Význam slova "úh" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

uháčkovať dok. háčkovaním zhotoviť: u. dečku

uhádnuť -e -u -dol dok.

1. intuitívne zistiť, vytušiť: u. myšlienky druhého;
u-ni, kto prišiel!

2. log. postupom, na zákl. vedomostí rozlúštiť, vyriešiť: u. hádanku;
dva razy neu-l neodpovedal správne (pri kvíze ap.)

3. odhadom vystihnúť, utrafiť: presne u. odtieň;
iron. to si u-l! mýliš sa!

4. hovor. zastaráv. vedieť (urobiť), dokázať: kritizovať, to hockto u-e

uhájiť -i -a dok. obrániť, ubrániť, obhájiť: u. si autoritu;
mužstvo si (ne)u-lo titul

uháňať -a nedok. expr. bežať (význ. 1), utekať; trieliť; (o dopr. prostriedku) rýchlo sa pohybovať, hnať sa: schytil sa a u-l ako divý;
vlak, auto u-a plnou rýchlosťou

nedok. k 1, 2 uhášať -a

uhasiť dok.

1. zahasiť (význ. 1): u. požiar

2. zmierniť, stíšiť: u. smäd zahasiť;
expr. u. hnev

3. hasením upraviť, zahasiť: u. vápno;

uhladene, uhladeno prísl. k 2, 3: u. sa správať;
u. vyzerať;

uhladenosť -i ž.

uhladený príd.

1. hladký (význ. 1), vyhladený: u-é vlasy;
u. papier

2. zdvorilý, úslužný, spôsobný: u. človek;
u-é spôsoby, správanie

3. upravený, elegantný: u. zovňajšok;

uhladiť dok. hladením upraviť: u. povrch niečoho;
u. si vlasy, fúzy prihladiť;

úhľadne prísl.;

úhľadnosť -i ž.

úhľadný príd. na pohľad pekný, pekne upravený, vkusný: ú-é domčeky, ú. rukopis;

nedok. uhládzať -a, uhladzovať

úhlavný príd. veľmi nebezpečný, zaprisahaný, zarytý: ú. nepriateľ, odporca, protivník

uhliak -a m.

1. nádoba na uhlie

2. hovor. vozeň na uhlie

uhliar -a m.

1. (v min.) kto páli drevné uhlie

2. kto rozváža uhlie;

uhliarka -y -rok ž.;

uhliarsky príd.;

uhliarstvo -a s. uhliarske remeslo

uhlíček -čka m. zdrob.

uhličitan -u m. chem. u-y soli kyseliny uhličitej: u. vápenatý vápenec;
u. sodný sóda

uhličitý príd.

1. v odb. názvoch chem. zlúčenín: kysličník u., kyselina u-á

2. obsahujúci kysličník uhličitý: u-é kúpele

uhlie -ia s.

1. druh tuhého paliva dobývaného zo zeme: čierne, hnedé u., kúriť u-ím

2. výrobok získaný tepelnou premenou org. látok: drevné u.;
→ živočíšne u.

● expr. byť ako na žeravom u-í nepokojný, nedočkavý;

uhlík² -a m.

1. nekovový chem. prvok, zn. C

2. elektrotech. súčiastka vyrobená z uhlíka: u-y rozdeľovača;

uhlík¹ -a m. zdrob.: žeravý u.

● oči (žiaria) ako (dva) u-y;

uhlíkový príd.: u-á oceľ;
u-á elektróda

uhľokresba -y -sieb ž. výtvar. technika, pri kt. sa používa uhoľ; obraz ňou vytvorený

uhlomer -a/-u L -e mn. -y m. geom. prístroj na meranie uhlov;

uhlomerný príd.: u. prístroj, u-á lata

uhlopriečka -y -čok ž. geom. spojnica dvoch nesusediacich vrcholov mnohouholníka, diagonála: u. obrazovky

uhlopriečne prísl.: u. pretínať

uhlopriečny príd. kt. je v smere uhlopriečky: u. rez;

uhľovodík -a m. chem. u-y zlúčeniny z atómov uhlíka a vodíka;

uhľovodíkový príd.

uhlový príd. k 1: geom. u. rez, u-á šírka;
fyz. u-á rýchlosť (otáčajúceho sa bodu);
tech. u. profil železa;

uhľový príd.;

uhm cit. vyj. súhlas, áno, hej

uhmkať nedok. hovor. expr. prisviedčať citoslovcom uhm

uhniezdiť sa -i -zď/-i! dok.

1. (o vtákoch) urobiť si hniezdo, zahniezdiť sa: pod strechou sa u-li lastovičky

2. expr. usadiť sa (význ. 2); ubytovať sa: u. sa na novom mieste

uhniličiť sa, uhniličkať sa dok. (o istom druhu hrušiek) zmeniť sa na hniličku: u-ené, u-ané hrušky

uhnúť, uhnúť sa -e -ú -hol dok.

1. uvoľniť cestu, vyhnúť sa, odstúpiť (sa), ustúpiť: u. (sa) z cesty;
u-l sa, aby nezavadzal

2. vyhnúť sa, obyč. napadnutiu, výpadu ap.: u. sa útočníkovi, u. pred úderom;
ktosi sa naňho zahnal, preto sa u-l

3. iba uhnúť malým pohybom zmeniť polohu, smer: u. plecom myknúť;
u. pohľadom;

uhol uhla m.

1. sklon dvoch stýkajúcich sa čiar al. plôch: u. strechy;
geom. pravý, ostrý u., zvierať u.;
fyz. u. dopadu, odrazu;
→ zorný u. i pren. hľadisko (význ. 1): u. pohľadu;
pod zorným u-om, spod zorného u-a z hľadiska

2. roh (význ. 6, 7), nárožie: u. domu, ulice

3. kút (význ. 1), roh: u. izby, v jednom u-e stôl, v druhom pec

● podopierať u-y zaháľať;

uhoľ uhľa m.

1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.

2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om

● čierny ako u. úplne;

uhoľnatý príd. chem. obsahujúci uhlík v istom pomere: kysličník u.

uhoľný príd.: u. prach;
u-é bane, u. kombajn

uholný príd. k 2: u. kameň základný (i pren.)

úhona -y ž. obyč. v spoj. bez ú-y bez (morálnej) ujmy; bez poškodenia

uhor uhra m.

1. vriedok, obyč. na tvári, kt. vznikol nahromadením mazu v potnej dierke

2. zárodok pásomnice v (bravčovom) mäse

úhor² -a m. neobrábaná zem, prieloh: nezorané tvrdé ú-y

● ležať ú-om byť bez úžitku, byť nevyužitý;

úhor¹ -a mn. N a A -y m. ryba s telom podobným hadiemu, zool. Anguilla

● klzký ako ú. bezzásadový, úlisný;

uhorčička -y -čiek ž. zdrob.

úhorí príd.

úhoriť nedok. orať úhor: jesenné ú-enie

uhorka -y -riek ž.

1. zelenina pestovaná pre zelené podlhovasté plody, bot. Cucumis: presádzať u-y

2. plod tejto rastliny: kvasené, kyslé u-y, nakladať u-y

● nos ako u. hrubý, mäsitý;

uhorkový príd.: u. šalát

● publ. u-á sezóna obdobie bez vážnejších udalostí;

úhorový príd.

uhorský príd. vzťahujúci sa na býv. štát Uhorsko: U-é kráľovstvo Uhorsko

● raz za u. rok zriedkavo

uhostiť -sť/-i! dok. pohostiť, počastovať: u-li nás dobrou večerou

uhovoriť dok. mnohým hovorením presvedčiť, získať: vedel každého u.

úhrada -y -rad ž. uhradenie: ú. investície, cestovných trov, predpísať na ú-u

uhradiť dok. zaplatiť (význ. 1), vyplatiť, vyrovnať: u. výdavky;

nedok. uhrádzať -a, uhradzovať

uhrančivo prísl.;

uhrančivosť -i ž.

uhrančivý príd. kt. má schopnosť uhranúť: u-é oči;

uhranúť -ie -ú dok. (podľa povery) ostrým pohľadom uškodiť, ublížiť; urieknuť: u. dobytok;
akoby jej bol niekto u-l;
ochorieť od u-tia

uhriančiť -i -nč/-i! dok. hovor. (prudko) opiecť: u. chlieb

úhrn -u m. odb. súčet, súhrn: ú. nákladov a miezd;

úhrnne prísl.

úhrnný príd.: ú. počet;

úhrnom prísl. odb. spolu (význ. 2), (s)úhrnne, vcelku, celkove

uhrovitosť -i ž.

uhrovitý príd.

1. pokrytý uhrami (význ. 1): u-á tvár

2. obsahujúci uhry (význ. 2): u-é mäso;

uhryznúť -e -ú -zol dok. pohrýzť (význ. 2): u-l ho pes

uhú cit. napodobňuje húkanie sovy

uhúkať -a nedok. vydávať zvuk uhú: sova u-a

úhyn -u m. uhynutie: ú. dobytka

nedok. uhýnať si, uhýbať si

nedok. uhýnať, uhýnať sa, uhýbať, uhýbať sa -a

// uhnúť si expr. vypiť si: rád si u-e;

uhynúť -ie -ú dok. (obyč. o úžitkových zvieratách) zdochnúť, zhynúť: u-tý statok;
u-tie hospodárskych zvierat

a. h. skr. ako hosť

ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
ah, nehovorte

ajatolláh [-olá-] -a mn. -ovia m. (duchovný) vodca časti mohamedánov (šiitov), ktorí za jediný prameň viery uznávajú korán (nie ústne podanie)

bezvýhľadne prísl.;

bezvýhľadnosť -i ž.

bezvýhľadný príd. nemajúci výhľady, beznádejný: b. boj;

Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)

h [i há] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; označ. poradie: blok H

2. hud. tón a nota: stupnica H dur, h mol

3. v skr. a zn.: h a) halier b) hodina;
chem. H vodík;
fyz. H henry

● publ. hodina H rozhodujúca al. osudná chvíľa

hábky -bok, hábočky -čiek ž. pomn. zdrob.: detské h-y

háby háb ž., -ov m. pomn. hovor. expr. šaty, šatstvo: kúpiť si nové h-y;
chodiť v roztrhaných h-ach/h-och;

háčik -a m.

1. zdrob. k hák (význ. 1, 2): zavesiť niečo na h.;
krajč. druh dvojdielneho zapínadla; časť tohto zapínadla;
bot. zahnutý osteň

2. časť udice: chytať ryby na h.

3. zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze ap.: háčkovať s veľkým h-om

4. hovor. mäkčeň

5. hovor. (skrytý) problém: v tom je ten h., má to jeden, svoj h.;

háčikový príd.

háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol

háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

háčkovací príd. určený na háčkovanie: h. stroj, h-ia priadza

háčkovanie -ia s. hovor. rozpracovaná háčkovaná ručná práca

háčkovať nedok.

1. ručne zhotovovať háčikom (význ. 3): h. sveter, dečku

2. z hydiny háčikom vyťahovať črevá: h. kurence

háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;

hádač -a m. kto háda; kto veští, veštec;

hádačka -y -čiek ž.

hádam čast. azda, vari, asi, možno: h. už prišli? už sa h. vrátia;
h. to bude stačiť

hádanka -y -niek ž.

1. (slovná) hra vyžadujúca pri hľadaní naznačeného riešenia dôvtip: dávať, lúštiť h-y

2. záhada: bola preňho h-ou

● hovoriť v h-ách zámerne nejasne

hádankár -a m. kto lúšti al. zostavuje hádanky;

hádankárka -y -rok ž.;

hádankársky príd.: h. kútik (v novinách)

hádať -a nedok.

1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové;
h. odoka;
h-li mu 50 rokov

2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;

hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!

háďatko -a -tiek s.

1. zdrob. k háďa

2. zool. háďatká drobné červy napádajúce rastliny

opak. hádavať -a

opak. hádavať sa -a

hádavý príd. kt. sa rád háda, hašterivý; svedčiaci o tom: h. človek;
h. tón

hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;

hádka -y -dok ž. slovný spor, škriepka, zvada: rodinná h., h. o peniaze

hádzaná ž. loptová hra, pri kt. sa lopta vhadzuje (do brány);

hádzanár -a m. hráč hádzanej;

hádzanárka -y -rok ž.;

hádzanársky príd.: h. turnaj

nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok;
h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody;
h. tieň tieniť

● akoby → hrach na stenu h-l;
h. (myšlienky ap.) na papier písať;
h. očami po niekom pozerať (so záľubou);
h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky;
expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať;
h. niekomu → frčky (do nosa);
h. si s niekým → frčky;
h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

// hodiť sa¹ dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody;
h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

● expr.: h. sa do parády vyobliekať sa;
h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným;
ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa¹

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku