Význam slova "zub" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zub -a mn. I -ami/-mi m.

1. tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: predné, zdravé, umelé z-y, deravý z.;
mliečne, očné z-y;
z-y múdrosti kt. rastú posledné;
bolí ho z., trhať, plombovať z-y, čistiť si z-y;
drkotať z-ami (od zimy, od strachu);
škrípať z-ami i pren. expr. zlostiť sa;
ceriť z-y (o človeku) expr. smiať sa, (o šelme) vytŕčať pri vrčaní;
zaťať z-y i fraz. ovládnuť sa;
vylomiť si z-y (na niečom) i fraz. expr. stroskotať;
vybiť niekomu z-y;
hovor. hovoriť cez z-y a) nezrozumiteľne b) neochotne

2. niečo podobné tomuto útvaru: z-y píly, hrebeňa, kľúča;
z-y na hrabliach

● expr. držať jazyk za z-ami mlčať;
niečo, dačo pod z (-y) niečo (dobré) na jedenie;
brúsiť si, ostriť si z-y na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho;
→ pozrieť sa niekomu, niečomu na z-y;
expr. z-y mu klepli, klapli naprázdno niečo sa mu nepodarilo;
→ oko za oko, z. za z.;
kniž. z. času zhubný vplyv času;
z-ami-nechtami (sa držať, brániť ap.) a) za každú cenu b) mocne;
publ. po z-y ozbrojený silno;
→ darovanému koňovi nehľaď na z-y;

zubáč -a mn. N a A -e m. dravá riečna ryba, zool. Lucioperca

zubačka -y -čiek ž.

1. trváca lesná rastlina, bot. Dentaria

2. hovor. ozubnicová železnica

zubadielko -a -lok s. zdrob.

zubadlo -a -diel s. časť konského postroja dávaná koňovi do pysku;

zubadlový príd.;

zubáľ -a obyč. mn. m. expr. zub(y): ostré z-e, vyceriť z-e

zubaňa -e ž. hovor. expr.

1. zubatá žena, zubaté dievča: malá z.

2. smrť (význ. 2), smrtka: prišla poňho z. s kosou

zubár -a m. hovor. zubný lekár;

zubárka -y -rok ž.;

zubársky príd.: z-e kliešte, zlato;

zubárstvo -a s. zubné lekárstvo

zubato prísl.;

zubatosť -i ž.

1. k zubatý

2. poľnohosp. choroba obilnín prejavujúca sa chýbaním zŕn v klasoch

II. zubatá ž. hovor. expr. smrť (význ. 2), smrtka: prišla poňho z.

zubatý

I. príd.

1. kt. má veľké, nápadné zuby: z. chlapec;

2. opatrený zubmi (význ. 2): z-é koleso;

3. okrajom pripomínajúci rad zubov: z. okraj, z-á kosa;
poľnohosp. z-á raž postihnutá zubatosťou;

zubisko -a s., v jedn. i m. zvel.

zubiť sa nedok. expr. smiať sa (význ. 1), usmievať sa (s odkrytými zubmi): z-l sa nám do očí, natešený sa z-l

zúbkatý príd. zúbkovitý: z. papier, list

zúbkovanie -ia s. zúbkovaný okraj niečoho: z. noža, z. na známkach

zúbkovať nedok. robiť na niečom zúbky: z. kraj látky;
z-ný okraj, papier

zúbkovito prísl.

zúbkovitý príd. kt. má po okrajoch zúbky, zúbkovaný, zúbkatý: z-é zakončenie šatky;

zubný príd. k 1: z. lekár, z-á pasta, kefka, z. kaz, kameň;
fon. z-á spoluhláska;

zúbok -bka, zubček -a m. zdrob.;

zuboliečba -y ž. liečenie zubov;

zuboliečebný príd.: z-á technika

zubor -bra mn. N a A -y m. mohutné zviera s hrivou príbuzné turovi, zool. Bison;

zuboradie -ia s. rad zubov (v ústnej dutine): horné, dolné z., anomálie z-ia

zubovina -y ž. hmota zuba pokrytá sklovinou

zubový príd. k 2: z-é výbežky, z-á spojka;

zúbožene, zúboženo prísl.: vyzerať, tváriť sa z.;

zúboženosť -i ž.

zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;

zúbožiť dok. telesne i duševne zničiť, zbedačiť: choroba ho z-la

zubrí príd.: z-ia rezervácia

zubrica -e -ríc ž. samica zubra;

zubríča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. zubrie mláďa

žubrienka -y -nok ž. larva obojživelníkov (najmä žiab);

žubrienočka -y -čiek ž. zdrob. expr.