Význam slova "či" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čistič -a m. živ. kto niečo čistí: č. topánok, kanálov, vozňov;

čistič -a mn. -e m. neživ. čistiaci mechanizmus, čistiaci prostriedok: č. oleja, škvŕn, vzduchu

čistička -y -čiek ž.

1. žena, kt. niečo čistí

2. čistiaci stroj (v priemysle, na čistenie obilia ap.): biologická č.

čistidlo -a -diel s. čistiaci prostriedok: č. šiat, č. na nábytok

čistina -y -tín ž. vyrúbané trávnaté miesto v hore;

čistinka -y -niek ž. zdrob.

čistiť -sť/-i! nedok.

1. zbavovať nečistoty, špiny: č. (si) obuv, zuby, č. ulice, č. si ranu

2. zbavovať neželateľných prímesí, cudzích prvkov ap.: č. olej, benzín, víno;
biologické č-enie vody, č. pôdu od buriny;
voj. č. terén od nepriateľov

3. odstraňovať z povrchu (šupu, nečistotu): č. kožku, č. škvrny

4. bieliť, lúpať: č. zemiaky, jablko

● expr. č. niekomu žalúdok vyčítať mu

// čistiť sa stávať sa čistým, čistejším: voda sa č-í;
obloha sa č-í;
rana sa č-í prestáva hnisať

● expr. čo sa mu → rozum č-í?

čistka -y -tiek ž. hovor. odstraňovanie nevyhovujúcich jednotlivcov odniekiaľ: č. v armáde, v podniku;
publ. etnické č-y

□ robiť č-u

čisto

I. prísl. i vetná prísl.: č. sa umyť, č. vyholená tvár;
č. znieť, spievať;
hrať tvrdo, ale č.;
stroj pracuje č.;
v dome je č.

II. čast. iba, len, jedine: č. ľudská vec;
č. zo zvedavosti, č. kvôli deťom

čistokrvný príd. pochádzajúci z čistého plemena: č. kôň, pes

čistopis -u m. text prepísaný načisto, op. koncept: vyhotoviť č.

čistota -y ž.

1. vlastnosť, stav toho, čo je čisté, kto je čistý, op. špina: osobná, telesná č., udržiavať č-u, žiariť, svietiť č-ou

2. pravosť, rýdzosť: č. reči, č. výtvarného štýlu

3. počestnosť, mravnosť, bezúhonnosť: mravná, pohlavná č.

● č. pol života, zdravia

čistotnosť -i ž.

čistotný príd. dbajúci o čistotu (význ. 1): č-á žena;
kôň je č-é zviera;

čistučký, čistunký, čistulinký príd. expr. celkom čistý, príjemne čistý: č-á bielizeň

čistý príd.

1. kt. je bez špiny, op. špinavý: č-á voda, č. riad, byt, č-á bielizeň;
č. papier a) nezašpinený b) nepopísaný;
č-á pleť bez vyrážok

2. s ničím nepomiešaný, rýdzi, číry, pravý: č. lieh, č. vzduch;
č-á vlna, č. hodváb, chemicky č.;
č-é nebo bez oblakov;
č. tón;
č-á váha, hmotnosť (tovaru) netto, op. hrubá;
č-á mzda po odpočítaní zrážok;
č. zisk po odpočítaní výr. nákladov;
šport. č. čas bez prestávok

3. mravne bezúhonný, čestný, statočný: č-á láska;
žiť č-ým životom;
č. detský úsmev;
č-é svedomie;
robiť niečo s č-ým svedomím z presvedčenia;
z č-ho srdca nezištne, úprimne

4. úplný, číry, opravdivý: č-á pravda, č-á radosť;
č-á veda, teória

5. dobre, dôkladne urobený: je to č-á práca

● č. ako sneh;
expr. byť č. a) byť bez viny b) abstinovať;
hrať s niekým č-ú hru nepodvádzať ho;
mať č-é ruky nebyť vinný v niečom;
mať č. stôl všetky veci vybavené;
mať č. štít zachovať si bezúhonnosť;
šport. mať č-é konto a) výsledky bez straty bodu b) nemať dlhy;
(ne)byť si na č-om (ne)byť presvedčený o niečom;
→ naliať si č-ého vína;
mať č-ú hlavu, č. rozum a) byť duševne svieži b) byť triezvy;
vzduch je č. sú priaznivé okolnosti;
ako hrom z č-ho neba nečakane, nenazdajky;

cit -u m.

1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y;
človek bez c-u tvrdý;
nemať c., c-u byť tvrdý, krutý

2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti

3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch;
mať ruku bez c-u necitlivú;

čítací príd. slúžiaci na čítanie: č. prístroj

citácia -ie ž.

1. citovanie

2. citát: doslovná c.

čítačka -y -čiek ž.

1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.

2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)

3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)

citadela -y -del ž. pevnosť ovládajúca opevnené mesto, tvŕdza²

čítanie -ia s. čo sa číta, čo sa má čítať: napínavé, poučné č.;
v škole bývalo povinné č.

čítanka -y -niek ž. kniha s ukážkami textov použ. ako učebná pomôcka: školská č.;

čítankový príd.: č. príbeh;

citara -y -tár ž. brnkací strunový hud. nástroj známy od staroveku

čitáreň -rne ž. miestnosť na čítanie kníh, časopisov: verejná, mestská č.

citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma

□ uviesť c. citovať;

čítať -a nedok.

1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov

2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári

3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze

● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro;

čitateľ -a mn. -ia m. živ. kto (pravidelne) číta (knihy): č-ia románov, beseda s č-mi;

čitateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. neživ. mat. číslo nad zlomkovou čiarou, op. menovateľ

čitateľka -y -liek ž.;

čitateľne prísl.: č. písať;

čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti

čitateľný príd.

1. kt. sa dá (ľahko) (pre)čítať: č-é písmo

2. hovor. al. publ. taký, ktorému sa dá ľahko rozumieť, priehľadný: strana s č-ným programom;

čitateľský príd.: č. krúžok, č-é vydanie knihy;

citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)

opak. čítavať -a

citeľne prísl.: c. sa oteplilo

citeľný príd. výrazne (nepríjemne) pociťovaný: c-á strata, c-é ochladenie;
c-é zlepšenie značné;

cítenie -ia s. zmysel pre niečo, povedomie, cit: národné, umelecké, sociálne c.

cítiť -i nedok.

1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol

2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať

3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar

● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to

// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?

● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si

citlivka -y -viek ž. expr.

1. precitlivená osoba

2. bot. mimóza

citlivkár -a m. expr. precitlivený človek;

citlivkársky príd.: c-a povaha;

citlivkárstvo -a s. precitlivenosť

citlivo prísl.: c. reagovať;

citlivosť -i ž.: c. organizmu

citlivý príd.

1. schopný vnímať, prijímať (i jemné) vonkajšie popudy a reagovať na ne: c. zrak, sluch, c-é ucho, c-á koža;
zub je c. na dotyk;
c. pozorovateľ vnímavý;
c. prístroj, c-é váhy, c. film;
c-é miesto bolestivé i fraz. nepríjemná vec

2. podliehajúci citom, dojmom: c. človek;
c-é dieťa útlocitné;
c-á povaha senzitívna;
mať c-é srdce

3. uplatňovaný s citom: c. postup;

citoslovce -a -viec s. lingv. neohybné slovo, kt. vyj. city a vôľu, napodobňuje zvuky al. naznač. pohyb (napr. joj, bum, frnk);

citoslovcový, citoslovný príd. lingv.: c-vá veta

citovať¹ nedok. i dok.

1. uvádzať, uviesť (ako) citát: c. výrok niekoho;
c. Štúra uvádzať citát(y) z jeho diela

2. uvádzať, uviesť bibliografické údaje: c-ná literatúra

citovať² nedok. i dok. hovor. predvolávať, predvolať na úrad: c-jú ho na súd

citovo, citove prísl.: c. založený človek;

citovosť -i ž.

citový príd. k 1, 2: c. vzťah;
lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne;

citrón -a m. šťavnatý žltý plod citrónovníka obsahujúci kyslú šťavu: čaj s c-om;

citronáda -y -nád ž. nápoj z citrónovej šťavy

citrónovník -a m. subtropický strom rodiaci citróny, bot. c. pravý Citrus limon

citrónový príd.: c-á šťava, kôra;
c-á farba žltá ako citrón

citrus -u m. rod stromov rodiacich šťavnaté juž. plody (citróny, pomaranče, grapefruity), bot. citrónovník Citrus;

citrusový príd.: c-é plody

civieť -ie -ejú nedok. expr. zízať: c. do prázdna

civil -a m. živ. hovor. civilista;

civil -u m. neživ. hovor.

1. občiansky, nevojenský život: ísť, prepustiť niekoho do c-u

2. občiansky oblek, op. uniforma: obliecť sa do c-u

civilista -u m. neuniformovaný človek; nevojak

civilizácia -ie ž. vyšší st. rozvoja spoločnosti, najmä v oblasti tech. pokroku; kultúra takejto spoločnosti: európska c.;

civilizačne prísl.: c. pôsobiť

civilizačný príd.: c-é úsilie, c-é choroby;

civilizovane prísl.: žiť c.;
správať sa c.;

civilizovanosť -i ž.

civilizovaný príd. žijúci na úrovni civilizácie, op. primitívny: c-á spoločnosť, krajina, c. človek;

civilizovať nedok. i dok. prinášať, priniesť civilizáciu;

// civilizovať sa prijímať, prijať civilizáciu: národy sa c-jú

civilka -y ž. hovor. civilná služba, náhradná voj. služba: nastúpiť c-u

civilkár -a m. hovor. kto vykonáva civilnú službu

civilne prísl.;

civilnosť -i ž.

civilný príd.

1. týkajúci sa nevojenských občanov, nevojenský: c-é obyvateľstvo;
c-á ochrana, skr. CO;
c-á služba forma náhrady za voj. službu vykonávaná najmä v št. organizáciách;
c. oblek

2. občiansky, op. cirkevný: c. sobáš, obrad

3. jednoduchý, triezvy, op. strojený, pompézny: c. prednes;

číž -a mn. N a A -e m. čížik

čiže

I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív

II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!

cizelovať nedok. kniž. cibriť, brúsiť (jazyk, štýl): c. verš

čížik -a mn. N a A -y m. drobný spevavý vták, číž, zool. Carduelis

čižma -y -žiem obyč. mn. ž. vysoká obuv zakrývajúca celé lýtka: gumové, vojenské č-y;
rozpráv. → sedemmíľové č-y;

čižmička -y -čiek ž.

1. zdrob. k čižma: detské č-y

2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y

a i. skr. a iné, a iní, a inde

babušiť nedok. expr. priveľmi obliekať: b. deti nie je zdravé;
b. sa do teplého vlniaka

bakšiš -a m. subšt. prepitné, obslužné; úplatok: dostať, dať b.

balušiť nedok. expr.

1. hovoriť v horúčke, zo sna, blúzniť: celú noc b-l

2. plašiť, znepokojovať, mátať: b-la ju zlá predstava

bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím

bedačiť nedok. expr. bedár(č)iť, živoriť: ľud na Kysuciach b-l

bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l

bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.

bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký príd. expr. (čisto, krásne) biely: b. sneh;
b-á košieľka;
bielučičký/bielulinký biely veľmi biely;

blahorečiť nedok.

1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom

2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného

blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil

blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde

bočiť nedok.

1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty

2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa

božiť sa nedok. prisahať sa, dušiť sa, veriť sa

bujdošiť nedok. hovor. expr. samopašne sa správať, vyčíňať

buntošiť nedok. expr. poburovať, búriť, burcovať: b. proti niekomu, niečomu;
b. ľud;
b-enie záškodníkov

búšiť¹ -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕs

búšiť² -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo;
krv mu b-i v hlave;
b-enie srdca

celučký, celučičký, celunký, celulinký príd. expr. celý: c. deň;
c. celý, celý c. (pri zdôraznení)

čepčiť nedok. strojiť (mladuchu) do čepca: č-enie mladuchy

čevapčiči neskl. s. (srb. a chorv.) kuch. opekané šúľky z mletého mäsa

chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu

chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.

1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu

2. byť chatárom (význ. 2)

chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie

chytráčiť -i nedok. hovor. pejor. chytrácky konať: veľmi rád ch-l;
ch-enie mu nepomohlo

cvičiť nedok.

1. robiť teles. cviky: c. rukami, c. na náradí;
vedľa cvičia športovci

2. precvičovať, nacvičovať (na nadobudnutie zručnosti): rád c-í (na klavíri), c. násobilku; c. skok do vody trénovať

3. viesť niekoho, niečo na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností, zručnosti, trénovať: c. žiakov na verejné vystúpenie;
c. psa poslúchať;
c. si pamäť;
c-li ho za pyrotechnika

// cvičiť sa opakovaním sa zdokonaľovať, trénovať sa: c. sa v hre na husliach;
c. sa v trpezlivosti

darebáčiť -i -ia nedok. expr. leňošiť, povaľovať sa: d. po celý deň

dievčička -y -čiek ž. zdrob.

dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti

dlabčiť, dlapčiť nedok. šliapať po niečom, pošliapavať, udupávať: deti d-ia trávu v parku

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode

dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.

dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký príd. expr. dobrý;

docvičiť dok.

1. skončiť cvičenie; prestať cvičiť: cvičenci d-li;
d.! povel

2. cvičením zdokonaliť (ovládanie): d. program, skladbu;

dofajčiť -jč/-i! dok. skončiť fajčenie, prestať fajčiť: d-l a odišiel;
ned-ená cigareta;