Význam slova "čv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 859 výsledkov (8 strán)
-
čvachtať -ce/-tá -cú/-tajú nedok. expr. čvŕkať, ločkať: blato č-lo pod nohami
// čvachtať sa brodiť sa vo vode, v riedkom blate: č. sa v blate, blatom;
kačice sa č-cú v mláke -
cvak cit. napodobňuje zvuk pri spustení, spojení ap. kovových mechanizmov, predmetov, zubov ap.
-
cvakať nedok.
1. vydávať zvuk cvak: c-nie fotoaparátov;
kohútik tupo c-l2. spôsobovať vydávanie takéhoto zvuku, šťukať: c. nožnicami;
c. zubami od zimy drkotať; -
dok. cvaknúť -e -ú -kol
-
cvakot -u m. cvakanie: c. nožničiek, zubov
-
cval -u m. beh koňa dlhými skokmi: pustiť sa do c-u
-
cválať -a nedok. (o koňovi) bežať cvalom; (o jazdcovi) ísť cvalom na koni: kone divo c-jú, jazdec c-a po hradskej;
-
cvalom prísl. cválajúc: bežať c.
-
čvarga -y ž. pejor. háveď, zberba
-
cvendžať -í -ia -dž/-i! nedok.
1. vydávať zvonivý zvuk (po údere, náraze): kosa c-í, meče, poháre c-ia, c-iaca oceľ
2. zvonivo znieť, zvučať: v ušiach mu c-í jej zvonivý hlas;
smiech c-l -
cveng
I. cit. napodobňuje ostrý zvuk, kt. vzniká pri náraze skla, kovu
II. cveng -u m. cvendžanie, cengnutie: c. pohárov, kosy
-
cvengnúť -e -ú -gol dok.
1. zacvendžať, zazvučať, cengnúť: peniaze c-li o stôl
-
cvengot -u m. cvendžanie, cengot, cveng: c. zvoncov, peňazí, oblok sa zosypal s c-om
-
cverna -y -rien ž. hovor. niť: navliecť c-u do ihly;
-
cvernový príd.: c. gombík
-
cvičebnica -e -níc ž. učebnica s cvičeniami: praktická c. slovenčiny
-
cvičebný príd. použ. pri cvičení: c. úbor, c. poriadok, c-á miestnosť
-
cvičenec -nca m. kto kolektívne telesne cvičí: nástup c-ov;
-
cvičenie -ia s.
1. teles. cviky na upevnenie zdatnosti, fyzickej odolnosti: c. na náradí, c. s loptou
2. činnosť na upevnenie vedomostí, získanie zručnosti, návykov ap.: slohové, rečnícke c., vojenské c.
3. látka na precvičovanie: prvé c. (v cvičebnici)
-
cvičenka -y -niek ž.
-
cvičený príd. cvičením zdokonalený, školený, vyučený: c-é oko, ucho;
c. pes -
cvičisko -a -čísk s. miesto na hromadné cvičenie: nástup na vojenské c.
-
cvičiť nedok.
1. robiť teles. cviky: c. rukami, c. na náradí;
vedľa cvičia športovci2. precvičovať, nacvičovať (na nadobudnutie zručnosti): rád c-í (na klavíri), c. násobilku; c. skok do vody trénovať
3. viesť niekoho, niečo na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností, zručnosti, trénovať: c. žiakov na verejné vystúpenie;
c. psa poslúchať;
c. si pamäť;
c-li ho za pyrotechnika// cvičiť sa opakovaním sa zdokonaľovať, trénovať sa: c. sa v hre na husliach;
c. sa v trpezlivosti -
cvičiteľ -a mn. -ia m. kto vedie výcvik;
-
cvičiteľka -y -liek ž.;
-
cvičiteľský príd.: c. zbor
-
cvička -y -čiek obyč. mn. ž. ľahká obuv na telocvik
-
cvičný príd. určený na cvičenie: c-á jazda, c. let, c-á streľba, c. úbor
-
cvik1 -u m.
1. cvičenie na zdokonaľovanie teles. zdatnosti, duš. schopnosti; takto získaná zručnosť: to vyžaduje trpezlivosť a c., naučiť sa niečo c-om, nadobudnúť c., vyjsť z c-u
2. obyč. mn. pohyby pri teles. cvičení: c-y na náradí, loptové c-y, dychové c-y, c-y na uvoľnenie svalov
cvik2 -u m. hovor. klin (v dreve, na šatách ap.)
-
cvikací príd. hovor. štikací: c-ie kliešte;
c-ie hodiny kontrolné -
cvikať nedok. hovor. dierkovať, presekávať, štikať: c. cestovné lístky;
-
cviker -kra L -i mn. -e m. okuliare upevňované na koreni nosa: nosiť c., nasadiť si c.
-
cvikla -y -kiel ž. rastlina s fialovočerveným dužnatým koreňom pestovaná ako zelenina, červená repa, bot. Beta vulgaris crassa conditiva: červený ako c.;
-
cviklový príd.: c. šalát;
c-á farba červená ako cvikla -
dok. cviknúť -e -ú -kol
-
čvirikať nedok. vydávať zvuk čvirik: č-nie vrabcov, vtáčat
● expr. o tom už → vrabce (na streche) č-jú
-
cvoček -čka m.
1. zdrob. k cvok
2. cvok
-
cvok2 -a mn. -ci/-ovia m. živ. subšt. pomätený človek, blázon: zjašený c.
cvok1 -u m. krátky klinček so širokou zaoblenou hlavičkou: podošvy podbité c-mi;
-
cvrček -čka mn. N a A -y m. svrček: c-y cvrkajú;
-
cvrk
I. cit.
1. napodobňuje zvuk svrčka, zvuk vznikajúci pri cvrkaní
2. naznač. cvrknutie: mlieko c. do šechtára
II. cvrk -u m. cvrknutie; malé množstvo (tekutiny): pár c-ov mlieka
-
čvrkať -á, čvŕkať -a nedok.
1. (o vode, riedkom blate) vydávať zvuk charakteristický pri stláčaní: voda č-á pod nohami, v topánkach
2. škŕkať (význ. 1), škvŕkať: č-nie čriev;
neos. č-á, č-a mu v žalúdku -
cvrkať -á, cvŕkať -a nedok.
1. vydávať zvuk podobný cit. cvrk, cvrlikať: c-nie svrčkov
2. crkať (význ. 1, 2): mlieko c-á v tenkých prúdoch;
expr. c. po troške víno; -
dok. cvrknúť -e -ú -kol: expr. c. do čaju rumu;
-
cvrkot -u m. cvrkanie: c. hmyzu, c. vody
-
čvrlikať nedok.
1. čvirikať: č-nie vtáčat
2. (o svrčkoch) cvr(li)kať
3. neos. expr. škŕkať, čvŕkať, škvŕkať: od hladu mu č-á v žalúdku
-
cvrlikať nedok.
1. cvrkať (význ. 1): svrčky c-jú
-
aktív -u m.
1. prac. schôdzka členov al. funkcionárov organizácie
2. súbor aktivistov
-
akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);
-
aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.
-
archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.;
štátny a.; -
bezšvíkový, bezšvový príd. nemajúci švík, šev: b-é pančuchy;
tech. b-é rúry -
datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);
-
detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;
-
diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;
-
fixatív -u m. ustaľovač (farby, kresby ap.)
-
genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);
-
háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e
-
imperatív -u m.
1. gram. rozkazovací spôsob
2. kniž. príkaz, požiadavka: kategorický i.;
-
indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;
-
infinitív -u m. gram. neurčitok;
-
kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;
-
koložvársky príd. ku Koložvár (maď. názov mesta Kluž): k-a kapusta jedlo z kapusty, mäsa a ryže
-
komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)
-
kultúrno-výchovný príd. týkajúci sa kultúry a výchovy: k-á práca
-
lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela
-
masív -u m. mohutný zemský útvar; mohutný celok niečoho: horský, sopečný m., kontúry m-u;
m. domov -
motív -u m.
1. podnet na vedomé konanie: m. činu;
v jeho postoji prevažujú osobné m-y2. najjednoduchší tematický prvok umel. diela: baladický, ľúbostný m. románu;
pieseň na ľudové m-y; -
návšteva -y -tev ž.
1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla
3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;
-
návštevníčka -y -čok ž.
-
návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla; -
návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín
-
návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;
-
negatív -u m. predmet s obráteným pomerom vypuklín: n. reliéfu;
fot., film. obraz, na kt. rozdelenie svetla a tieňa, resp. (doplnkových) farieb je opačné ako v skutočnosti, op. pozitív: vyvolať n.; -
nešvár -u m. publ. neporiadok, neprístojnosť; zlozvyk: bojovať s n-om, s n-mi
-
nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);
-
normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma
-
objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu
-
nedok. oprávňovať
-
pansláv -a mn. -i m. panslavista; z hľadiska vládnucich vrstiev v Uhorsku v 19. – 20. stor. každý uvedomelý Slovák, Slovan;
-
páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo
● chodiť ako p. pyšne;
-
páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia; -
pozitív -u m.
1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív -
prezervatív -u m. muž. antikoncepčný prostriedok
-
primitív -a m.
1. primitívny (význ. 1) človek: umenie p-ov
2. pejor. nekultúrny človek: správať sa ako p.;
v hudbe je p. -
recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu
-
rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e -
s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca
-
nedok. sproduktívňovať
-
statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja
-
superlatív -u m. lingv. 3. st. pri príd. a prísl. utvorený zo základu predponou naj- a príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. najvyšší, najmúdrejšie);
-
šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y
-
švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody -
nedok. švácať -a
// švacnúť sa
1. š. sa o skalu
2. š. sa do postele;
-
nedok. švácať sa
-
švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča
-
švédčina -y ž. švédsky jazyk
-
švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
š-a oceľ;
š-a misa obložená;švédsky prísl.: hovoriť (po) š.
-
švíček -čka m. zdrob. expr.
-
švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.; -
švíkový príd.;
-
technicko-výrobný príd. výrobný z hľadiska techniky: t-é normy
-
teleobjektív -u m. fyz. objektív na fotografovanie vzdialených al. neprístupných predmetov
-
úväzok -zku m. prac. povinnosti, záväzok: pracovať na plný, polovičný ú.
-
v1 [i vé] neskl.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou;
V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5v2, vo predl.
A. s L vyj.
1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
pohyb vo voľnej prírode;
mať slzy v očiach;
obraz v ráme;
ostalo mu to v pamäti2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale
3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente
4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku
5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
v plnom rozsahu6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa
7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske
8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe
B. s A vyj.
1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto
2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
poet. poberať sa v šíru diaľ3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď
4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo
C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)
-
v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...
-
v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov;
postupovať v d. zákonnosti -
v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé
-
v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;
-
v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania
-
v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík
-
v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;