Význam slova "zub" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 39 výsledkov (1 strana)

  • zub -a mn. I -ami/-mi m.

    1. tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: predné, zdravé, umelé z-y, deravý z.;
    mliečne, očné z-y;
    z-y múdrosti kt. rastú posledné;
    bolí ho z., trhať, plombovať z-y, čistiť si z-y;
    drkotať z-ami (od zimy, od strachu);
    škrípať z-ami i pren. expr. zlostiť sa;
    ceriť z-y (o človeku) expr. smiať sa, (o šelme) vytŕčať pri vrčaní;
    zaťať z-y i fraz. ovládnuť sa;
    vylomiť si z-y (na niečom) i fraz. expr. stroskotať;
    vybiť niekomu z-y;
    hovor. hovoriť cez z-y a) nezrozumiteľne b) neochotne

    2. niečo podobné tomuto útvaru: z-y píly, hrebeňa, kľúča;
    z-y na hrabliach

    expr. držať jazyk za z-ami mlčať;
    niečo, dačo pod z (-y) niečo (dobré) na jedenie;
    brúsiť si, ostriť si z-y na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho;
    pozrieť sa niekomu, niečomu na z-y;
    expr. z-y mu klepli, klapli naprázdno niečo sa mu nepodarilo;
    oko za oko, z. za z.;
    kniž. z. času zhubný vplyv času;
    z-ami-nechtami (sa držať, brániť ap.) a) za každú cenu b) mocne;
    publ. po z-y ozbrojený silno;
    → darovanému koňovi nehľaď na z-y;

  • zubáč -a mn. N a A -e m. dravá riečna ryba, zool. Lucioperca

  • zubačka -y -čiek ž.

    1. trváca lesná rastlina, bot. Dentaria

    2. hovor. ozubnicová železnica

  • zubadielko -a -lok s. zdrob.

  • zubadlo -a -diel s. časť konského postroja dávaná koňovi do pysku;

  • zubadlový príd.;

  • zubáľ -a obyč. mn. m. expr. zub(y): ostré z-e, vyceriť z-e

  • zubaňa -e ž. hovor. expr.

    1. zubatá žena, zubaté dievča: malá z.

    2. smrť (význ. 2), smrtka: prišla poňho z. s kosou

  • zubár -a m. hovor. zubný lekár;

  • zubárka -y -rok ž.;

  • zubársky príd.: z-e kliešte, zlato;

  • zubárstvo -a s. zubné lekárstvo

  • zubato prísl.;

  • zubatosť -i ž.

    1. k zubatý

    2. poľnohosp. choroba obilnín prejavujúca sa chýbaním zŕn v klasoch

    II. zubatá ž. hovor. expr. smrť (význ. 2), smrtka: prišla poňho z.

  • zubatý

    I. príd.

    1. kt. má veľké, nápadné zuby: z. chlapec;

    2. opatrený zubmi (význ. 2): z-é koleso;

    3. okrajom pripomínajúci rad zubov: z. okraj, z-á kosa;
    poľnohosp. z-á raž postihnutá zubatosťou;

  • zubisko -a s., v jedn. i m. zvel.

  • zubiť sa nedok. expr. smiať sa (význ. 1), usmievať sa (s odkrytými zubmi): z-l sa nám do očí, natešený sa z-l

  • zúbkatý príd. zúbkovitý: z. papier, list

  • zúbkovanie -ia s. zúbkovaný okraj niečoho: z. noža, z. na známkach

  • zúbkovať nedok. robiť na niečom zúbky: z. kraj látky;
    z-ný okraj, papier

  • zúbkovito prísl.

  • zúbkovitý príd. kt. má po okrajoch zúbky, zúbkovaný, zúbkatý: z-é zakončenie šatky;

  • zubný príd. k 1: z. lekár, z-á pasta, kefka, z. kaz, kameň;
    fon. z-á spoluhláska;

  • zúbok -bka, zubček -a m. zdrob.;

  • zuboliečba -y ž. liečenie zubov;

  • zuboliečebný príd.: z-á technika

  • zubor -bra mn. N a A -y m. mohutné zviera s hrivou príbuzné turovi, zool. Bison;

  • zuboradie -ia s. rad zubov (v ústnej dutine): horné, dolné z., anomálie z-ia

  • zubovina -y ž. hmota zuba pokrytá sklovinou

  • zubový príd. k 2: z-é výbežky, z-á spojka;

  • zúbožene, zúboženo prísl.: vyzerať, tváriť sa z.;

  • zúboženosť -i ž.

  • zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;

  • zúbožiť dok. telesne i duševne zničiť, zbedačiť: choroba ho z-la

  • zubrí príd.: z-ia rezervácia

  • zubrica -e -ríc ž. samica zubra;

  • zubríča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. zubrie mláďa

  • žubrienka -y -nok ž. larva obojživelníkov (najmä žiab);

  • žubrienočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV