Význam slova "ľúbať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ba

I. spoj. priraď. vyj. stupňovací vzťah, často vo výrazoch ba aj, ba až, ba priam, ba dokonca, ba ani: smutný, ba (až) zúfalý pohľad;
utekal, ba priam letel

II. čast.

1. zdôrazňuje kladnú odpoveď: nevideli ste ho? – ba áno/hej

2. zdôrazňuje zápornú odpoveď: ba ešte čo, ba čerta, ba paroma

3. nadväzuje na kontext, situáciu a dodáva vete expr. ráz: ba či už kŕmil? ba netáraj!

bača -u mn. -ovia m. hlav. pastier oviec, gazda na salaši;

bačkora -y -kôr obyč. mn. ž. expr. stará, zodratá obuv

bačovať nedok.

1. byť bačom

2. pejor. zle gazdovať, šafáriť, bašovať: b-nie okupantov

bačovka -y -viek ž.

1. k bača

2. hovor. bačova žena;

bačovský príd.: b-á koliba;

bačovstvo -a s. zamestnanie baču

baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov;

baňatý príd. vydutý, guľatý: b-á nádoba, váza

baša -u mn. -ovia m. paša

bašovať nedok. expr. neobmedzene vládnuť, šafáriť: b-nie Turkov na Slovensku

bašta -y bášt ž.

1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže: b-y zámku

2. publ. opora, záštita: domov je b-ou pokoja

baštrngovať nedok. hovor. expr. (nevhodne) chytať, nedať pokoj: b. s kosou, okolo televízora

baťko -a mn. -ovia m. hypok. oslovenie al. pomenovanie staršieho (váženého) človeka: b. Škultéty

bažant -a mn. N a A -y m.

1. kurovitý poľný vták s pestrým perím

2. mn. -i živ. voj. slang. nováčik, začiatočník;

bažantí príd. k 1: b-ie mäso

bažantnica -e -níc ž. záhrada, časť lesa na chovanie bažantov

bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím

bohoslužba -y -žieb ž. náb. obrady;

chýbať -a nedok.

1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha;
ch-a mu otec;
ch-jú jej vitamíny

2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke

● iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným;
expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas;
→ veľa nech-lo;
len → vlások ch-l;
nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre;

deľba -y ž. delenie, rozdeľovanie: spoločenská, medzinárodná d. práce, d. majetku

dlažba -y -žieb ž.

1. tvrdá pokrývka cesty, priestranstva ap., dláždenie: kamenná, betónová d.;
opraviť d-u

2. zastaráv. dlážka, podlaha: drevená d. miestnosti

● publ. vyhodiť niekoho na d-u prepustiť z práce;

nedok. dorábať -a

dorúbať -e -u dok. rúbaním poraniť al. poškodiť, porúbať: sokovia sa d-li;
d. strom;

dražba -y -žieb ž. ver. predaj, pri kt. sa majiteľom stáva ten, kto dá viac, licitácia: predať obraz na d-e;
holandská d. pri kt. sa kupuje za nižšiu ako vyvolávaciu cenu;
anglická d. pri kt. sa cena postupne zvyšuje;

drobnomaľba -y -lieb ž. drobnokresba (význ. 1, 2)

družba¹ -u mn. -ovia m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobnom obrade ap.: ísť za d-u

družba² -y -žieb ž.

1. priateľstvo: pripijeme si na našu d-u

2. prospešné prac. a spoloč. styky inštitúcií, orgánov ap.; dohoda o nich: d. medzi školou a závodom

□ mať d-u s niekým;

držba -y -žieb ž. práv. faktický stav využívania veci: d. lesov, pôdy

elektroliečba -y ž. liečenie elektr. prúdom

garderóba -y -rób ž. hovor. zastaráv.

1. šatňa: divadelná g.

2. zásoba šatstva, šatník: zmodernizovať si g-u

hĺbať -a nedok. intenzívne premýšľať, zamýšľať sa, rozjímať, meditovať: h. o zmysle života, nad problémom

hŕba -y hŕb ž.

1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, kopa: h. kameňa, smetí;
hádzať veci na h-u

2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: h. detí, peňazí;
mať h-u roboty

3. skupina, hlúčik: ľudia sa zhŕkli do h-y

● expr. stáť, vyzerať ako h. nešťastia utrápene;
pejor. hádzať (všetko, všetkých) na jednu h-u rovnako (zle) hodnotiť;
→ malá h. pýta viac;

hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami

2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím

3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami

● h. svetom mať veľký vplyv;
h. rozumom rozmýšľať;

liečba -y ž. liečenie: kúpeľná, domáca l.;

lukostreľba -y -lieb ž. strieľanie z luku (ako šport. disciplína): majstrovstvá v l-e

maľba -y -lieb ž.

1. iba jedn. maľovanie: technika m-y, m. štetcom

2. maľovaný obraz: portrétová, figurálna, nástenná m.;
výstava m-b

3. maľovka, náter: m. stien;

modloslužba -y -žieb ž. uctievanie modiel, modlárstvo

nedok. nadrábať -a

nedok. nahýnať sa, nahýbať sa

nedok. nahýnať, nahýbať -a

// nahnúť sa trocha sa nakloniť, nachýliť sa: n. sa nad stôl;

narábať -a nedok. používať pri nejakej činnosti, zaobchádzať s niečím, manipulovať: n. (so) sekerou, (so) zbraňou, s peniazmi;
vedieť n. s ľuďmi;
n. perom, štetcom písať, maľovať

narúbať -e -u dok. rúbaním pripraviť, nahromadiť isté množstvo: n. dreva;
n. uhlie

obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;

obrábačka -y -čiek ž.

nedok. obrábať -a

obrúbať -e -u dok.

1. rúbaním odstrániť dookola, poodtínať, obťať: o. konáre

2. rúbaním zbaviť niečoho: o. strom;

nedok. odrábať, odrábať si -a

nedok. ohýbať sa, ohýnať sa

nedok. ohýbať, ohýnať -a

● o-aj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo vychovávať treba odmalička

// ohnúť sa: o. sa v kolenách;

olejomaľba -y -lieb ž. maľovanie olejovými farbami; obraz takto namaľovaný

paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;

pažba -y -žieb ž. obyč. drevená zadná časť niekt. strelných zbraní (pušky ap.)

pohýbať -e -u dok.

1. (viac ráz) pohnúť (význ. 1): p. rukou;
vietor p-l lístím

2. narušiť pôv. usporiadanie, stav; dať podnet na zmenu: vidieť, že knihami (-y) ktosi p-l;
objavitelia p-li dejinami

● p. rozumom porozmýšľať

// pohýbať sa

1. urobiť pohyb(y), pohnúť sa: ranený sa trocha p-l

2. prejaviť aktivitu, vzrušenie: utláčaní sa p-li

poprerábať -a dok. distrib. k prerábať: p-ný dom, p. nábytok

nedok. porábať -a

1. k 3

2. hovor. robiť, konať (obyč. v kontaktových formulách): čo p-š?

// porobiť sa

1. distrib. k robiť sa: p-li sa mu hrče

2. iba 3. os. stať sa, prihodiť sa: čo sa tu p-lo? niečo sa mi p-lo s nohami

porúbať -e -u dok. distrib. k rúbať: p. raždie;
zbojníci ich p-li

pozahýbať -a, pozahýnať -a, pozahybovať dok. distrib. k zahýbať, zahýnať, zahybovať: p. rukávy, okraje plechu

predvoľba -y -lieb ž.

1. oznam. tech. pamäťové miesto umožňujúce uchovať údaj o frekvencii stanice v rozhlas. al. telev. prijímači; príslušný ovládací prvok: prijímač s p-ou

2. smerové číslo na medzimestský telef. styk: p. do Bratislavy je 02

nedok. prehýnať sa, prehýbať sa, prehybovať sa

nedok. prehýnať, prehýbať -a, prehybovať

// prehnúť sa: p. sa cez zábradlie;
p. sa v krížoch;
strecha sa pod ťarchou snehu p-la;

premaľba -y -lieb ž. premaľovanie (význ. 1); obraz vzniknutý premaľovaním: nájsť pod p-ou pôvodný obraz;
fresky pokazené p-ou

nedok. prerábať -a

prerúbať -e -u dok.

1. rúbaním rozdeliť, presekať: p. konár

2. rúbaním utvoriť, presekať: p. prieseky, cestu

3. les. vyrúbať viac, ako je únosné

● p. niekomu cestu pomôcť uplatniť sa;

nedok. prirábať -a

príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y

próba -y prób ž. zastaráv. skúška (význ. 1): ísť ku krajčírovi na p-u

protislužba -y -žieb ž. služba preukázaná za inú službu: urobiť niekomu p-u

rádioliečba -y ž. rádioterapia

róba -y rób ž. žen. slávnostné šaty: večerná r.

rozhýbať -e -u dok. spôsobiť pohyb niečoho, uviesť do pohybu: vietor r-l koruny stromov;
r. nohy, telo;

nedok. rozrábať -a

rozrúbať -e -u dok. rúbaním rozdeliť na časti, rozsekať: r. starý nábytok, r. strom

rúbačka -y -čiek ž. hovor.

1. rúbanie (význ. 1)

2. expr. bitka, ruvačka

rúbaň -e ž. rúbanisko;

rúbaňový príd.

rúbať -e -u nedok.

1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les

2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo

3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti

4. ban. uvoľňovať z ložiska, kopať, dobývať: r. uhlie

● → vysoko r.;
dať si na chrbte → drevo r.

rýchlopaľba -y -lieb ž. šport. streľba na siluety v krátkych intervaloch

šaľba -y -lieb ž. kniž.

1. chvíľkové omámenie mysle, ošiaľ

2. klamstvo (význ. 1, 2), nepravda, podvod, lož

samoliečba -y ž. liečenie bez lek. pomoci;

služba -y -žieb ž.

1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y

2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb

3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u

4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.;
spravodajská, tajná s.

5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.;
s. vede, vlasti;
ponúkať svoju s-u;
s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby

6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.;
kňazská s.;
privolať, zobudiť s-u

7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi

8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách

□ byť v s-e, mať s-u slúžiť

● vypovedať s-u prestať fungovať;

streľba -y -lieb ž. strieľanie: cvičná s., s. z pušky, s. do terča;
s. na bránu (vo futbale, v hokeji ap.)

súžba -y -žob ž. poet. súženie, sužoba: ľudské s-y

taxislužba -y ž. služba zabezpečujúca individuálnu prepravu osôb, príp. aj tovaru

ťažba -y -žieb ž.

1. dobývanie, ťaženie: ť. rudy, ropy, dreva

2. množstvo úžitkového nerastu vyťažené za urč. obdobie: denná, ročná ť.;

trúba -y trúb ž.

1. starý dychový hud. nástroj v podobe pravidelne sa rozširujúceho dutého valca;
hovor. názov niekt. plechových hud. nástrojov s hlbokým tónom (tuba, heligón ap.): pastierska t.;
trúbiť, hrať na t-e;

2. nár. rúra (na pečenie)

● hlásna t. (ochotný) šíriteľ prevzatých správ al. názorov

tržba -y -žieb ž. príjem z predaja, utŕžené peniaze: denná t., hrubá, čistá t., odvádzať t-u

□ robiť t-u tŕžiť;

túžba -y -žob ž. silné, dychtivé želanie podopreté citom: t. za domovom, chorobná t. za majetkom, t. po vzdelaní, splnila sa mu dávna t., horieť t-ou

údržba -y ž. starostlivosť o dobrý stav predmetov, techniky ap.: ú. strojov, inštalácie, budov

nedok. uhýnať si, uhýbať si

nedok. uhýnať, uhýnať sa, uhýbať, uhýbať sa -a

// uhnúť si expr. vypiť si: rád si u-e;

vodoliečba -y ž. liečenie (termálnou) vodou;

voľba -y -lieb ž.

1. rozhodovanie pre jednu z možností: v. povolania, (ne)mať možnosť v-y

2. často pomn. voľby oficiálny spôsob výberu osôb do funkcie (hlasovaním): v. predsedu, nového výboru;
prezidentské v-y, zvíťaziť vo v-ách;

vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica

● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;

nedok. vyhýbať, vyhýbať sa, k 1 i vyhýnať -a

// vyhnúť sa nahnúť sa (von): v. sa z obloka;

nedok. vyrábať -a

vyrúbať -e -u dok.

1. rúbaním odstrániť, vyťať: v. stromy, kríky

2. takto zbaviť porastu, vyťať: v. veľkú plochu

3. takto utvoriť, vyťať: v. priesek

4. ban. uvoľniť z ložiska, vykopať: v-né uhlie;

výslužba -y ž. dôchodok (význ. 3), penzia: odísť do v-y;
generál, profesor vo v-e

výučba -y ž. vyučovanie (význ. 1): spájať v-u s výchovou

zahĺbať sa -a dok. zamyslieť sa, zadumať sa: z. sa nad problémom;
sedel mĺkvy, z-ný;

nedok. zahýnať sa, zahýbať sa

nedok. zahýnať, zahýbať -a

// zahnúť sa zmeniť (priamy) smer: chodník sa z-l doľava;

nedok. zarábať -a

zarúbať -e -u dok.

1. zaťať (význ. 1): z. sekerou do pňa

2. zatarasiť zoťatými stromami: z-ná cesta;

nedok. zohýbať sa, zohýnať sa

nedok. zohýbať, zohýnať -a

// zohnúť sa: drôt sa z-l;
z. sa k zemi, po kameň;
povala je nízka, treba sa z. prikrčiť;

zrúbať -e -u dok.

1. (sekerou) vyrúbať (význ. 1), zoťať, sťať: z. strom;
z-ný smrek

2. odťať: z. konár

3. kniž. (sečnou zbraňou) zabiť (význ. 1), dorúbať: z. nepriateľa

4. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. chlapca

// zrúbať sa hovor. expr. opiť sa: z. sa za bieleho dňa

zuboliečba -y ž. liečenie zubov;

zvukomaľba -y -lieb ž. napodobnenie (prír.) zvuku obyč. na dosiahnutie est. účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja;