyč. použiť klamstvo) • hovor. vymanévrovať (rafinovane) • ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou)