Význam slova "červ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

červ, červík -a mn. N a A -y m.

1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;

2. larva hmyzu: č. v jablku;
do mäsa sa chytili č-y

● expr.: mať sa ako č. v syre dobre;
→ nasadiť niekomu č-a do hlavy;
v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť;
hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy;
otráviť, zapiť č-a vypiť si;

červač, črvač -e ž. hromad. červy, červíky: č-ou rozožratá dlážka

červeň¹ -e ž.

1. červené sfarbenie, červená farba: č. tváre, č. čerešní;
zaliala ho č. rumenec

2. červené farbivo: indická č., natrieť č-ou

červeň² -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách

červenastý, červenkastý, červenavý, červenkavý príd. sfarbený dočervena: č-é listy, č-é líca

červenať sa -á nedok.

1. mať na tvári červeň od citového pohnutia, pýriť sa: č. sa od hanby, od zlosti;
cítila, že sa č-á

2. červenieť sa (význ. 1): lístie na stromoch sa č-á, strechy sa č-jú

červenieť -ie -ejú nedok. stávať sa červeným: čerešne začínajú č.

// červenieť sa

1. javiť sa červeným: strechy sa č-jú

2. červenať sa, pýriť sa: č-ie sa v tvári

červeno prísl.: č. kvitnúť, č. natretý;

červeno-biely príd. červený a biely: č-e dresy

červenoarmejec -jca m. vojak býv. Červenej armády

červenofialový príd. fialový dočervena: č-é kvety

červenohnedý príd. hnedý dočervena: č-á farba

červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko

červenosť -i ž. červené sfarbenie

červenovlasý príd. ryšavý: č-é dievča

červenožltý príd. žltý dočervena: č-é listy

červený príd.

1. majúci farbu ako krv: č-é líca, pery, má č-é oči od plaču;
č-é vlasy ryšavé;
č-é víno, op. biele;
č. od hanby, od jedu;
v odb. názvoch bližšie určuje druh: č-á kapusta, č. mak;
č-á repa cvikla;
č. smrek smrekovec;
chem. č-á soľ;
lek. č-é krvinky, op. biele;
č-é barety špeciálny oddiel ozbrojenej moci štátu vycvičený na osobitné zásahy (napr. proti teroristom);
publ. č-é čísla vyjadrujúce stratu

2. symbolizujúci touto farbou revolučnosť v marxistickom chápaní: č-é odbory;
hist. Č-á armáda (v býv. Sovietskom zväze)

3. Č. kríž, Č. polmesiac medzinár. organizácia prvej pomoci

● č. ako ruža, ako pivónia, ako paprika, ako rak;
expr. č. kohút (kikiríka) na streche (je) požiar;
niečo sa tiahne, vinie ako č-á → niť niečím;

červiačí príd.;

červiačik -a mn. N a A -y m. zdrob.

červiak -a mn. N a A -y m. expr. červ, červík: drobné č-y;

červíček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

červičí príd.;

červienka -y -nok ž.

1. spevavý vták s červenou škvrnou na prsiach, zool. Erithacus

2. infekčná choroba ošípaných prejavujúca sa horúčkou a červeným sfarbením kože

3. druh hrušiek s okrúhlymi plodmi s červenkastou šupkou

červivieť, červavieť -ie -ejú nedok. stávať sa červivým, červavým: č-enie ovocia

červivosť, červavosť -i ž.: č. jabĺk

červivý, červavý príd. rozožratý červami: č-é ovocie, huby;

červotoč, črvotoč -e ž. i -a m. červ žijúci v dreve, zool. Anobium: v dreve hlodá č., posteľ rozožratá č-ou

červotočivosť, črvotočivosť -i ž.: č. dreva

červotočivý, črvotočivý príd. prevŕtaný črvotočou: č-é rámy, skrine;

žervé neskl. s. nesolený krémový syr vyrábaný z tučného tvarohu